Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Rebel na výslní

.martin Hanus .časopis .profil

Keby bolo išlo všetko podľa plánu, už pred 20 rokmi sa mal stať vrcholným nemeckým politikom. Lenže vtedy stroskotal. A tak sa zdalo, že starnúci konzervatívny euroskeptik dožije v politike na periférii. Ale Peter Gauweiler mieri opäť na vrchol.  

Šesťdesiatdvaročný politik bavorskej CSU bol minulý štvrtok jedným z 15 vládnych poslancov, ktorí napokon nehlasovali v Bundestagu za navýšený euroval. Tlak na potenciálnych rebelov, z ktorých viacerí neodolali, bol obrovský: Wolfgang Bosbach bol dosiaľ lojálnym poslancom CDU, ktorý zastával v parlamente vysoké funkcie a sám sa staral o vnútropolitickú disciplínu. Keď pred časom vyhlásil, že zahlasuje proti eurovalu, bol to pre kancelárku Merkelovú šok. Bosbach sa nedal zlomiť, no po hlasovaní vyhlásil, že už možno nebude kandidovať do Bundestagu. V posledných týždňoch ho vraj úplne znechutili obvinenia z antieurópanstva, „hlboko osobné výčitky“, aj vnútrostranícky tlak na to, aby na verejnosti mlčal.
Peter Gauweiler sa však pri jeho slovách zrejme len usmieva popod fúz. Na rozdiel od zatrpknutého kolegu eurorebel Gauweiler z dnešnej situácie ťaží: koncom tohto týždňa bude zrejme vďaka mohutnej podpore zdola zvolený za podpredsedu CSU. Už nie periféria, ale priamo centrum.   .proti svojim
Na bohatého právnika Gauweilera pred hlasovaním nikto netlačil, pretože každému bolo jasné, že to nemá najmenší význam. Gauweiler si v politike užíva pozoruhodnú mieru nezávislosti, za ktorú vďačí sčasti aj špecifikám volebného systému: do parlamentu sa vždy prebojuje nie na straníckej listine, ale vďaka priamej voľbe vo svojom mníchovskom obvode, kde je veľmi populárny.  
Aj preto si dovoľuje zastávať postoje, ktoré sú úplne v protiklade s líniou strany. Kedysi ako prvý politik CDU/CSU vystúpil proti vojne v Iraku, ktorú odmietol ako protiprávnu a nesprávne motivovanú. Neskôr napadol na Ústavnom súde parlamentom odobrenú Lisabonskú zmluvu, z čoho jeho spolustraníci zamdlievali. Napokon mu však viacerí skladali komplimenty: Súd vďaka jeho žalobe  posilnil v rámci európskej integrácie právomoci Bundestagu.
Gauweiler teraz ako jeden z mála nemeckých politikov hromží proti eurovalom s odôvodnením, že celú situáciu len zhoršujú. Podľa neho ide len o „programy podpory zadlžovania“, ktoré nútia „vysoko zadlžené Nemecko zvyšovať dlhy, aby sa ďalšie, ešte viac zadĺžené štáty mohli ešte viac zadlžovať“. Podľa neho tak hrozí, že Nemecko bude posledným „zachraňovateľom eura“. Čo samo nemusí zvládnuť. .intelektuál v kroji
Ale vráťme sa o pár desaťročí dozadu. Maturant Gauweiler, znechutený zo študentskej revolty ‘68 proti autoritám, vstupuje do kresťanskej CSU, z ktorej práve jeho rovesníci masovo vystupovali. Už vtedy vedel, že jeho životným krédom bude plávať proti prúdu. V 80. rokoch pôsobil v komunálnej politike a ľavicu strašil návrhmi, ako izolovať chorých na AIDS. Presadil, aby sa vytlačili prostitútky z centra Mníchova do okrajových častí alebo protestoval proti výstavám, ktoré vojakov Wehrmachtu vykresľovali paušálne ako Hitlerových vojnových zločincov.
Keď v roku 1988 náhle zomrel legendárny Franz Josef Strauss, mal jeho obľúbenec Gauweiler 39 rokov a vyzeralo to, že pôjde v jeho stopách – ako líder CSU a bavorský premiér. Lenže napokon triumfoval Edmund Stoiber, ktorý sa svojho súpera pri najbližšej príležitosti zbavil. Týždenník Stern v roku 1993 uverejnil text, že Gauweiler, vtedy bavorský minister životného prostredia, protiprávne prenajal svoju advokátsku kanceláriu. Stoiber využil mediálny rozruch a pritlačil Gauweilera k demisii. Toho síce neskôr parlamentný vyšetrovací výbor oslobodil, ale už bolo neskoro. Na najbližších 14 rokov si Bavorsko prenajal Stoiber. Gauweiler sa stiahol do úzadia, nechodil na stranícke grémiá, zato rád a plamenne rečnil v tradičných bavorských pivných stanoch. Vyhľadávaný pivný rečník a večný rebel neupadol do zabudnutia: písal pravidelné stĺpčeky pre bulvárny Bild, zároveň bol príťažlivým respondetom aj pre intelektuálne vedené rozhovory v serióznej tlači. Vzdelaný právnik Gauweiler vie počas rozhovoru ku každodennej politickej udalosti nájsť duchaplnú paralelu z diel nemeckých klasikov, alebo ohúriť citátom z Maxa Webera. Magazín Cicero ho nedávno výstižne označil ako „Intellektueller in Lederhosen“ (teda „intelektuál v kožených nohaviciach“, tieto nohavice sú súčasťou tradičného bavorského kroja).     .nová doba
Pred piatimi rokmi sa CSU, tá večná bavorská štátostrana, ocitla v morálnej kríze. Líder sa stal zrazu pre stranu príťažou, preferencie padali a straníci napokon Stoibera donútili odísť z postu bavorského premiéra. Gauweiler si však pád niekdajšieho soka nevychutnal. Naopak, svojich straníkov ostro napadol za spôsob, akým sa ho zbavili: „Občas sme od tej zbabelosti smrdeli.“ Gauweiler si išiel ďalej vlastnou cestou.  A keď nedávno, na prekvapenie Seehoferovho vedenia CSU, oznámil, že bude kandidovať za podpredsedu strany, o chvíľu bolo na základe ohlasov z regiónov jasné, že svojho protikandidáta, spolkového ministra dopravy, porazí. Gauweiler dve desaťročia sledoval, ako sa mení nemecká politika a ako sa aj jeho kresťanskí konzervatívci prispôsobujú duchu času. On, muž starej školy a reinkarnovaný Franz Josef Strauss, evanjelik obdivujúci katolíckeho pápeža, však napodiv prežil. Až prišla doba eurovalová, ktorá ho, zdá sa, vystreľuje nahor.     
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite