Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Svet

.časopis

Dánsky recept
„Dnes sme sa zapísali do dejín!“ vyhlásila politička, ktorá má šance stať sa prvou ženou na dánskom premiérskom poste. Dánsko prežilo takmer desať rokov pod vládou pravice, a teraz ho čaká zmena: voľby vyhral blok ľavicových a stredoľavých strán pod vedením bývalej europoslankyne Helle Thorningovej-Schmidtovej. Blok sa skladá zo sociálnych demokratov (tých vedie Helle), zo socialistických ľudovcov, z liberálov a z červeno-zelenej aliancie. Dánsky parlament Folketing má 179 miest, z nich spomínaná ľavá koalícia, zvaná aj červený blok, získala 89. Stredopravá koalícia pod vedením doterajšieho premiéra Larsa Lokkeho Rasmussena ich má 86. Sú to naozaj tesné čísla a ešte počas prvých povolebných odhadov podľa odpovedí voličov po východe z volebných miestností sa objavili chvíle, keď viedol Rasmussenov blok. Napokon však víťazstvo pripadlo Thorningovej-Schmidtovej a Rasmussen to rýchlo uznal. (Nezabudol dodať, aby „drahá Helle“ na kľúče k premiérskemu sídlu dávala dobrý pozor, pretože si ich iba požičiava.)
Dáni dostanú novú vládu v situácii, keď sa aj u nich prejavujú dopady finančnej krízy. Platia síce dánskou korunou, tá je však prepojená s eurom a dánska ekonomika má úzke väzby na ekonomiky eurozóny. A hoci Rasmussenova vláda aj vďaka úsporným opatreniam udržala Dánsko mimo dosahu najhorších šokov, predsa to s výkonnosťou hospodárstva nevyzerá najlepšie. A tu sa dánski voliči rozhodli, že liekom bude zmena. S prevahou zahlasovali za červený blok, ktorého líderka v kampani sľubovala zvyšovanie štátnych investícií a rast daní. Očakáva sa tiež, že stredoľavá vláda zmäkčí prisťahovaleckú politiku, ktorú predtým pritvrdzovali najmä populistickí ľudovci, ktorí v Rasmussenovej koalícii pôsobili ako jazýček na váhach. Pod ich vplyvom Dánsko zaviedlo kontroly na hraniciach, ktoré EÚ odsúdila ako protischengenské.
Je možné, že tvorba koalície neprebehne celkom hladko, a napokon sa jedna strana červeného bloku stane tichou podporovateľkou vlády, zloženej zo zvyšných troch. To by mohlo platiť o liberáloch, ktorí sa v ekonomickej oblasti možno vzoprú niektorým socialistickým opatreniam, ale teoreticky aj o červeno-zelených, ktorí možno do vlády nepôjdu z presne opačných dôvodov. Dánsko však tak či onak dostáva zmenu, za ktorú s tesnou väčšinou hlasovalo.
.mg Národná rada
Sýrska opozícia ohlásila, že v Istanbule vznikla Sýrska národná rada – orgán, ktorý by mal zastupovať odporcov autoritatívneho režimu prezidenta Bašára Asada. Členmi Rady je vyše stovka osobností z exilu i zo Sýrie a ich zámerom je dopomôcť k zvrhnutiu Asada a vytvoriť dočasnú vládu. Protesty v Sýrii trvajú už pol roka, zatiaľ ich Asadove sily utápajú v krvi.
.mg Za demokraciu
Tunisko zažíva po zvrhnutí prezidenta bin-Alího nepokojné obdobie, ale podľa informácií agentúry AP sa hlavné politické strany v Tunisku zhodli na prechode krajiny k demokracii. Vyjadrili to podpisom deklarácie, ktorá poslúži ako plán prechodu. Dňa 25. októbra budú v Tunisku voľby ústavodarného zhromaždenia, po roku prípravy ústavy sa majú konať ďalšie parlamentné voľby.
.mg Srbsko a Kosovo
Napätie na hraniciach medzi Srbskom a Kosovom trvá. Kosovská vláda vyhlásila, že chce v piatok 16. septembra obsadiť dva hraničné priechody. Šéf NATO Rasmussen deň predtým varoval, že Aliancia nedopustí výbuch násilia na Balkáne. „NATO zabezpečovalo stabilitu a bezpečnosť 12 rokov. Nedopustíme, aby sa to, čo bolo dosiahnuté, ohrozilo,“ povedal po stretnutí s Hašimom Thacim.
.mg Obavy z incestu
Umelé oplodnenie môže mať prekvapivé negatívne dôsledky. Podľa denníka New York Times tí istí darcovia často splodili viac ako päťdesiat detí, ktoré žijú neďaleko od seba a v budúcnosti môže hroziť incest. Istá kalifornská matka pre NYT uviedla, že jej umelo počaté dieťa sa v škole stýka s množstvom rovnako počatých detí, z čoho má obavy.
.jd, res.claritatis.cz Rast-nerast
Ekonomika eurozóny sa alarmujúco spomaľuje. Poukazujú na to súčasné dáta a Európska komisia už predpovedá, že časom bude ešte horšie. Na posledné tri mesiace tohto roka predpovedá rast len 0,1 percenta. Komisia zároveň ubezpečuje, že návrat do recesie nehrozí. V správe komisie sa uvádza, že spomalenie rastu zapríčinil vývoj na finančných trhoch, oslabenie dopytu mimo Európy, a tiež úsporné opatrenia zadlžených vlád.
.mg
Recep Tayyip Erdogan/
Turecký premiér sa v Káhire vyjadril, že Egypt by mal vo svojej novej ústave zaručiť vytvorenie a fungovanie sekulárneho štátu. Vzápätí sa ozvalo Moslimské bratstvo: Erdogan by mal ponechať rozhodovanie o Egypte Arabom a nesnažiť sa o „ovládnutie“ Stredného východu. Hillary Clintonová/
Americká šéfka diplomacie na tlačovej konferencii potvrdila, že Washington nepokladá OSN za vhodnú cestu k uskutočneniu vízií o vzniku palestínskeho štátu. Palestínčania, uviedla, by nemali žiadať o členstvo v OSN, ale rokovať o vzniku svojho štátu s Izraelčanmi. Andris Berzins/
Lotyšský prezident vyhlásil, že jeho krajina by sa od 1. januára 2014 chcela pripojiť k eurozóne. Lotyšsko, prvú krajinu EÚ, ktorá potrebovala masívnu finančnú pomoc po vypuknutí krízy, neodrádzajú ani súčasné problémy eura a náklady s dotovaním prasiatok.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite