Gitarista, hudobník a progrockový majster hovorí, že aj po desaťročiach sa rád necháva prekvapiť tým, kam ho mágia hudby unesie.

Vulgárne nenadávam, respektíve snažím sa nenadávať, a ujde mi to len vo výnimočných prípadoch, keď napríklad tým miestom na lakti, kde to tak extrémne zabolí, trafím niečo, čo kladie odpor, a keby som aj vulgárne nadával, tak sa na verejnom fóre k takému čomusi určite nepriznám.

Veľmi rád sa vraciam k akademickým románom Davida Lodga Profesorské hrátky, Svět je malý a Pěkná práce, ale nielen k nim. Vraciam sa k nim, pretože je v nich veľmi vtipne a zároveň poeticky zachytený duch akademizmu s väčšinou jeho dramatických rozmerov a nuáns. Iste, sú to britské romány a pomery v nich zachytené sú teda britské, čiastočne americké a západoeurópske, ale to akademické jadro univerzitnej či vysokoškolskej prevádzky je spoločné.

Je to neuveriteľné, ale Erik tu už nie je. Zomrel vo veku 49 rokov.

Tento text som načrtol, keď sa blízko mňa, v susednom Glasgowe, konal samit COP26 o energetickej a klimatickej budúcnosti. Nezaoberá sa však tým, čo sa preberá na klimatických konferenciách. Pôjde o súvis envirotém s náboženským, respektíve teologickým zmýšľaním.

Pred 65 rokmi, 7. júna 1958, založil producent Berry Gordy nahrávaciu spoločnosť, ktorá bola doslova fabrika na hity. Spoločnosť Motown Records (známa aj ako Tamla Motown) dala svetu piesne, ktoré sviežo prežili všetky tie roky a interpretov ako Stevie Wonder, Marvin Gaye, Michael Jackson či Diana Ross. Nebolo to však len o hudbe. Sláva Motown Records má aj sociálne a spoločenské súvislosti.

Štvrtkový koncert odštartoval Bratislavské kultúrne leto a zároveň priniesol na Hlavné námestie poriadnu porciu jazzu. Pretože ho organizoval Martin Valihora a uskutočnil sa v rámci jeho cyklu (teda už nielen jednorazového festivalu) One Day Jazz Fest.

Hoci sa veľmi snažím pristupovať k veciam s odstupom a bez predsudkov, nedokážem sa ich celkom zbaviť.

.týždeň, .klub pod lampou a Rádio Jazz vytvorili spoločný priestor pre kvalitu. Hovoria o tom Martin Valihora, Peter Lipa a Štefan Hríb.

Predstava, že by zrazu na Slovensku nebolo dostupné vysielanie českých televízií, ma naplnila takmer panickou hrôzou.