postupne prichádzajú o svoje kompetencie v prospech inštitúcií Európskej únie, regiónov a miestnej moci. Ich obyvateľstvo je z roka na rok národnostne, etnicky, nábožensky a kultúrne pestrejšie. Ich hospodárstvo je čoraz viac napojené na medzinárodné a nadnárodné spoločnosti.

Hydra KGB poskytovala komunistickému režimu v Sovietskom zväze životne dôležité služby doma i v zahraničí. Režim by bez nej neprežil ani mesiac. Mnohokrát zmenila meno, nikdy však nezmenila seba na svoj demokratický opak. Vždy bola netransparentným štátom v štáte. Teraz sa v Rusku stala štátom samotným.

Kemalizmus je ideológia, ktorou sa Turecko riadilo viac než osemdesiat rokov. Názov má po zakladateľovi moderného sekulárneho tureckého štátu Mustafovi Kemalovi, ktorý dostal politické meno Atatürk, „otec Turkov“. Atatürk urobil pre svoju krajinu to, čo odvtedy neurobil nijaký štátnik v islamskom svete – dôsledne politicky modernizoval a sekularizoval krajinu.

Ak je turecká Strana spravodlivosti a pokroku (AKP) obdobou nemeckých kresťanských demokratov, tak Abdulláh Gül je potom tureckým Helmutom Kohlom. Toto prirovnanie vyslovil taliansky denník Il Giornale a je vcelku namieste.

Konzervativizmus je o zachovaní vecí cenných vo svojej podstate – ekonomického kapitálu, sociálneho kapitálu a prírodného kapitálu. Používam slovo „kapitál“ úmyselne, lebo oponenti konzervativizmu vravia, že nie je ničím iným ako apologetikou kapitalizmu.

Viem, viem. Obvykle sa hovorí o žobráckej palici. Tentoraz však nie je reč o charakteristike pacienta, respektíve o dôsledkoch osobných rozhodnutí, ktoré sa týmto pojmom zvyčajne označujú. Žobrácky klobúk preto, lebo priliehavejšie označenie postoja viacerých poskytovateľov voči svojím pacientom mi nenapadlo.

Ako tak popíjali biele víno pri obede s výhľadom na Stredozemné more, skoro sa medzi turistami vo foyeri veľkého hotelu v Tel Avive stratili. Táto dvojica však nepatrila k obyčajným návštevníkom.

Zásluhou politikov a médií spravidla rozlišujeme len medzi dvoma skupinami moslimov v Európe: Na jednej strane tí nebezpeční, radikálni moslimovia, ktorí organizujú teroristické útoky, na druhej strane tí umiernení moslimovia, ktorí sa venujú svojmu náboženstvu.

Ja sa stotožňuje s náboženstvom, komunitou, postojom, kultúrou, pozíciou, ideálom, módou, nahromadenými poznatkami, skúsenosťami. Ja nechce byť osamelé a neisté, túži po bezpečí.

Nebyť tej jednej knihy, možno by ostala Hana Ponická (15. 7. 1922 – 21. 8. 2007) v pamäti slovenskej literatúry autorkou detskej knihy O Štoplíkovi (1961) a prekladateľkou. Tou jednou knihou sú Lukavické zápisky.