Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Náckovia medzi nami

.marek Vagovič .časopis .téma

Sú všade. V televíznych seriáloch, na futbalových štadiónoch aj v hip-hopových klipoch. Polícia tvrdí, že robí, čo môže, ale súdy ich väčšinou oslobodia alebo dostanú podmienku. Aj preto sa cítia silní a naďalej šíria nebezpečné myšlienky. Neonacizmus je dnes medzi mladými ľuďmi na Slovensku opäť v kurze.

.je 27. september 2011. Na parkovisko Okresného súdu Bratislava III. vchádza čierny Mercedes. Z auta vystúpi prominentný advokát Ladislav Kuruc a jeho klient Rastislav Rogel. Kuruc už obhajoval ľudí z podsvetia, ale aj podnikateľa Jozefa Majského či moderátora Rasťa Žitného. Aj tentoraz zastupuje celebritu: Rogel sa totiž živil ako herec, v minulosti vystupoval aj v televíznych seriáloch Ordinácia v ružovej záhrade a Panelák. Už dvadsať rokov je však predovšetkým symbolom slovenských neonacistov. Napriek tomu nebudí proces s Rogelom veľký záujem médií. Okrem .týždňa prišli len novinári z tlačových agentúr, portálu aktualne.sk a denníka Nový Čas. Na druhý deň rozoberá proces s Rogelom na väčšom priestore len denník Pravda. .bitka v bare
Rogel čelí obžalobe z výtržníctva a propagácie fašizmu. V júli 2008 totiž s kumpánmi vtrhli do bratislavského baru Obluda, kde sa vtedy schádzali aj antifašisti. Podľa svedkov zaútočili na návštevníkov podniku, pričom na nich kričali: „Zabijeme vás, vy židovské svine, my sme Juden Mord!” Rogel ich kopal, jeho komplic Drahomír Čurda vytiahol aj nôž. 
Na súde sú však Rogel s Čurdom nezvyčajne ticho. Obaja spozornejú, až keď vojde do pojednávacej miestnosti jedna zo svedkýň. Rýchlo však pochopia, že sa nemusia ničoho báť. Sotva dvadsaťročná dievčina má totiž náhle výpadky pamäti a vypovedá úplne inak ako krátko po incidente na policajnej stanici. Prokurátorka začína byť nervózna.
„V prípravnom konaní ste vypovedali, že obžalovaní sa najskôr s vaším priateľom a prevádzkarom baru hádali, pričom na nich vykrikovali, že sú z Juden Mord. Potom ich mali napadnúť nožom,” pripomína svedkyni. Tá však trvá na svojom: Rogel s Čurdom sa s návštevníkmi baru „iba” rozprávali. Na nôž, kopance ani antisemitské pokriky si vraj nepamätá. .zastrašovaní svedkovia
To už začína byť nervózna aj sudkyňa Ľudmima Hatalová. „To je neuveriteľné, čo sa to tu deje, veď vy hovoríte každému niečo iné. Vyhrážal sa vám niekto?” pýta sa zvýšeným hlasom vystresovanej svedkyne. „Nie,” odpovedá neistým hlasom dievčina, no v tej chvíli jej zrejme nikto v súdnej sieni neverí.
V súvislosti s útokom v bare Obluda bol totiž minimálne jeden svedok preukázateľne zastrašovaný. „Klasifikoval by som to ako nebezpečné vyhrážanie,” potvrdil .týždňu zdroj z prostredia bezpečnostných zložiek, ktorý vie o pozadí incidentu. Polícia však prípadu nevenovala dostatočnú pozornosť. „S pokusmi o zastrašovanie sme sa stretli vo všetkých prípadoch extrémizmu, na ktorých sme pracovali,” hovorí pod podmienkou anonymity odborník na extrémizmus, ktorý spolupracoval s ministerstvom vnútra.
Absurdnosť procesu, počas ktorého viacerí svedkovia zmenili výpoveď, dokonale ilustruje aj posudok, ktorý vypracoval na žiadosť súdu Čurdov zamestnávateľ. „Je svedomitý, milý a ústretový k zákazníkom,” píše o výčapníkovi Čurdovi, ktorého by ste večer nechceli stretnúť v tmavej uličke. „Takýto posudok by zrejme nedostal ani prezident,” dodá sudkyňa Hatalová s iróniou v hlase.
Ako zlý vtip vyznieva aj argument, ktorým obhajuje Rogela advokát Kuruc. „Svedok je zarytý antifašista,” spochybňuje jednu z Rogelových obetí. Sudkyňu však celkom neobmäkčí: Rogel dostal za výtržníctvo sedem mesiacov podmienečne, Čurda o tri mesiace viac. „Čo im j..e?” vybuchne Rogel, keď vychádza z pojednávacej miestnosti. Hneď na mieste sa odvolá, termín konania zatiaľ Krajský súd v Bratislave nevytýčil.  .recidivista
V skutočnosti však môže byť Rogel nadmieru spokojný. Polícia totiž chcela, aby bol za útok v bare Obluda stíhaný vo väzbe, ale prokuratúra bola proti. Rogel, ktorý dnes pracuje ako prevádzkar v bratislavskej reštaurácii Saratov, už má navyše jednu podmienku na krku. V septembri 2004 ho totiž ten istý súd (!) odsúdil za ublíženie na zdraví, keďže „28. januára 2001 v Dunajskej Lužnej udrel päsťou do hlavy a niekoľkokrát kopal do tela poškodeného, čím mu spôsobil zranenia s dobou liečenia asi 20 týždňov s trvalými následkami”.
Ako je možné, že súd to nebral do úvahy a Rogelovi dal znovu iba podmienku? „Dôvody rozhodnutia boli uvedené v rozsiahlom odôvodnení po vyhlásení rozsudku. Rozsudok nie je právoplatný, preto sa nebudem bližšie vyjadrovať,” reagovala sudkyňa Hatalová. „Obžalovaný nespáchal skutok v skúšobnej dobe,” vysvetľuje hovorca Krajskej prokuratúry v Bratislave René Vanek, prečo nenavrhli prísnejší trest. 
Rogel však môže byť spokojný aj z iného dôvodu: súd ho totiž uznal vinným len za fyzický útok v bare Obluda, hoci mal po návštevníkoch podniku aj pokrikovať, že sú „židovské svine” a podobne. Zďaleka pritom nešlo o jeho prvý prejav sympatií k fašizmu: Rogel verejne vyzýva na násilie voči Židom, černochom či Rómom už od pádu komunizmu. Kompetentných to však celé roky evidentne netrápi. .krátky proces
Kariéru neonacistu odštartoval Rogel začiatkom 90. rokov, keď sa stal spevákom skupiny Krátky proces. Už názov kapely napovedal, že tu niečo smrdí, nehovoriac o textoch. „Hosťami vo vlastnej krajine, včera ešte na stromoch, tak kto je na vine? Že sú bez nárokov a bez vstupu, tam kde bieli smú, tam čierni nie,” spieval napríklad Rogel v skladbe Apartheid. Na koncertoch vystupoval aj v tričku s Adolfom Hitlerom.
Neonacisti sa vtedy dali identifikovať na prvý pohľad – spravidla nosili kanady, maskáče a bombery. Kapely ako Krátky proces zaregistrovali aj politici VPN. „Spomínam si na diskusiu, ako k nim pristupovať. Narazili sme však na problém – kde sú mantinely, čo je ešte akceptované a čo už nie. Boli sme však zahltení množstvom tém, takže tá debata nebola dotiahnutá do konca,“ hovorí bývalý minister kultúry Ladislav Snopko. 
Po rozdelení Československa a nástupe Mečiara nastali pre neonacistov zlaté časy. V období vulgárneho nacionalizmu si pravidelne prenajímali kultúrne domy, kde organizovali koncerty. „Raz za dva až tri mesiace sa takto stretli napríklad v Prievidzi alebo v Košiciach. Pokým nenabehli do rómskej osady, nikto to neriešil,” hovorí odborník na extrémizmus.
Skupina Krátky proces dokonca vydala v roku 1993 album s názvom Na prach! v štúdiu Slovenského rozhlasu. Rogel začal vzývať slovenský štát, pričom z textov je zrejmý posun k antisemitizmu. „Od Žiliny ide vlak a v ňom sedí Šaňo Mach, všetci Židia utekajú, lebo majú strach. Rež a rúbaj do krve, nebude to po prvé, pokiaľ Slovák na Slovensku pánom nebude,” spieval napríklad v remaku známej ľudáckej hymny. Alebo: „Poďme na to spolu a neserme sa s tým! Rozpálime pece a zostane len dym!“ .juden Mord
K prvému známemu útoku extrémistov prišlo v júli 1995 v Žiari nad Hronom. Skupina neonacistov vtedy hádzala zápalné fľaše do podniku, kam chodili Rómovia. Jednému z nich – sedemnásťročnému Máriovi Goralovi – sa nepodarilo ujsť. Najskôr dostal kovovou tyčou do hlavy, nasledovali útoky päsťami, kopance a bodnutie dýkou do hrude. Napokon ho jeden z útočníkov polial horľavinou a zapálil. Goral o desať dní zomrel.  
Pritvrdil aj Rogel. V roku 1998 nahrala jeho nová kapela Juden Mord album s názvom Arbeit macht frei. Na obale je brána koncentračného tábora Osvienčim a vnútri fotky na kosť vychudnutých Židov. Hitom neonacistov sa stala najmä skladba Švindelkaust, v ktorej Rogel popiera holokaust: „Koľkých sme vás upálili, milión či šesť, kde je vlastne pravda, my sa nedáme zviesť. Žid vládne svetu, klameš zas ty pes, skončíš v peci tiež!“
V roku 2000 sa do domu Rómky Anastázie Balážovej v Žiline vlámali traja muži. Najskôr vykopli kovovú bránu, potom vytrhli vchodové dvere. Balážovú a jej dve dcéry, ktoré vtedy spali, vzápätí napadli bejzbalovými palicami. „Pozabíjeme vás, vy gumy čierne!” kričali útočníci. Balážová o dva dni zomrela, jej dcéry útok napriek vážnym zraneniam prežili.
Dovtedy nevenovala polícia rasovo motivovaným útokom dostatočnú pozornosť. Až po útoku na Balážovú zriadilo ministerstvo vnútra komisiu na boj proti extrémizmu. Na túto problematiku boli vyčlenení dvaja operatívci v každom kraji, špeciálne oddelenie vzniklo aj na policajnom prezídiu. Policajti dostali aj kartičky so symbolmi neonacistov, aby sa vedeli pri ich identifikácii lepšie orientovať.   .stratené cédečko
Polícia začala robiť aj pravidelné razie v krčmách či na koncertoch, kde sa schádzali neonacisti. V septembri 2001 napríklad zasiahlo 150 kukláčov na nepovolenom koncerte v Papradne. Polícia zadržala takmer stovku prívržencov krajnej pravice. Zmenu v prístupe ocenila aj Irena Bihariová z organizácie Ľudia proti rasizmu. „Polícia im začala strpčovať život, nedala im dýchať. Aj naša právna linka bola prepojená s policajtmi, takže sme mohli pomôcť 24 hodín denne.“
Bihariová však tvrdí, že mimovládka vtedy odovzdala polícii aj podnet na Rogela a kapelu Juden Mord – za šírenie rasovej neznášanlivosti. Súčasťou podania bola aj nahrávka skupiny, prepisy textov a informácie o členoch kapely. „Prvýkrát sa vraj cédečko stratilo, tak sme im ho poslali znovu. Vtedy sa robil aj rozbor nahrávky vo Veľkej Británii, k žiadnemu trestnému stíhaniu to však neviedlo,” hovorí Biháriová.   
Bratislavská polícia na otázky .týždňa neodpovedala. „Odporúčam vám obrátiť sa na miestne a vecne príslušné vyššie orgány činné v trestnom konaní – prokuratúru a súd,“ napísala krajská policajná hovorkyňa Tatiana Kurucová. Prokuratúra tvrdí, že žiadne podanie na Rogela ani kapelu Juden Mord neeviduje. „Neprekvapilo ma to. Tam sa už zašili aj iné veci ako Rogel,” myslí si odborník na extrémizmus.
 V decembri 2004 urobila polícia ďalší veľký záťah proti neonacistom, keď znemožnila koncert v obci Zohor. Zadržaných bolo približne 80 ľudí, vyšetrovatelia obvinili organizátorov aj viacerých účastníkov koncertu z propagácie fašizmu. Rogel, ktorý sa na akcii tiež zúčastnil, hoci po založení rodiny tvrdil, že už nie je aktívny, však opäť zostal mimo hry. .model Eighty Eight
Napriek tomu mali razie proti pravicovým extrémistom preventívny účinok. Pokým v roku 2000 polícia zaznamenala približne jeden fyzický útok mesačne, o šesť rokov neskôr to už bol len jeden prípad ročne. Ubudlo aj koncertov, časť neonacistov sa presunula na futbalové štadióny. Zmenili rétoriku aj imidž – namiesto o Židoch začali viac hovoriť o Rómoch, maskáče a bombery nahradili kapsáče a mikiny.
V roku 2005 vznikla na Slovensku aj módna značka Eighty Eight (88), ktorú založil súčasný PR manažér futbalového klubu Slovan Bratislava Tomáš Straka. Číslovka 88 symbolizuje nacistický pozdrav Heil Hitler, jedným z modelov značky bol aj Rogel. Dnes nakupujú extrémisti oblečenie hlavne v tzv. streetwear shopoch (pozri rámček). Hitom je najmä značka Thor Steinar, ktorej názov je odkazom na generála SS.
S nástupom Ficovej vlády sa však začala časť krajnej pravice viac politicky angažovať. Ideálnou platformou sa stala Slovenská pospolitosť. „Štát na to nebol pripravený. Aj Fico ich bagatelizoval spôsobom, že ide o polobláznov,” myslí si Irena Bihariová z organizácie Ľudia proti rasizmu. „Kaliňák veľa rečnil o extrémizme, no veľa toho nespravil. Pribudli bitky aj koncerty,” tvrdí odborník na extrémizmus.
Bývalý šéf rezortu Robert Kaliňák (Smer) to však odmieta. „Ľudia proti rasizmu majú buď slabú pamäť, alebo kritizujú len preto, že Fico a Smer. Veď my sme stíhali úplne všetko – dokonca aj mladíka, ktorý zrejme z nešťastnej lásky vydupal v snehu na futbalovom štadióne obrovský hákový kríž s rozmerom dvadsať krát dvadsať metrov,” povedal .týždňu.
Podľa Bihariovej je však takýto prístup pomýlený: „Robiť z takýchto prípadov výkladnú skriňu boja proti extrémizmu je mimo realitu. Od roku 2006 štát nepracuje koncepčne – všetko robí ad hoc, ako napríklad zásah v Šarišských Michaľanoch.” Polícia tam v auguste 2009 tvrdo zakročila proti prívržencom Slovenskej pospolitosti.
Kaliňák však trvá na tom, že zásah mal význam. „Okrem toho, my sme predsa vyzliekli Kotlebu z uniformy.” Na druhej strane, polícia pod Kaliňákovým vedením nezvládla vyšetrovanie vraždy Daniela Tupého. .hajlovanie na koncertoch   
V lete 2007 sa na scéne znovu objavil aj Rogel. So skupinou asi dvadsiatich prívržencov krajnej pravice sa motali okolo infostánku organizácie Ľudia proti rasizmu na hudobnom festivale v Rudave. Viacerí hajlovali, oblievali stánok pivom a slovne napádali účastníkov festivalu.
„Najskôr za nami prišiel jeden, ktorý mal na ruke vytetovaný Totenkopf
a keltský kríž, postupne ich chodilo viac a stále sa do nás navážali. Boli agresívni, dokonca za nami prišiel jeden účastník festivalu, že na ňom roztrhli naše tričko. Nebyť zásahu usporiadateľskej služby, mohli sme skončiť zle, bolo zrejmé, že neonacisti nás chcú fyzicky napadnúť,“ povedal jeden zo svedkov pre medzinárodný bezpečnostný portál www.security-society.org.
Incident preverovala aj prokuratúra, k nijakému záveru však nedospela. „Vo veci prečinu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd, spáchaného na Summer beach na Rudave, bolo 12. novembra 2008 trestné stíhanie prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe,” tvrdí hovorca bratislavskej prokuratúry Vanek.
Týždenník Plus 7 dní, ktorý viackrát upozornil na aktivity neonacistu Rogela, pritom v novembri 2007 zverejnil, že má videonahrávku z koncertu Juden Mord. Na záberoch vidno, ako Rogel hailuje, pričom na vnútornej strane ramena má vytetovaný hákový kríž. Prokuratúra tvrdila, že to preverí, ani za toto však Rogela pred súd nepostavila.
 
.kto ho kryje?
Posledným zaznamenaným incidentom je spomínaný útok z júla 2008 v bratislavskom bare Obluda. Mimochodom, Rogel s komplicmi do podniku údajne vtrhli krátko po návrate z koncertu v Taliansku, kde vtedy vystupoval. Z nedávneho pojednávania bolo zrejmé, že sudkyňa Hatalová má aspoň základný prehľad o jeho aktivitách. Ako je však potom možné, že vo veci propagácie fašizmu ho oslobodila?
„Súd nemôže vychádzať z povesti obžalovaného, ktorá je všeobecne známa, respektíve z toho, ako je zapísaný v niektorých kruhoch. Nemôžeme vychádzať ani z novinových článkov, ale len zo skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu, ktorého sa dopustil,” zdôvodnila Hatalová oslobodzujúci verdikt voči Rogelovi.
Napriek tomu je zarážajúce, že štát si už dvadsať rokov nedokáže poradiť s človekom, ktorý má za sebou takú minulosť ako Rogel. On sám sa navyše extrémistickými názormi nikdy netajil. „Spievam o pravde,” povedal Rogel na jednom z pojednávaní. „Orgány činné mali k dispozícii celý katalóg dôkazov, ktorá dotvárajú jeho profil. Neviem nájsť racionálne vysvetlenie, prečo sa to takto skončilo,” reagovala Bihariová.
Aj preto sa už dlhšie špekuluje, či nemá Rogel niekoho vplyvného za sebou. „Nemyslím si, že by ho niekto kryl,” hovorí exminister Kaliňák, ktorý priznal, že sa s Rogelom pozná. „Tak ako ho poznám ja, ho však poznajú aj Diana Mórová alebo Gabriela Škrabáková. Ako chlapci sme spolu začínali v Bielom divadle. Nevidel som ho dvadsať rokov.” .policajt: Je to aj naša chyba
Oslobodzujúci verdikt súdu voči Rogelovi nechcel Kaliňák komentovať. „Nepoznám podrobnosti, preto nebudem hovoriť o vine či nevine, hoci pocitovo si myslím, že bola naplnená skutková podstata trestného činu propagácie fašizmu.” Podľa Kaliňáka je však problém aj v tom, že tento typ trestných činov sa ťažko dokazuje, respektíve, že ani prokuratúra či súdy nevychádzajú vždy polícii v ústrety.
„Našli sme napríklad obchod, kde sa predávali veci s nacistickým obsahom. Prokuratúra však nepovolila domovú prehliadku ani odpočúvanie. Po takýchto skúsenostiach sa policajtom nečudujem, že rezignujú. Keď polícia necíti podporu, prečo by mala stíhať ľudí ako Rogel? Prokuratúra môže navyše začať konať aj sama od seba.”
Podobný názor má aj odborník na extrémizmus, ktorý pôsobí na policajnom prezídiu.„Keď ide o propagáciu fašizmu, sudcovia sú zrazu veľmi precízni a objektívni. Často sa to končí oslobodením alebo podmienkou.” Súčasne však pripúšťa, že ani polícia nemá vo vzťahu k Rogelovi čisté svedomie. „Správala sa k nemu laxne.”
Za neúspech možno považovať aj spomínaný zásah v Papradne (2001). Polícia síce zadržala takmer stovku extrémistov, slabo však zdokumentovala dôkazy: propagáciu fašizmu napokon preukázala len šiestim obvineným. Podľa odborníka je však problém aj v tom, že až do zmeny Trestného zákona v roku 2008 nebolo jasne zadefinované, čo je to propagácia fašizmu. „Ak niekto vydal CD len pre svojich prívržencov a nešíril ho verejne, ťažko sa dokazovalo, že je neonacista.” .prísna konšpirácia
Na Slovensku navyše neexistuje znalecký odbor, ktorý by skúmal extrémistickú symboliku, rasistické texty, kódy a šifry. „Aj preto robíme znalcov ad hoc z rôznych odborníkov – politológov, sociológov či historikov, čo však advokáti aj súdy často spochybňujú,” hovorí odborník na extrémizmus. Polícia preto hojne využíva najmä znalcov z Českej republiky.
Podľa neho je problém aj v zadefinovaní tohto typu deliktov. „Často sa klasifikujú ako prečin, kde nezískate ani súhlas sudcu na odpočúvanie.” Okrem toho, dnešní neonacisti sa správajú oveľa konšpiratívnejšie ako v 90. rokoch, takže nie je ľahké medzi nich preniknúť. Policajní agenti, ktorým sa to podarí, musia byť psychicky odolní, pretože je to mimoriadne náročné na psychiku. „Neustále si vás preverujú a skúšajú.”
Minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) súhlasí, že ak ľudia ako Rogel svojimi aktivitami podnecujú na násilie, mali by byť trestne stíhaní. Pokiaľ však ide o verbálne delikty (rasistické vtipy), alebo prezentáciu symbolov (hákové kríže), je zástancom slobody prejavu. „Ak budeme takýchto extrémistických bláznov, ktorí popierajú holokaust, trestne stíhať, tak z nich urobíme martýrov slobody slova.”
Podľa neho by mali byť takíto ľudia „vytlačení na okraj spoločenského diania”. „Malo by byť jasné, že aj umelci nimi pohŕdajú, a nie, že s nimi hrajú v divadle alebo v televízii, pričom sa vyhovárajú, že ich aktivity sú vecou orgánov činných v trestnom konaní. Ako je vôbec niečo také možné? Kto s nimi podpísal zmluvu? Toto je základný problém,” myslí si Lipšic. .prístup k Rómom
Podľa Bihariovej však robí chybu aj Lipšic, ktorý „kladie viac dôraz na krádež zemiakov, ako na kriminalitu extrémistických hnutí”.  „Minister chodí demonštratívne do rómskych osád, prípadne má návrhy ako rozdelenie obce Žehra. Aj takéto veci nepriamo povzbudzujú a legitimizujú agendu krajnej pravice,“ myslí si Bihariová.
Podľa Lipšica sa však mimovládne organizácie mýlia. „Vyčítajú mi, že riešim rómsky problém len represívne. Ja však neriešim rómsky problém, ale problém kriminality. Ak je vo väčšej miere páchaná v blízkosti rómskych osád, tak ju riešim tam.“ Minister tvrdí, že polícia má extrémistov pod kontrolou: na rozdiel od minulosti však nezasahuje tak okato.  
„V roku 2009 ich špeciálne jednotky v Šarišských Michaľanoch povláčili po zemi, čím z nich urobili hrdinov. Keď som sa stal o rok neskôr ministrom, poslali sme tam operatívu, ktorá monitorovala situáciu, špeciálne jednotky neboli vôbec na očiach. Ak nedôjde k spáchaniu trestného činu, demonštrácia sily políciou nie je správna.“
Odborník na extrémizmus tvrdí, že polícia nezachytí len jeden alebo dva neonacistické koncerty ročne. „Keďže to máme podrobne zmonitorované, chodia hlavne do Poľska, Maďarska, Talianska či Nemecka.” Podľa neho je dnes na Slovensku asi päťtisíc pravicových extrémistov – od Bratislavy cez Trnavu, Nitru, Rožňavu či Vranov až po Prešov. V každom kraji je jeden vodca.   .veľká ryba
V porovnaní s minulosťou stúpa aj počet objasnených trestných činov. Pokým tu však budú demonštrovať silu ľudia ako Rogel, ktorí na koncertoch spievajú refrény typu „Zdvihnite pravicu, hajlujte s nami, volajte Sieg Heil, večer je váš!“, akékoľvek štatistiky či vzletné slová o návrate elementárnej spravodlivosti (Lipšic) strácajú význam.
Nielen Majský či Štefanov, aj Rogel je totiž veľká ryba, ktorá však vďaka nečinnosti polície (prokuratúry, súdov) bezpečne pláva v neonacistických vodách. „Naďalej šíri ideológiu, podporuje koncerty, organizuje narodeninové oslavy, na ktorých sa zúčastňujú známi neonacisti, vychováva mladé kádre,” tvrdí jeden z našich zdrojov.
Čo sa však týka Rogela, úplne čisté svedomie nemôže mať ani tretí sektor. „Možno sme mali aj my vyvíjať väčší tlak. Ani poškodení z baru Obluda nemali prístup k účinnej právnej pomoci,” priznala Bihariová.  „Takéto prípady sú však veľmi nákladné. Z grantov, ktoré sú väčšinou určené na iné projekty či konferencie, pokryjeme len základnú réžiu.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite