Vďaka sa týka skutočnosti, že už viac ako dvadsať rokov žijeme v slobode. Nie sme síce slobodní ako vtáci, ale sme slobodní ako ľudia, čo úplne stačí. Tá sloboda k nám neprišla sama, nepriletela ako ten vták – musela sa
vyliahnuť ako to vtáčatko. Lenže, aby sa mohla vyliahnuť, musel niekto
vysedieť vajíčko. Václav Havel sedel, väčšina z nás nie. Ľudia ako on vysedeli slobodu aj pre nás ostatných.
Ľudí, ktorí sa podstatným spôsobom zaslúžia o slobodu iných, zvykneme po- važovať (právom) za hrdinov. Václav Havel je však veľmi zvláštny hrdina. Muž, ktorého bojovým pokrikom je „Ehm, ehm, ..." sa totiž len veľmi ťažko zmestí do našich bežných predstáv o hrdinoch. A nič na tom nemení ani fakt, že sa to často ukázalo nesmierne účinným bojovým pokrikom.
Samotný boj mával nemenej prekvapivú formu. Úvodná fáza, ktorá spočívala v slušne vedenom dialógu a korektnom vysvetlení svojho stanoviska, tá až taká prekvapujúca nebola. Prinajmenšom generácie, odchované na hrdinoch ako Winnetou a Old Shatterhand, považovali taký úvod za neodmysliteľnú súčasť celého boja. U hrdinov nášho detstva však po tomto úvode prichádzala na rad heroická časť s päsťami a puškami. U Václava Havla nie. Tam bývala tá prvá fáza celým bojom. Po slušnosti už nenasledovalo z jeho strany nič
ďalšie.
V rozprávkach, mýtoch a legendách sa muž často rodí už ako hrdina. V naozajstnom živote sa ním stáva v niektorých zvláštnych okamihoch, v ktorých urobí zdanlivo jednoduchú, ale v práve v tých chvíľach nesmierne ťažkú vec – neprestane byť mužom. Väčšinou mu v tom pomáha jedna dôležitá a úctyhodná mužská vlastnosť – drzosť. Václav Havel je živým dôkazom toho, že sa to dá aj bez nej. Muž môže byť skutočným mužom aj bez drzosti. Stačí obrovské, naozaj obrovské množstvo slušnosti. Autor je učiteľ a novinár.
vyliahnuť ako to vtáčatko. Lenže, aby sa mohla vyliahnuť, musel niekto
vysedieť vajíčko. Václav Havel sedel, väčšina z nás nie. Ľudia ako on vysedeli slobodu aj pre nás ostatných.
Ľudí, ktorí sa podstatným spôsobom zaslúžia o slobodu iných, zvykneme po- važovať (právom) za hrdinov. Václav Havel je však veľmi zvláštny hrdina. Muž, ktorého bojovým pokrikom je „Ehm, ehm, ..." sa totiž len veľmi ťažko zmestí do našich bežných predstáv o hrdinoch. A nič na tom nemení ani fakt, že sa to často ukázalo nesmierne účinným bojovým pokrikom.
Samotný boj mával nemenej prekvapivú formu. Úvodná fáza, ktorá spočívala v slušne vedenom dialógu a korektnom vysvetlení svojho stanoviska, tá až taká prekvapujúca nebola. Prinajmenšom generácie, odchované na hrdinoch ako Winnetou a Old Shatterhand, považovali taký úvod za neodmysliteľnú súčasť celého boja. U hrdinov nášho detstva však po tomto úvode prichádzala na rad heroická časť s päsťami a puškami. U Václava Havla nie. Tam bývala tá prvá fáza celým bojom. Po slušnosti už nenasledovalo z jeho strany nič
ďalšie.
V rozprávkach, mýtoch a legendách sa muž často rodí už ako hrdina. V naozajstnom živote sa ním stáva v niektorých zvláštnych okamihoch, v ktorých urobí zdanlivo jednoduchú, ale v práve v tých chvíľach nesmierne ťažkú vec – neprestane byť mužom. Väčšinou mu v tom pomáha jedna dôležitá a úctyhodná mužská vlastnosť – drzosť. Václav Havel je živým dôkazom toho, že sa to dá aj bez nej. Muž môže byť skutočným mužom aj bez drzosti. Stačí obrovské, naozaj obrovské množstvo slušnosti. Autor je učiteľ a novinár.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.