Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Politika nie je trinásta komnata

.eva Čobejová .marek Vagovič .časopis .rozhovor

Roky bol hviezdou televízie Markíza. Dlho odolával ponukám na vstup do politiky, až kým ho nepresvedčil Richard Sulík. Dnes ho vnímajú ako neoficiálnu dvojku v SaS. Minister kultúry Daniel Krajcer.

.baví vás politika?
Áno. .prečo?
Pretože som mal možnosť robiť zmysluplné veci. Určite bolo výhodou, že som dostal rezort, s ktorým som mal veľa spoločného aj v minulosti. Klasická politika, ktorá spočíva v parlamentnom prekáraní sa, ma nenapĺňa blaženosťou. Ale bavilo ma navrhovať a dotiahnuť projekty v rezorte kultúry. .baví vás aj stranícka politika? To znamená časté zdĺhavé rokovania v centrále, výjazdy do regiónov, stretávanie sa s voličmi?
Ako minister, ale aj ako straník som uprednostňoval bezprostredný kontakt s ľuďmi. Možno je to aj mojou povahou – som otvorený, extrovertný človek, ktorý rád komunikuje. .začínali ste ako novinár, teraz ste na druhej strane. Rozumejú médiá politike? Alebo je to úplne iný svet, ktorý nemôžu pochopiť?
Politika nie je žiadna trinásta komnata. Okrem toho, mnohí novinári rozumejú politike lepšie ako niektorí politici. Problém je možno v tom, že tu chýba väčšia skupina stabilizovaných, vyzretých novinárov v strednom veku, ktorí už zažili slobodné pomery v médiách a majú nadhľad aj skúsenosti. .zvládli médiá pád vlády Ivety Radičovej?
V hlavných, mainstreamových médiách, sa trochu prejavil syndróm snehovej gule. To znamená, že keď sa niečo spustí, tak sa k tomu hneď začne všetko nabaľovať: odrazu začali našu stranu všetci odsudzovať. Istá stádovitosť bola do očí bijúca. No keďže sú tu aj médiá, ktoré nie sú pod kontrolou ich reálnych majiteľov, v priebehu jedného či dvoch dní sa začali objavovať záblesky iného vnímania. Aj niektorí novinári ocenili, že sme len dodržali to, čo sme hovorili celé mesiace predtým. .zatiaľ sú to len jednotlivci.
To je pravda, ale pozrite si blogy a internet. Tam je to výrazne iné a zďaleka nejde len o našich straníkov. Dostal som aj zopár esemesiek od bývalých kolegov novinárov, že nám držia palce. Nikoho som však individuálne nepresviedčal, ani na nikoho netlačil.  .keď hovoríte o stádovitosti mainstreamových médií, tá tu bola aj v minulosti. Napríklad v roku 2000, keď vznikla SDKÚ, bola väčšina novinárov vrátane vás na strane Mikuláša Dzurindu…
Necítil som sa na jeho strane… …bola tu taká atmosféra, že vznik SDKÚ je prospešný pre Slovensko, hoci viedol k oslabeniu pravice.
To je pravda. .mainstream vytýčil hlavný prúd, pričom novinári, ktorí mali iný názor, boli vytláčení na okraj.
Treba rozlišovať dve veci – prácu a súkromné rozhovory. Je pravda, že dlhé roky som viedol súkromné rozhovory aj s vaším šéfredaktorom Štefanom Hríbom, pričom v mnohých veciach sme sa ani zďaleka nezhodli. Povedzte mi však reláciu, v ktorej som zlyhal? Pokojne sa môžeme o tom baviť, pretože to považujem za dôležité. .televízia Markíza v čase, keď ste tam pôsobili ako politický redaktor, vyrábala Pavla Ruska a ANO. Nevnímate to s odstupom času ako problém?
Ja som o týchto veciach hovoril otvorene, už keď som bol v Markíze. Dúfam, že aj vy uznáte, že ako novinár som si dokázal zachovať istú osobnú integritu. Mňa nikto do ničoho netlačil a verím, že v mojich reláciách to bolo aj vidno. Éru Markízy by som rozdelil do dvoch etáp: do roku 1998, keď zohrala spoločensky významnú a pozitívnu úlohu. Áno, to bolo ovplyvňovanie v prospech toho, aby táto krajina dostala ďalšiu šancu po odchode Mečiara. A potom tu bolo obdobie, keď dávala televízia Markíza niekomu viac priestoru ako inému. .dva mesiace pred voľbami v roku 2006 ste pozvali do diskusie Anetu Pariškovú – političku vtedy dvojpercentnej ANO, ktorá už nemala v parlamente ani vlastný poslanecký klub. Nehovoriac o tom, že mala debatovať s Františkom Mikloškom – o sporoch medzi liberálmi a konzervatívcami. Nebol to ústupok, ktorý ste nemali urobiť?
Nie. Zavolal som ju preto, že to bolo komerčne zaujímavé. Pracoval som v komerčnej televízii a relácia s Anetou Pariškovou mala veľmi slušnú sledovanosť. .a Parišková tam potom sypala predvolebné tézy ANO.
Nebudem azda posudzovať politickú výbavu svojej bývalej kolegyne. (Smiech). .netvrdíme, že ste robili takú nadprácu ako Erik Tomáš alebo Alena Kuišová. Boli ste však tvárou spravodajstva, ktorému ste dávali dôveryhodnosť, ale aj z vašich reportáží bolo cítiť, že keď išlo napríklad o spor v ANO, Rusko v nich mal navrch.
Zrejme narážate na reportáž z jedného rokovania ANO, v ktorej nebola protistrana. Áno, urobil som vtedy živý vstup, v ktorom bol len Pavol Rusko. Súčasne som však zavolal vedúcej vydania do Bratislavy, aby nahrali aj vyjadrenie Ľubomíra Lintnera, a potom ho prilepili k môjmu živému vstupu. Viem, že sa to všelijako interpretovalo, ale toto sú fakty. .ako novinár ste sa dlho pohybovali medzi politikmi aj v zákulisí. Prekvapilo vás niečo, keď ste sa stali jedným z nich?
Neprekvapilo ma nič. Nedejú sa tam žiadne zázraky, je to vždy o ľuďoch. Aj slovenskí politici sú len vzorkou spoločnosti, neprišli sem z inej planéty. .bývalí novinári zatiaľ v politike veľmi neuspeli – či už išlo o Ľubomíra Lintnera, alebo Zuzanu Martinákovú. Neboli to pre vás odstrašujúce príklady?
Ponuky vstúpiť do politiky mám od nepamäti – napríklad druhé miesto na kandidátke HZDS... …to bolo vtedy, keď Mečiar lámal Joža Ráža?
Áno. Neviem, koho oslovil ako prvého. (Smiech). Ale mal som aj seriózne ponuky. Moje rozhodnutie, že tam vstúpim práve teraz, ovplyvnilo hlavne to, kto ma oslovil. Keď za mnou prišiel Richard Sulík, najskôr som si pozrel, kto je vo vedení strany. Osobne som poznal len niektorých, no zistil som, že ide o normálnych, slušných ľudí, ktorí dosiahli dobré výsledky v práci, v biznise. Navyše neboli zaťažení žiadnymi kauzami a škandálmi. .oslovil vás aj Pavol Rusko s ponukou do ANO?
Samozrejme. .prečo ste nešli s ním?
Pretože som sa rozhodol správne – vtedy aj teraz. Paľovi som povedal, že niektorí ľudia, ktorých si zobral k sebe, vo mne nevzbudzovali dôveru. To sa mi v prípade SaS nestalo. .v minulosti ste volili aj SNS. Teraz má SNS rovnaký názor na euroval ako SaS. Znie to zábavne, nie?
(Úsmev.) SNS som volil len raz, keď sa riešilo štátoprávne usporiadanie. Nikdy som sa netajil tým, že je lepšie, keď bude Slovensko samostatné, pričom čas ukázal, že to bolo správne. .ako novinár ste mali skôr konzervatívne názory. Nemáte s tým v SaS problém?
Nie. Na Slovensku nezohráva ideologické nálepkovanie politických strán až takú úlohu ako v niektorých iných krajinách. Keď som vstupoval do SaS, ako prvú z vecí som si pozrel ich program. Nemám problém s dekriminalizáciou marihuany ani s registrovanými partnerstvami. V jednej veci som si však vyhradil právo mať iný názor – a to sú interrupcie. Richardovi som povedal, že nebudem hlasovať za liberalizáciu v tejto oblasti. Nikdy som o sebe netvrdil, že som konzervatívec, hoci je pravda, že v strane patrím skôr ku konzervatívnejším politikom. .spolu s Ľubomírom Galkom?
Napríklad. (Smiech). .kto ďalší?
Je nás čoraz menej, ale sú aj ďalší jednotlivci, ako poslankyňa Janka Kiššová. My s úsmevom hovoríme, že máme v SaS tri platformy. V tej druhej sú klasickí liberáli ako Juraj Miškov či Richard Sulík. .a v tretej?
Tá má len jedného člena – Juraja Drobu. .jedna vec je program strany, druhá líder. Čím vás presvedčil Sulík?
Absolútnou bezprostrednosťou. Richard sa na nič nehrá a mal víziu, čo chce priniesť do slovenskej politiky. Vnímal som ho hlavne cez daňovú a odvodovú reformu. Nie je to síce všeobjímajúci líder, ktorý sa postaví pred masy a tie mu začnú burácať. Ale je to slušný človek, ktorý dodržiava pravidlá, a to je pre mňa podstatné. .poslanec SDKÚ Miroslav Beblavý tvrdí, že Sulík je sociálny autista.
To je jeho názor. S Jurajom Miškovom zvykneme s úsmevom hovoriť, že pokiaľ ide o empatiu, Richard sa určite do radu nepostavil. .dá sa bez toho fungovať v politike?
Vidíte, že sa to dá. .pol roka pred minuloročnými parlamentnými voľbami Sulík uvažoval o veľkom projekte SaS a Mostu-Híd. Na čele spoločnej kandidátky mala byť Iveta Radičová. Dokonca ste to vraj boli práve vy, kto vyjednával s Radičovou.
Je pravda, že som bol súčasťou tých diskusií. Stretli sme sa dvakrát, ale nehovoril by som o oficiálnych rokovaniach. Vyplývalo to skôr z medziľudských vzťahov, ktoré sme udržiavali aj stále udržiavame. .stroskotalo to na jej nerozhodnosti?
Ani nie, ona túto možnosť naozaj zvažovala. Po tom, ako odstúpil Mikuláš Dzurinda z kandidátky SDKÚ, to však prestalo byť aktuálne. .povedali ste, že s Radičovou máte ľudsky blízky vzťah. Čo sa s ňou stalo, že zo dňa na deň zmenila názor a spojila hlasovanie o eurovale s dôverou vláde?
Bola pod obrovským tlakom. A treba otvorene povedať aj to, že sme necítili, že by mala v ťažkých situáciách jednoznačnú podporu vlastnej strany. Netvrdím, že by ju vyslovene nepodržali, ale je iné, keď máte okolo seba ľudí, na ktorých sa môžete úplne spoľahnúť. .máte na mysli kauzu košického Daňového riaditeľstva?
Určite, ale začalo sa to už voľbou generálneho prokurátora. Mimochodom, už vtedy mohla padnúť vláda. Teraz si na to nikto nespomenie, hoci vtedy to záviselo len od jedného hlasu. Akým právom nám dnes niekto vyčíta, že sme povalili vládu? V tejto vláde bol jednoducho od začiatku zakódovaný problém a ten nesúvisel s SaS.  .pri eurovale tlak vedenia SDKÚ, aby tie hlasovania spojila, postupne vyprchal. Napokon sa Radičová rozhodla sama.
V poslednej fáze možno zoslabol, ale predtým bol dosť silný. Napokon, Ivan Mikloš sa za spojenie hlasovaní vyjadril aj v čase, keď bola premiérka v USA, ona to potom poprela. Ľudsky som jej tú situáciu nezávidel. .neurobila to preto, že už mala všetkého po krk?
Možno áno. Ale bolo to zlé rozhodnutie. .bola to Dzurindova a Miklošova hra?
To neviem. Poviem len fakty: na jednej z posledných koaličných rád zaznievali zo strany SDKÚ, KDH aj Mostu-Híd hlasy, že to treba spojiť, čo je istá forma vydierania. Radičová vtedy hovorila, že sa nepodpíše pod koniec reforiem a návrat Fica. Ale potom sa niečo zmenilo. .mala inú možnosť?
O tom ja nemôžem špekulovať. Nemôžem hodnotiť situáciu, v akej bola. A nechcem ani obviňovať nikoho z SDKU, že by ju k niečomu – najmä v tej poslednej fáze – nútil. Vtedy už zohrávala rolu aj psychika a enormný tlak. .takže dohoda bola vylúčená?
Ale veď my sme sa predtým dokázali na všetkom dohodnúť. A čo sa deje teraz v parlamente? Veci prechádzajú. Akurát pri eurovale sme dlhodobo avizovali, že máme iný názor, aby ho teda nespájali s dôverou vláde, lebo tá vláda má zmysel. .nebrali vás vážne?
Do poslednej chvíle si mysleli, že cúvneme. Áno, bol tu problém, ale bolo vybraté zlé riešenie. Bolo tu predsa 110 alebo 115 poslancov, ktorí podporovali euroval ako riešenie ekonomickej krízy. .stál vám euroval za to, že sa možno vráti Trnka, zabetónuje Harabin a podobne?
Najväčší problém je, že sa spojili hlasovania. Upozorňovali sme našich partnerov, nech to nerobia. Mohlo sa to udiať aj inak, vždy je viac možností. Jedna možnosť bola, že my by sme cúvli a stratili tvár. Za posledných dvadsať rokov sa nestalo, že by sa nejaká strana dva a pol roka pred voľbami dokázala vzdať vládnej pozície len preto, že chce dodržať svoje slovo a princípy. .začali ste predvolebnú kampaň?
Áno, už hovoríme aj o tom, o čom budú budúce voľby. Budú aj o trvalom eurovale: tam sme jasne zadefinovali svoj postoj, ale zároveň hovoríme, že hlasy pre SaS nie sú hlasy pre Fica. A potom je tu ešte tretia téma, ktorú považujem za legitímnu. Slovenskú politiku do značnej miery ovládajú politici, ktorí posledných dvadsať rokov nerobili nič iné iba politiku. Sú dvadsať rokov politikmi, neživili sa ničím iným, čo im nezazlievam, ale môže to už deformovať ich schopnosť vnímať veci inak. .skúste byť konkrétnejší.
Ale veď to sú v podstate všetci hlavní hráči vrátane Fica a Slotu. .nepresadili ste registrované partnerstvá, dekriminalizáciu marihuany, ani odvodový bonus už nie je téma dňa. Nebol váš postoj k eurovalu dôsledkom paniky, že pred voličmi úplne stratíte tvár?
Nie, som presvedčený, že sme dokázali urobiť veci, ktorými by sme sa mohli prezentovať pred voličmi. Jožo Mihál – odvodová reforma, Zákonník práce, zmeny v sociálnej oblasti, dôchodkový systém. Ľubo Galko – jeho boj s veternými mlynmi, ktorý zvládal celkom úspešne. Juraj Miškov predstavil obrovský projekt Singapur, ktorý začal nadobúdať reálne kontúry. Na ministerstve kultúry sme mali pripravenú tému odluky cirkvi od štátu a mnoho ďalších tém a projektov. Vieme, že veľa strácame, keď nebudeme môcť dokončiť ambiciózne veci, ktoré sme mali naštartované. Brali sme však do úvahy, o čo prídeme. .ste si istý, že euroval je pre vašich voličov dôležitejší ako dobré podnikateľské prostredie, odvodová reforma, funkčná armáda, súdnictvo a transparentnosť? Nekonali ste skratovo?
Určite nie. Konali sme len tak, ako sme dlhodobo avizovali. .v kuloároch sa hovorilo, že na rozdiel od Sulíka ste boli jedným z tých, ktorí sa snažili až do poslednej chvíle rokovať a dohodnúť kompromis.
To je pravda. .s kým ste rokovali v tých posledných dňoch?
S Ivetou Radičovou, s Danom Lipšicom aj s ďalšími ľuďmi z koalície. .mali ste aj nejaký vlastný návrh?
Všetky návrhy sme už verejne prezentovali. Ale na poslednej koaličnej rade už ani nebol záujem o našich návrhoch hovoriť. .keď KDH v roku 2006 predčasne odišlo z vlády, Pavol Hrušovský o Dzurindovi povedal, že je to vierolomný človek. O pár mesiacov neskôr už boli partneri, dokonca išli spolu do vlády. Nebude sa situácia opakovať?
Ja som nešiel do politiky s nejakou nenávisťou. Odo mňa nebudete počuť ani invektívy na našich bývalých koaličných partnerov. Ale je očividné, že sa dokázali s Robertom Ficom dohodnúť v priebehu niekoľkých minút. Ja tvrdím, že toto je silná téma predčasných volieb. .zvyšok pravice vás však dnes označuje za extrémistov. Myslíte si, že po voľbách zmenia názor?
Po každých voľbách sa karty rozdávajú nanovo. Okrem toho, aj teraz prišli za nami, aby sme zabránili chaosu, ktorý reálne hrozí. .čiže sa neobávate nulového koaličného potenciálu SaS?
Nie. Prečo by strana, ktorá je zodpovedná, proreformná a drží slovo, mala mať nulový koaličný potenciál? .niektorí koaliční politici to takto vidia.
No, už je pred voľbami. .ako bude vyzerať Slovensko po predčasných voľbách? Bude tu opäť vláda pravice so Sulíkom, alebo Fico s niekým z pravice?
Nie som Nostradamus. Ale jedna vec môže výrazne ovplyvniť voľby: je to niečo, čo sa udeje mimo hraníc Slovenska a môže to dať za pravdu našim tvrdeniam. .krach eurozóny?
To nie, ale napríklad Grécko. Ukazuje sa, že jedinou reálnou alternatívou je riadený bankrot, a to sme dlhodobo hovorili. Momentálne je to už len vec trpezlivosti Francúzska a Nemecka, o ničom inom to nie je, trhy to už vnímajú jednoznačne. Ja nechcem hovoriť o „tučnom Grékovi“, mne je Grékov do istej miery aj ľúto, lebo je to predovšetkým nezodpovednosť politikov, ktorí ich do tej situácie uvrhli. Sú však politici, ktorí euroval potrebujú. .o kom hovoríte?
Napríklad Fico potrebuje, aby sa mohol napojiť na euroval a realizovať tak svoju politiku. .aj SDKÚ, KDH a Most potrebujú euroval?
Nemyslím si, ony len jednoducho podľahli tomu tlaku. SaS však nie je proti Európskej únii, ani proti eurozóne. Sme len za to, aby sa dodržiavali pravidlá. .na ministerstvo kultúry ste neprišli ako človek, ktorý by sa pripravoval na tento post. Pomerne rýchlo ste však prišli s veľkým projektom spojenia verejnoprávneho rozhlasu a televízie. Nepadne to, keď nebude mať takú silnú politickú podporu, akú mal doteraz?
Treba urobiť posledný krok – to je fáza oddlženia, čo už bolo na vláde predbežne dohodnuté. Manažment ma uistil, že od budúceho roka dokáže inštitúcia hospodáriť vyrovnane. Samozrejme, že po našom odchode sa môže veľa zmeniť. Je tu reálne riziko, že sa veci začnú meniť, no ja som hlboko presvedčený o správnosti tej fúzie. Nemôžeme očakávať, že v strednodobom horizonte budeme ochotní na verejnoprávne médiá dávať viac peňazí, preto treba hľadať efektívny model. V RTVS už preukázali, že sa dá šetriť v mnohých oblastiach. .prežije RTVS, keď bude vládnuť Fico?
Dôležité je, aký tam bude manažment. .keby ste mali politický mandát na zrušenie verejnoprávnej televízie, išli by ste do toho?
Nie, v súčasnosti má verejnoprávne vysielanie na Slovensku zmysel. A to hovorím ako človek, ktorý má hlboké skúsenosti s komerčnými médiami. Isté typy vysielania jednoducho komerčný vysielateľ neodvysiela, aj keby za to dostal zaplatené v rámci nejakej zmluvy so štátom. .ale spravodajstvo STV je stále katastrofálne.
Iste. S programom nie som spokojný ani ja. Ale to je otázka nábehovej krivky, nastavenie programu trvá rok, rok a pol. Je to prirodzený nábehový proces, ktorý, pochopiteľne, poznám. Ale už túto jeseň sa začína jemne meniť fazóna programu televízie, a dúfam, že od začiatku budúceho roka to bude očividné. .vec, na ktorej vám dosť záležalo, je obnova hradov. Prežije tento projekt?
V rozpočte sú na to nastavené peniaze, s kolegami z ministerstva práce sme vyriešili, aby na tento projekt boli aj peniaze z Európskeho sociálneho fondu. Dokonca je to už zaujímavé aj pre súkromný sektor. Systém je nastavený a na toto miesto by musel prísť babrák, aby projekt pokazil. Zamestnáva to ľudí, peniaze sú prevažne z európskyh zdrojov a budujeme niečo, čo má hodnotu. Len hlupák by šiel proti tomuto zmysluplnému projektu. .dlhoročný projekt, ktorý sa stále nedarí uzavrieť, je prestavba Slovenskej národnej galérie.
Po desiatich rokoch neúspechov sa nám podarilo obhájiť v štátnom rozpočte finančné prostriedky na rekonštrukciu SNG. Je to na tri roky dopredu a od budúceho roka sa môže začať s rekonštrukciou. Je to úžasná vec. .ani v národnom divadle to teraz nevyzerá najlepšie.
Tam sú dlhodobo naakumulované problémy a tieto veci som zdedil. Mne išlo hlavne o to, aby nebola naša prvá scéna škandalizovaná. K tomu smerovali moje kroky. Teraz je potrebné čo najskôr vymenovať komisiu, ktorá by vybrala na post riaditeľa schopného človeka. .v akom štádiu je téma odluky cirkvi od štátu?
Je vytvorená expertná skupina, kde sa vedie dialóg s cirkvami. Teraz sa zvažujú jednotlivé alternatívy. Ja som chcel cirkvám navrhnúť model, že peniaze pre cirkvi by sa asignovali a tí, ktorí by nechceli dať časť svojich daní na cirkev, by zo svojich daní prispievali do fondu, z ktorého by sa financovala kultúra, ale aj obnova sakrálnych pamiatok, čo je pre cirkvi istou záťažou. Štát by tak prebral zodpovednosť za niečo, čo nemá zmysel deliť na svetské a sakrálne, a to je kultúrne dedičstvo. Mal som v hlave túto víziu, no asi už nebudem mať príležitosť dotiahnuť to. .vypracovali ste sa na akúsi dvojku v SaS. Trúfate si aj na Sulíka?
Najprv by som musel chcieť trúfnuť si naňho. A takéto chcenie zatiaľ v sebe nenachádzam. Daniel Krajcer (1969)
vyštudoval knihovedu a právo. Svoju  novinársku kariéru začal v Slovenskom rozhlase. Od roku 1996 pôsobil v televízii Markíza ako spravodajca a moderátor. Od roku 2006 pôsobil v TV JOJ ako moderátor politickej talkšou a ako člen manažmentu televízie. Od roku 2010 člen strany Sloboda a solidarita a minister kultúry.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite