Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Hotel Venuša

.yoani Sánchez .časopis .klub

„Do teplého útočiska 214…“ Tak sa začínala jedna pieseň Silvia Rodrígueza, ktorá bola pre mňa v období mojej tínedžerskej prostoty len hádankou. Až kým mi raz tú vetu nevysvetlil jeden skúsený kamarát. Bola to adresa známeho havanského motela, kam páry chodili za rýchlou láskou v krajine, ktorá už vtedy trpela nedostatkom bývania.

Pred podobnými miestami bolo možné vidieť ženy, ktoré si zakrývali tvár šatkou a okuliarmi, zatiaľ čo muži platili na recepcii a preberali si kľúče od izby. Naliehavé búchanie do dverí im neskôr oznamovalo, že ich čas vypršal a na izbu čakajú ďalší.
Havanské hostince boli svedkami mnohých nevier, náhlych vzplanutí a nespočetných vášní, z ktorých vznikli formálne manželstvá a množstvo detí. Tieto miesta zažili svoj čas rozkvetu, obdobie zatratenia aj okázalý koniec. Hniezdočká lásky sa premenili na stiesnené obydlia tých, ktorým sa ich pôvodný dom zrútil. Keď sa to povie takto, znie to spravodlivo. Nahradiť zábavu tým, čo je nevyhnutné, vzplanutie tela potrebou rodiny. Jeden po druhom boli motely pre verejnosť zatvárané a v ich izbách sa zabývali ľudia, ktorých pripravil o dom hurikán alebo oheň. Neformálna láska sa tak začala odohrávať v kroví, v temných kútoch alebo v tichosti v tej miestnosti, kde spí babička. Kto mal tvrdú menu, mohol si dovoliť prenajať súkromný dom, kde stála izba na pár hodín päť konvertibilných pesos. 
Dnes, keď človek prechádza parkom Bratstva neskoro v noci, často počuje stonanie v tieni, alebo tlmené zvuky, keď sa o seba trie oblečenie.   Zväčša sú to ľudia môjho veku alebo mladší, ktorí nikdy nemali vlastnú strechu nad hlavou, pod ktorou by mohli láskať svoju drahú polovičku, alebo posteľ, na ktorú by sa mohli v objatí natiahnuť. Sú to ľudia, ktorí nikdy nepoznali, ako sa žije v meste s neónovými nápismi a maličkými izbičkami, kde sa môžete aspoň na hodinu milovať. Nikto z nich už nerozumie tej starej pesničke ako Hotel Venuša, 11 a 24, vidiek a ayestaránske chatky v nich nevyvolávajú žiadne príjemné spomienky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite