Správa medzinárodného think-tanku Freedom House o stave slobody vo svete za rok 2025 konštatuje už dvadsiaty rok v poradí zhoršovania situácie. Rozmenené na drobné: 54 krajín sveta zaznamenalo zhoršenie v oblasti politických práv a občianskych slobôd oproti 35 krajinám, ktoré zaznamenali relatívne zlepšenia.

K schopnosti človeka poučiť sa z dejín môžeme byť skeptickí. Môžeme byť aj cynickí. Môžeme poukazovať na to, ako sa vždy znova opakujú tie isté omyly s následkami, v dejinách mnohokrát zaznamenanými, ba aj tými, ktoré sú ešte v živej pamäti, a predsa sa do nich zase ženieme ako nočné motýle do plameňa sviečky.

V minulom diele sme si načrtli konflikt, ktorý môže nastať medzi pragmatickou politikou obmedzenej slobody podriadenej pravidlám a odvolaním sa na slobodu ako metafyzickú ideu, ktorej realizácii sa žiadne politické kompromisy ani inštitúcie nesmú pliesť do cesty.

Ako spolu súvisia predstavy svetoobčianstva, svetovlády a dnešná chaotická svetová situácia? Nie, nejde o žiadny „akademický“ problém či intelektuálnu zábavku. Práve naša súčasnosť nás stavia pred túto súvislosť s novou naliehavosťou. Od jej správneho pochopenia závisí naozaj veľa.

Spravodlivosť môžeme chápať aj ako správnu mieru. V niečom teda evokuje mier; kým vojna je synonymom uplatnenia donucujúcej sily. To prvé sa zvykne chápať ako atribút moci, ktorá ctí zákony a práva. To druhé býva atribútom tyranie.

Ako vyplýva z našich predchádzajúcich úvah, keď hovoríme o samovláde alebo „tyranii,“ nemusíme ihneď myslieť na totalitné režimy, masový teror a genocídu. Samovlády majú mnoho podôb s rozličnou mierou násilia či svojvôle. A predsa majú ich najmiernejšie aj najhoršie podoby čosi spoločné.

Môžeme nadviazať na našu minulú úvahu o rozpoznávaní symptómov úpadku slobody a nástupu tyranských, despotických či totalitných režimov. Než však v týchto súvislostiach zameriame sľúbenú pozornosť na klasické (predmoderné) zdroje, ešte sa pristavme pri niekoľkých prípravných poznámkach, aby sme tieto texty dokázali čítať s uspokojivou mierou porozumenia.

Môžeme sa pri dnešných globálnych skúškach doliehajúcich na slobodné zastupiteľské zriadenia ešte poučiť z minulosti? Môžeme na základe jej poznania ešte dnes, pri všetkých prevratných zmenách, vyvodiť nejaké zmysluplné, praktické postupy? Pozrime sa na to.

Tak som si zase zavaril. Sľúbil som, že napíšem (vo voľnej nadväznosti na tému čísla) niečo o dedičstve normalizačnej mentality. Nie natoľko v kontexte kultúry či popkultúry, skôr v súvislostiach morálnych a politických, hoci tie sa od kultúry nedajú úplne oddeliť, ba majú s ňou zaujímavé spojitosti. Narazil som však na problém.

Diskusie a kontroverzie okolo islamského radikalizmu sa aj v našej spoločnosti vynárajú v akýchsi vlnách, spravidla v súvislosti s nejakou akútnou krízou. Vlny sa dvíhajú a opadajú, aby sa následne vynorili znova v nejakej zdanlivo novej súvislosti.