Svoj post získala Ingrid Konradová v riadnom konkurze, kde oň súťažila spolu s 24 ďalšími uchádzačmi . Po tom, čo ju odborná komisia odporučila primátorovi, získala aj sympatie Milana Ftáčnika a ten ju navrhol ako svojho kandidáta mestskému zastupiteľstvu. Mestskí poslanci za ňu hlasovali takmer jednohlasne. Okrem odborníkov si teda získala aj politikov zo všetkých klubov. To jej mandát veľmi umocnilo.
Po tom, ako ju v júni zvolili, už o pani Konradovej nebolo veľa počuť. Po symbolických sto dňoch však zvolala tlačovku a otvorene porozprávala o svojich prvých skúsenostiach.
Ingrid Konradová je kultivovaná dáma, ktorá sa vyjadruje jemne a distingvovane, napriek tomu to, čo hovorila, vyznelo ako jedna z najtvrdších kritík vedenia mesta. Bolo to dosť prekvapujúce, lebo väčšina prítomných čakala, že sa bude hovoriť o PKO či o výškových budovách. Namiesto toho tá jemná dáma hovorila o netransparentnosti, o ovplyvňovaní rozhodnutí mesta zvonka, o nekoordinovanosti, o izolovaných rokovaniach úradníkov s investormi medzi štyrmi očami a za zavretými dverami, často proti záujmu verejnosti aj magistrátu. Kritizovala aj predaj mestských pozemkov, ktoré sa mali predávať až trestuhodným spôsobom, dokonca niekedy aj s mestskými komunikáciami. Pritom sa vraj mesto neraz k investorom správalo ako výpalník, tvrdí Ingrid Konradová. Preto vraj niektorí už odmietali spolupracovať a čakali na zmenu.
Kým pred nástupom do funkcie Ingrid Konradová hovorila najmä o potrebe budovať dopravnú infraštruktúru či štartovacie byty, teraz, po 100 dňoch vo funkcii, hovorila o celkom iných prioritách: transparentnosť, tímová práca, participácia verejnosti, žiadne rokovania medzi štyrmi očami, výchova investorov aj mestských úradníkov, oddeľovanie vecných záležitostí od súkromných vzťahov...
Na prípade novej hlavnej architektky mesta sa ukazuje, aké je pozitívne, keď sa občas v našich štruktúrach objaví človek prichádzajúci z iného prostredia a s inou skúsenosťou. To, čo pani Konradová zažila vo Viedni, a to, čo pozná z niektorých nemeckých miest, berie, prirodzene, ako normu. Nie je celkom isté, či sa jej ju podarí zaviesť aj v Bratislave, nemá veľké kompetencie ani silný úrad (hoci ho chce posilniť), ale jej príchod je aj tak prínosom. Už len preto, že Ingrid Konradová z vlastnej skúsenosti vie, že budovanie mesta môže fungovať aj celkom inak, oveľa normálnejšie.
Po tom, ako ju v júni zvolili, už o pani Konradovej nebolo veľa počuť. Po symbolických sto dňoch však zvolala tlačovku a otvorene porozprávala o svojich prvých skúsenostiach.
Ingrid Konradová je kultivovaná dáma, ktorá sa vyjadruje jemne a distingvovane, napriek tomu to, čo hovorila, vyznelo ako jedna z najtvrdších kritík vedenia mesta. Bolo to dosť prekvapujúce, lebo väčšina prítomných čakala, že sa bude hovoriť o PKO či o výškových budovách. Namiesto toho tá jemná dáma hovorila o netransparentnosti, o ovplyvňovaní rozhodnutí mesta zvonka, o nekoordinovanosti, o izolovaných rokovaniach úradníkov s investormi medzi štyrmi očami a za zavretými dverami, často proti záujmu verejnosti aj magistrátu. Kritizovala aj predaj mestských pozemkov, ktoré sa mali predávať až trestuhodným spôsobom, dokonca niekedy aj s mestskými komunikáciami. Pritom sa vraj mesto neraz k investorom správalo ako výpalník, tvrdí Ingrid Konradová. Preto vraj niektorí už odmietali spolupracovať a čakali na zmenu.
Kým pred nástupom do funkcie Ingrid Konradová hovorila najmä o potrebe budovať dopravnú infraštruktúru či štartovacie byty, teraz, po 100 dňoch vo funkcii, hovorila o celkom iných prioritách: transparentnosť, tímová práca, participácia verejnosti, žiadne rokovania medzi štyrmi očami, výchova investorov aj mestských úradníkov, oddeľovanie vecných záležitostí od súkromných vzťahov...
Na prípade novej hlavnej architektky mesta sa ukazuje, aké je pozitívne, keď sa občas v našich štruktúrach objaví človek prichádzajúci z iného prostredia a s inou skúsenosťou. To, čo pani Konradová zažila vo Viedni, a to, čo pozná z niektorých nemeckých miest, berie, prirodzene, ako normu. Nie je celkom isté, či sa jej ju podarí zaviesť aj v Bratislave, nemá veľké kompetencie ani silný úrad (hoci ho chce posilniť), ale jej príchod je aj tak prínosom. Už len preto, že Ingrid Konradová z vlastnej skúsenosti vie, že budovanie mesta môže fungovať aj celkom inak, oveľa normálnejšie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.