Sofistikovanejšie spôsoby komunikácie, ktorými sa dnes snažia neonacisti osloviť mladých ľudí, vidno aj na ich výzore. Holá hlava ako symbol síce spravidla zostala, bombery a kanady sú však out. Extrémisti teraz nosia skôr mikiny s kapucňami a maskáče, ktoré nakupujú v sieti obchodov Streetwear. V Bratislave sú tri, po jednom nájdete aj v Trnave, Trenčíne či Košiciach. Tovar sa dá objednať aj cez internet. .smiešne tresty
Za streetwear shopmi stojí podnikateľ Andrej Vitko. To znamená človek, ktorý kedysi zakladal výtržnícku skupinu Ultras Slovan Pressburg. Odkaz na stránku obchodu má aj občianske združenie Belasá šľachta, ktoré zastrešuje tvrdé jadro fanúšikov futbalového klubu Slovan Bratislava. V jednom z obchodov sa predávajú aj suveníry klubu. Vitko organizoval neonacistické koncerty, ako model pózoval aj pre značku Eighty Eight.
V novembri 2005 polícia vtrhla do bratislavského obchodu House of fun, ktorého bol vtedy spolumajiteľom. Počas razie zaistila tričká aj pracku s hákovým krížom, CD či plagáty s neonacistickým obsahom. Výsledok? Minulý rok súd Vitka oslobodil. Uvedené predmety vraj neboli určené na predaj, pričom zostali v sklade ešte po predchádzajúcich majiteľoch. Za útok na verejného činiteľa a ublíženie na zdraví, z ktorého bol Vitko tiež obžalovaný, dostal pokutu tisíc eur.
Podobne dopadla aj razia v obchode Mareka Kotlebu (brat bývalého šéfa Pospolitosti) v Banskej Bystrici. Hoci polícia tam minulý rok zaistila oblečenie aj odznaky so symbolmi neonacizmu, súd ho potrestal pokutou päťsto eur. „Takéto rozsudky sú výsmech. Stojí nás kopu energie, aby sme preukázali, že ide o propagáciu fašizmu, a potom to takto dopadne,” hovorí odborník na extrémizmus, ktorý pôsobí na policajnom prezídiu. .biela nad čiernou
Podobné razie tak strácajú zmysel, keďže nemajú odstrašujúci účinok. Ten má naopak Streetwear shop v bratislavskej Petržalke, pred ktorým postávajú štyria mladíci s holými lebkami a potetovanými rukami. Na prvý pohľad vyzerajú ako náckovia, hoci jeden z nich nežne hojdá malé dieťa, ktoré má prackami pripevnené na hrudi. Ale pokojne môže ísť aj o fanúšikov hip-hopu, obľúbeného hudobného štýlu dnešných neonacistov.
Aj samotný obchod zdanlivo pôsobí ako každý iný. Až na detaily, ktoré si bežný človek ani neuvedomí: napríklad čierny výklad, ktorý je v úplnom kontraste s okolitými obchodmi a krčmami. A na ňom veľké biele nápisy módnych značiek, ktoré obľubujú náckovia, raperi aj vyznavači bojových umení: Everlast, Lonsdale, Pitbull, Pretorian, Ben Lee a podobne.
Keď sa priblížim k obchodu, rešpekt vzbudzujúci týpci si ma premerajú prísnym pohľadom: je zjavné, že nie som bežný klient, ktorý si tam chodí kupovať mikiny alebo boxerské rukavice. Hneď pri vchode mi do očí udrie výrazný koberec s nápisom Thor Steinar. Tejto značke oblečenia v obchode neuniknete: je dokonca aj na plagáte, ktorý visí na stene. .dominancia Thor Steinar
Inak je však v petržalskom streetwear shope pusto, nevidno ani predavača. O zákazníkov ako ja tu zjavne nie je záujem. O pozadí majiteľov obchodu pritom ľudia veľmi nevedia. „Viete, aký je to obchod?” pýtam sa mladej ženy na ulici. „Čo ja viem? Asi nejaký športový, s oblečením,” odpovedá mi bez väčšieho záujmu.
Obchod v centre Bratislavy vyzerá oveľa vľúdnejšie. Tie isté biele nápisy na čiernom podklade, no keď vojdete dnu, vyzerá to tam ako v bežnom shope s oblečením. Napokon, predtým sídlila na tejto adrese predajňa Adidas. Prevádzka nebudí dojem, že je len pre zasvätených, naopak: ak by som nevedel, kto je Vitko, možno by som si tam aj niečo kúpil.
Akurát tých kobercov, košieľ, tričiek a ruksakov Thor Steinar je tam oveľa viac ako v Petržalke. Keď odchádzam, všimnem si vo výklade leták, že klub thajského boxu robí nábor nových členov. Inak je všetko v poriadku, aj predavač slušne odzdraví. Ešte lepšiu skúsenosť mám v neďalekom streetwear shope na Obchodnej ulici. „Pomôžem vám?” spýta sa ma predavač hneď, ako vojdem. Radosť nakupovať.
Za streetwear shopmi stojí podnikateľ Andrej Vitko. To znamená človek, ktorý kedysi zakladal výtržnícku skupinu Ultras Slovan Pressburg. Odkaz na stránku obchodu má aj občianske združenie Belasá šľachta, ktoré zastrešuje tvrdé jadro fanúšikov futbalového klubu Slovan Bratislava. V jednom z obchodov sa predávajú aj suveníry klubu. Vitko organizoval neonacistické koncerty, ako model pózoval aj pre značku Eighty Eight.
V novembri 2005 polícia vtrhla do bratislavského obchodu House of fun, ktorého bol vtedy spolumajiteľom. Počas razie zaistila tričká aj pracku s hákovým krížom, CD či plagáty s neonacistickým obsahom. Výsledok? Minulý rok súd Vitka oslobodil. Uvedené predmety vraj neboli určené na predaj, pričom zostali v sklade ešte po predchádzajúcich majiteľoch. Za útok na verejného činiteľa a ublíženie na zdraví, z ktorého bol Vitko tiež obžalovaný, dostal pokutu tisíc eur.
Podobne dopadla aj razia v obchode Mareka Kotlebu (brat bývalého šéfa Pospolitosti) v Banskej Bystrici. Hoci polícia tam minulý rok zaistila oblečenie aj odznaky so symbolmi neonacizmu, súd ho potrestal pokutou päťsto eur. „Takéto rozsudky sú výsmech. Stojí nás kopu energie, aby sme preukázali, že ide o propagáciu fašizmu, a potom to takto dopadne,” hovorí odborník na extrémizmus, ktorý pôsobí na policajnom prezídiu. .biela nad čiernou
Podobné razie tak strácajú zmysel, keďže nemajú odstrašujúci účinok. Ten má naopak Streetwear shop v bratislavskej Petržalke, pred ktorým postávajú štyria mladíci s holými lebkami a potetovanými rukami. Na prvý pohľad vyzerajú ako náckovia, hoci jeden z nich nežne hojdá malé dieťa, ktoré má prackami pripevnené na hrudi. Ale pokojne môže ísť aj o fanúšikov hip-hopu, obľúbeného hudobného štýlu dnešných neonacistov.
Aj samotný obchod zdanlivo pôsobí ako každý iný. Až na detaily, ktoré si bežný človek ani neuvedomí: napríklad čierny výklad, ktorý je v úplnom kontraste s okolitými obchodmi a krčmami. A na ňom veľké biele nápisy módnych značiek, ktoré obľubujú náckovia, raperi aj vyznavači bojových umení: Everlast, Lonsdale, Pitbull, Pretorian, Ben Lee a podobne.
Keď sa priblížim k obchodu, rešpekt vzbudzujúci týpci si ma premerajú prísnym pohľadom: je zjavné, že nie som bežný klient, ktorý si tam chodí kupovať mikiny alebo boxerské rukavice. Hneď pri vchode mi do očí udrie výrazný koberec s nápisom Thor Steinar. Tejto značke oblečenia v obchode neuniknete: je dokonca aj na plagáte, ktorý visí na stene. .dominancia Thor Steinar
Inak je však v petržalskom streetwear shope pusto, nevidno ani predavača. O zákazníkov ako ja tu zjavne nie je záujem. O pozadí majiteľov obchodu pritom ľudia veľmi nevedia. „Viete, aký je to obchod?” pýtam sa mladej ženy na ulici. „Čo ja viem? Asi nejaký športový, s oblečením,” odpovedá mi bez väčšieho záujmu.
Obchod v centre Bratislavy vyzerá oveľa vľúdnejšie. Tie isté biele nápisy na čiernom podklade, no keď vojdete dnu, vyzerá to tam ako v bežnom shope s oblečením. Napokon, predtým sídlila na tejto adrese predajňa Adidas. Prevádzka nebudí dojem, že je len pre zasvätených, naopak: ak by som nevedel, kto je Vitko, možno by som si tam aj niečo kúpil.
Akurát tých kobercov, košieľ, tričiek a ruksakov Thor Steinar je tam oveľa viac ako v Petržalke. Keď odchádzam, všimnem si vo výklade leták, že klub thajského boxu robí nábor nových členov. Inak je všetko v poriadku, aj predavač slušne odzdraví. Ešte lepšiu skúsenosť mám v neďalekom streetwear shope na Obchodnej ulici. „Pomôžem vám?” spýta sa ma predavač hneď, ako vojdem. Radosť nakupovať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.