Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pákovanie eurovalu

.lukáš Krivošík .časopis .týždeň doma

Keďže je pravdepodobné, že 440 miliárd eur v dočasnom eurovale nebude stačiť na záchranu veľkých krajín eurozóny a navýšenie tejto sumy sa dnes ukazuje ako nepriechodné, uvažujú experti o možnosti pákovania eurovalu.

.o čo vlastne ide? Pod efektom takzvanej finančnej páky možno rozumieť využitie cudzieho kapitálu za účelom znásobenia úverovej kapacity eurovalu. Ide o veľmi komplikované nástroje, ktorým skutočne do dôsledkov rozumie len úzky okruh ekonómov. Fakt, že sa o tom v zákulisí živo diskutuje, pripustil eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn. Guvernér francúzskej centrálnej banky, Christian Noyer, páku dokonca výslovne podporuje. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble a odchádzajúci prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Jean-Claude Trichet sú v tejto veci zdržanlivejší. Trichet nesúhlasil s tým, aby euroval pákovala jeho vlastná inštitúcia. No prenechal tú možnosť vládam členských štátov eurozóny. O tom, ako presne by využitie finančnej páky vyzeralo, sa v súčasnosti vedú vážne debaty. Nemecký ekonomický denník Handelsblatt predstavil na konci septembra štyri spôsoby, ako by to mohlo fungovať v praxi.
Prvá možnosť by spočívala v poisťovaní dlhopisov postihnutých krajín. Ak by niektorý z ohrozených štátov, ktorému by zrazu vyleteli nahor úroky, vydal nové dlhopisy, euroval spoločne s Medzinárodným menovým fondom by zastúpili doterajšiu činnosť ECB a týmto štátom by garantovali vyššiu bezpečnosť nových dlhopisov, čo by investorov motivovalo nakupovať ich pri znesiteľných úrokoch.
Druhou možnosťou je, že by Európska investičná banka založila takzvanú účelovo zriadenú spoločnosť (SPV – teda „Special Purpose Vehicle“), ktorá by bola financovaná z eurovalu. SPV je druh právnickej osoby, ktorá sa využíva na dosiahnutie jasne definovaného a obmedzeného účelu. Potom môže byť zrušená. Podľa denníka Handelsblatt by takáto spoločnosť nielen nakupovala dlhopisy zadlžených štátov, ale vydávala by dokonca vlastné, čím by pritiahla cudzí kapitál. Investori z celého sveta by tak mohli byť zainteresovaní na záchraňovaní Európy. Aby však tento plán vyšiel, musela by ECB akceptovať tieto dlhopisy ako kolaterál. Zaujímavosťou je, že využívanie účelovo zriadených spoločností v podnikateľskom svete je predmetom kritiky. Umožňujú totiž účtovne maskovať rizikové záväzky firiem.
Tretia možnosť je, že by euroval garantoval nákupy dlhopisov zo strany ECB. Tá by vďaka tomu mohla nakupovať viac štátnych dlhopisov ohrozených štátov pri rovnakom riziku.
No a napokon je tu štvrtá možnosť, podľa ktorej by dočasný euroval dostal bankovú licenciu. Mohol by tak neobmedzene nakupovať štátne dlhopisy a výmenou za peniaze ich ukladať ako kolaterál v ECB. Tá s tým však nechce súhlasiť, lebo by na povel eurovalu tlačila peniaze bez toho, aby mala kontrolu nad množstvom a pôvodom nakupovaných dlhopisov.       
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite