Máte radi plesy, to šušťanie rób a cinkotanie pohárov, tlmený decentný rozhovor na začiatku a bujarú zábavu bez topánok na konci? Zdá sa vám, že niekedy viac záleží na tom, kto a za
Máloktorá kniha má taký výstižný názov ako nemecký bestseller Evy-Marie Zuhorst, ktorý u nás trochu nezaslúžene zapadol v hŕbe jednoduchých návodov na šťastný život.
„Filozofovia a umelci nám v každom storočí zanechali definíciu krásy; vďaka ich svedectvu tak môžeme rekonštruovať dejiny estetických ideí naprieč storočiami,“ píše v úvode knihy jej zostavovateľ.
„Čo je čas?“ Jednoduchá otázka, ktorá má filozofický, ale aj praktický rozmer. Autor ju kladie na začiatku knihy, a potom na ňu od prvej až po poslednú stranu odpovedá.
Kniha, ktorá nesie Čechovovo meno, už naznačuje kvalitu. A keď ide o preklad, čitateľ je vždy v očakávaní, aký bude. V tomto prípade treba hneď na úvod povedať, že je výborný.
Ľudstvo na úsvite svojej existencie poznalo dieťa len ako pokračovateľa rodu. A potom veľmi skoro ako pracovnú silu. Z dieťaťa sa zrýchlene stával dospelý. O umení špeciálne pre deti nemohlo byť ani reči.
„Doktor Satinský se rozhodl, že bude žít jinak. Doposud žil jako zvíře. Denně pil a přejídal se bufetovou stravou. Pracoval v nemocnici jako přidavač u zedníkú. Styděl se za to a bál se předáka.“ Dávno som mala objaviť ostravského autora Jana Balabána, ale pošťastilo sa mi to až teraz.
