Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Sulík je sociálny autista

.marek Vagovič .časopis .téma

Rozhovor s Miroslavom Beblavým, poslancom SDKÚ-DS, o Richardovi Sulíkovi a o tom, že hoci je dnes pravica v troskách, SDKÚ nepôjde so Smerom ani po najbližších voľbách.

.rokovanie parlamentu o eurovale ste prežívali pomerne emotívne, údajne ste mali aj konflikt s Igorom Matovičom. O čo išlo?
Poslal som ho do hája, pretože z priebehu diskusie som nadobudol pocit, že preňho je to len jedna veľká hra, hoci ide o vážny problém, ktorý sa týka celej krajiny. Mám rád Igorovu ľahkosť a hravosť, v tej chvíli sa mi však zdal spôsob jeho argumentácie nevhodný. .práveže bol dosť vecný. Hovoril, že za pád vlády môžu všetky koaličné strany.
Nemyslím jeho oficiálny prejav, ale debaty v zákulisí. Zdalo sa mi, že ho zaujímajú najmä osobné veci a vlastná politická budúcnosť. .ste jedným z tých, ktorí boli od začiatku za spojenie hlasovania o eurovale s dôverou vláde. Aký to malo význam?
Dúfal som, že to bude pre Richarda Sulíka dôvodom aj ústupovou cestou, aby napokon podporil euroval. A po druhé, najneskôr začiatkom septembra som dospel k názoru, že ak euroval neprejde, alebo prejde po dohode so Smerom, tak táto vláda rýchlo skončí tak či tak.     .naozaj nebolo iné riešenie? Sulík v septembri v rozhovore pre .týždeň povedal, že koalícia mala pôvodne v pláne vyčkať na medzinárodný tlak, ktorý by na Fica vyvinuli európski socialisti.
Ten tlak nebol až taký silný, ako sa predpokladalo. .s pribúdajúcim časom by možno zosilnel.
Aj v takom prípade by však zrejme Fico žiadal predčasné voľby, takže by sme boli tam, kde teraz. Vzhľadom na to, čo sa deje v európskej aj svetovej ekonomike a na trhoch, by navyše muselo to rozhodnutie padnúť teraz. To znamená do najbližšieho samitu eurozóny, ktorý bude v nedeľu. .euroval však nebol v programovom vyhlásení vlády. Prečo ste to postavili na hranu?
To sú formalistické argumenty. Podstatné je, že v koalícii vládlo už nejaký čas napätie. Každá strana bola s niečím nespokojná, pričom všetci mali tendencie sa na niečom profilovať – Obyčajní ľudia, OKS aj niektorí z KDH. Ak by sme dovolili SaS robiť si brutálnu kampaň na takej dôležitej veci, ako je euroval, bolo by len otázkou času, kým by sa utrhli ďalší. Spustilo by to lavínu, ktorá by zmietla aj odvodovo-daňovú reformu či ďalšie veci. Takáto impotentná vláda by sa rýchlo rozložila. Okrem toho, Richardovi Sulíkovi som položil otázku, na ktorú neodpovedal: Ak je podľa neho euroval cestou do ekonomického nevoľníctva, ako by mohol ďalej vládnuť s ľuďmi, ktorí dovedú Slovensko do takéhoto stavu? .premiérka Radičová priznala, že to spojila najmä preto, že nechcela vyzerať v Bruseli ako exot, pričom chcela zmazať negatívne titulky v zahraničných médiách. Nebola to trošku hystéria?
Nevidím dôvod komentovať jednotlivé výroky. Euroval je však najzásadnejšia otázka európskej ekonomiky, ktorú dnes sledujú všetci. Keď padajú finančné trhy, Španielsko či Taliansko, vtedy môžu zavážiť aj hodiny. Nehovoriac o tom, že Ivan Mikloš či Iveta Radičová by naozaj stratili aj medzinárodný kredit.  .sulík však tvrdí, že už na jar vám hovoril, že navýšenie eurovalu nepodporí, nikto ho však nebral vážne. Ivan Mikloš mu vraj vtedy povedal: „Ale zahlasujete.” Prečo ste už vtedy nezačali seriózne rokovať o nejakých kompromisoch? Nepodcenili ste situáciu?
Aj v politike – podobne ako v biznise – sa rokovania rozbiehajú postupne. Na začiatku má každá strana nejakú predstavu, pričom tie kolesá časom naberajú rýchlosť. Je prirodzené, že intenzívne sa začalo diskutovať až posledné dva mesiace. .a potom prišiel Mikuláš Dzurinda s návrhom, ktorým ponúkol SaS ešte menej ako na začiatku. O konkrétnych pôžičkách by nerozhodoval Mikloš, ale vláda a finančný výbor parlamentu, kde by zvyšok koalície sulíkovcov prehlasoval. Nebolo to absurdné?
Návrhy, ktoré boli v hre, treba vnímať aj ako súčasť taktiky. Na druhej strane, bol som aj pri tom, keď bolo Sulíkovi ponúknuté za hlasovanie o rozšírení eurovalu právo veta, on to však odmietol. Pritom sa mohlo stať, že ak by súhlasil napríklad s pôžičkami pre rozumnejšie krajiny ako Írsko, Portugalsko či Španielsko, a naopak, vetoval Grécko, tak by to politicky aj vecne vyhral. Sulík však urobil chybu, keď si vybral nerealistický cieľ a na ňom povalil vládu.  .ale faktom je, že staré dlhy sa riešia novými, takže nie je vylúčené, že čas dá za pravdu Sulíkovi, ktorý to chcel rozseknúť už teraz.
Ak by nastal veľký pád Európy, tak to, že sme zvýšili záruky Slovenska z troch na sedem miliárd eur, by bol najmenší problém. Rovnakú sumu totiž stratíme za rok či dva na páde našej vlastnej ekonomiky. Okrem toho, ak by sa dnes mali politici správať tak, ako tvrdí Sulík, tak tu máme podobnú hospodársku krízu ako v rokoch 1929 – 1933. Aj vtedy niektorí hovorili, nech sa vyčistí a padne všetko, čo má padnúť, aby prišiel nový zrod. Za štyri roky to však skoro zlikvidovalo celý svet. .časť pravice dnes vníma SaS ako nebezpečnú stranu, ktorú treba vytlačiť na okraj politického spektra. Nie je to cesta do pekla?
Bol som jedným z prvých, ktorí upozorňovali na osobnostný profil Richarda Sulíka. Poznám ho od roku 2002, je to sociálny autista. Keby to nezáviselo len od neho, so SaS by sa dal dohodnúť nejaký kompromis. Dnes sa s ľahkosťou pozeráme na jeho výroky o tučných a lenivých Grékoch. Je to však stále ten istý Sulík, ktorý v roku 2009 napísal, že kríza je super, pretože zamestnávatelia sa aspoň môžu zbaviť flákačov a alkoholikov. Voči stotisíc Slovákom, ktorí dovtedy prišli o prácu, to nebolo fér. Na druhej strane si na ňom vážim, že dokázal vybudovať stranu, ktorá nemusí byť len na jedno použitie ako SOP alebo ANO. .nerozloží pád vlády celú pravicu?    
Je pravda, že pravica má dnes vážny problém. Musíme sa vrátiť k tomu, kde sme silnejší ako Fico – k témam ako slušnosť a transparentnosť, respektíve k modernizácii ekonomiky, zdravotníctva či školstva. .prečo by vám mali voliči znovu uveriť, keď nemajú záruku, že sa rok po voľbách nerozpadnete?   
Za seba môžem povedať len to, že sa ospravedlňujem každému voličovi, že sme to nedokázali udržať spolu. Keď mi Shooty povie, že už nikdy nebude robiť bilbordy proti Ficovi, tak mu to nemôžem vyčítať. Ten, kto nehlasuje, však volí toho, koho nechce, pričom tým vytrestá všetkých vrátane seba.  .sDKÚ má v generálnej línii, že ani po najbližších voľbách nepôjde so Smerom. Platí to ešte?
Smer je strana status quo, navyše nacionalistická. Nemáme spoločné hodnoty, keďže SDKÚ je primárne modernizačná strana. Neviem si predstaviť spoločné vládnutie, pričom si myslím, že by sme sa ani na ničom veľkom nedohodli.  .ste teda vnútorne pripravení na opozíciu?
Ak nedokážeme presadiť program, ktorému veríme, tak je lepšie ísť do opozície. .rozmýšľa tak väčšina v SDKÚ?
Neviem, nikdy sme o tom takto nedebatovali. Nebolo to však ani potrebné: pre stranu, ktorá chce byť lídrom pravice, by bola pozícia satelitu vo vláde s Ficom samovražda. .v politike ste viac ako rok. Aká je to skúsenosť?
Ak má človek jasnú víziu a dokázal nájsť spojencov, tak vedel presadiť veľa dobrých vecí. Hoci nie som ťažká politická váha, podieľal som sa na viacerých protikorupčných zákonoch, ako bola napríklad novela o verejnom obstarávaní, alebo zverejňovanie záverečných diplomových prác. Väčšinou to fungovalo tak, že sa dali dokopy ľudia ako Jana Žitňanská a Rado Procházka z KDH, Ondro Dostál z OKS a Kamil Krnáč a Martin Poliačik z SaS. To znamená ľudia z novej generácie politikov. Politicky nás kryli najmä Lucia Žitňanská a Iveta Radičová, raz aj Richard Sulík.   Miroslav Beblavý/
Narodil sa v roku 1977 v Bratislave.  Študoval ekonómiu na Ekonomickej univerzite v Bratislave a neskôr na University of St. Andrews v Škótsku. Okrem ekonómie študoval aj na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.  Pracoval ako komentátor v denníku Sme, analytik inštitútu INEKO a riaditeľ SGI- Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.  V rokoch 2002 až 2006 bol štátnym tajomníkom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny.  Ako pedagóg pôsobí na Ústave verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied Komenského univerzity v Bratislave. V roku 2010 ho za SDKÚ-DS zvolili do parlamentu. Je členom výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Je ženatý a má dve deti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite