Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Umenie uraziť

.george Weigel .časopis .klub

Jedno z mnohých znamení nášho kultúrneho úpadku sa týka verbálnych urážok. Žijeme v dobe, keď ide výlučne o bezduché alebo sexuálne narážky.

Kde bolo, tam bolo, kedysi to tak nebolo. Boli totiž časy, keď schopnosť niekoho inteligentne uraziť a na tú urážku v slušnej spoločnosti aj zareagovať,  bola nielen dôležitou, ale pravdepodobne aj nevynutnou zložkou toho, čo robilo džentlmena džentlmenom.
Vezmite si príklad Georgea Bernarda Shawa a Winstona Churchilla, dvoch majstrov dôvtipu a trefných replík. Shaw napríklad poslal Churchillovi nasledovný telegram: „Prikladám dva lístky na večer, na premiéru mojej novej hry. Zoberte so sebou nejakého priateľa, ak teda nejakého máte.“ Churchill trochu v rozpakoch, ale pravdepodobne dobre pobavený, odpovedal: „Na prvé predstavenie ani náhodou nemôžem, prídem na druhé. Ak teda nejaké bude.“ .obálka bez adresy
Oscar Wild, ktorý sa pred smrťou podľa niektorých mohol vrátiť k svojej viere, bol ďalším príkladom muža, ktorý vedel ako na úrovni a inteligentne uraziť. „Niektorí vedia spôsobiť šťastie, kdekoľvek sa vydajú, iní vždy, keď odídu.“ Alebo jeho nesmrteľný výrok: „Nemá žiadnych nepriateľov, ale jeho priatelia ho intenzívne neznášajú.“ Wild vedel svoj dôvtip použiť aj proti sebe, čo je vždy dôkaz, že máte tú česť s mužom, ktorý je trieda. Wild je aj autorom výroku, ktorí mnohí vzťahujú na Churchilla: „Mám úplne obyčajný vkus. Vždy som spokojný iba s tým najlepším.“
Mark Twain si dokázal ako spisovateľ a editor naakumulovať na literáta bežnú zbierku neprajníkov. A vedel si užívať, keď z nich robil hlupákov. Jednému obzvlášť natvrdlému kritikovi raz povedal: „Prečo sa stále pozeráš ako obálka bez adresy?“ Vedel byť však aj viac netolerantný: „Pohrebu som sa nezúčastnil, ale poslal som pekný list, kde stojí, že s ním súhlasím.“
Vyššie spomenutý Bernard Shaw oceňoval Twainov dôvtip, keď poznamenal, že „Mark Twain a ja sme v rovnakej situácii. Dokážeme s ľuďmi, ktorí by nás inak najradšej obesili, hovoriť tak, že si myslia, že vtipkujeme.“ Ernest Hemingway v jeden moment na svoje pomery nezvyčajne skromne poznamenal, že „Celá moderná americká literatúra pochádza z jednej knihy. Volá sa Huckleberry Finn od Marka Twaina.“ Twain sa po týchto slovách, nech už bol v akomkoľvek stave, musel otočiť v hrobe. Napokon, musel vedieť o tom, ako jeho kolega William Faulkner zotrel svojho nobelovského kolegu Hemingwaya: „Nikdy nebol známy tým, že by používal slová, ktoré by čitateľ mohol nájsť v slovníku.“ .ten, čo dostal Churchilla
Dnešná politická trieda je v porovnaní so starými časmi neschopná, nemohúca a úbohá. Churchill má v tejto věci, samozrejme, prominentné postavenie. Počas večere s Lady Astorovou, v Amerike narodenou členkou Dolnej komory britského parlamentu, si vymenili známe slová: „Ak by ste boli mojim manželom Winston, otrávila by som vám polievku,“ povedala mu Astorová. A Churchill pohotovo odvetil: „Keby ste boli mojou ženou Nancy, zjedol by som ju.“ Známe sú aj slová, ako odrovnal úbohého lejbristického ministra práce, sira Stafforda Crippsa: „Má všetky cnosti, ktoré neznášam a žiadnu z tých, ktoré obdivujem.“ Ďalší oddaný lejbrista, Aneurin Bevan, veľký zástanca zoštátneného zdravotníctva, bol pre Churchilla častým terčom: „Nedokážem si predstaviť žiadnu lepšiu príležitosť na uvedenie štátneho zdravotníctva, ako to, že tento muž tak veľmi potrebuje psychiatrickú starostlivosť a mal by byť medzi prvými pacientmi.“
Ale Bevan nakoniec Churchilla dostal. Počas korunovačných slávností Jej veličenstva Alžbety II. sa v Buckinghamskom paláci konal štátny bál, na ktorom sa patrilo prísť v starých predvojnových uniformách. Sir Winston žiaril oblečený vo flaškovozelenej uniforme so stuhou Podväzkového rádu. Keď uvidel Bevana v modrej seržantskej uniforme, pohŕdavo na jeho adresu zavrčal: „Myslím, že aspoň teraz ste sa mohli obliecť poriadne.“ Anjelsky pokojný Bevan mu odvrkol: „Pán premiér, máte rozopnutý razporok.“
Ach, to boli časy. Autor je kanadský spisovateľ a publicista, autor biografie Jána Pavla II. Svedok nádeje. Pracuje v Ethics and Public Policy Center vo Washingtone.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite