Oskár Čepan sa v opulentnej monografii Jozefa Leikerta Osudy osobností Slovenska nevyskytuje. Asi nebol preňho dostatočnou osobnosťou. A predsa, Oskár Čepan v slovenskej kultúre dvadsiateho storočia osobnosťou bol. Nebol smotánkou ani elitou, nevystrkoval sa, a predsa bol osobnosťou, jednou z najväčších.

Keď slovenská ministerka nekultúry po koncerte ruskej sopranistky Anny Netrebko v Slovenskom národnom divadle vyhlásila, že ju tento zážitok posilnil v odhodlaní nepoľaviť v práci, nebolo mi na svete úplne najľahšie.

Jana Želibská (* 3. mája 1941) je autorka, ktorá sa suverénne pohybuje na výtvarnej scéne od konca šesťdesiatych rokov. Už vtedy prekročila hranice domáceho kontextu: Jindřich Chalupecký, v tom čase najvplyvnejší český kritik výtvarného umenia, uviedol jej autorskú výstavu s názvom Kandarya-Mahadeva (1969, Špálova galerie).

Futbalovou terminológiou – zápas dvoch polčasov. Do SND sa v najsenzuálnejšej Verdiho opere vrátila aj hviezda z Drážďan, so záverečnou oponou však prišli zmiešané pocity.

Prvý raz som si naplno uvedomil Pavla Bindera v roku 1999 na výstave v Trnave, v Koniarkovej galérii, kurátorkou bola Zuzana Bartošová. Binderove sochy zarámovala osteniami dvier, ktoré prechádzali z jednej miestnosti do druhej. Vyzerali neskutočne, latentne.

Svetlo na konci tunela je čoraz bližšie, a keďže ide v zásade o optimistickú floskulu, nebude to dnes o veľkom svete, kde už ho zahliadnuť nedokážem.

Danubiana pri Čunove je čarokrásny priestor a prestížna galéria. Ak chcete kvalitu, ktorá je navyše atraktívna, nájdete ju tu. A až do polovice júna predĺžili výstavu knižných ilustrácií Matúša Maťátka.

Britskí autori dokončili ruskú operu, dali ju do rúk fínskeho dirigenta, ktorý oslovil slovenský zbor, a spolu sa vybrali na rakúsky festival. A že moderný svet nie je romantický.

Fíni priniesli do Salzburgu fantastického Mahlera. Zamrzí len pár detailov a technický problém.

Peruánskeho spisovateľa Maria Vargasa Llosu (1936 – 2025) som kedysi objavil vďaka edícii prekladov svetovej literatúry vydavateľstva Slovart, v ktorom vyšli jeho romány Kto zabil Palomina Molera a Rozprávač.