Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Správy ambasády netreba preceňovať

.marek Vagovič .časopis .týždeň doma

Ako novinár sa viackrát stretol s americkými diplomatmi, s ktorými sa neformálne rozprával o slovenskej politike. Zaskočilo ho však, že sa objavil v materiáloch, ktoré sú teraz zverejňované cez WikiLeaks, Reportér Trendu Tom Nicholson.

.koľko depeší si doteraz prečítal?
Stiahol som si asi polovicu z toho, čo je pre mňa zaujímavé – dokopy približne 400 strán. .základný pocit?
Keďže som novinár, baví ma spätne čítať veci, ktoré potvrdzujú to, čo som si myslel. Sú tam aj niektoré nové informácie, ktorými v danom čase disponovalo americké veľvyslanectvo v Bratislave. .nakoľko dôveryhodné sú zverejňované informácie?
Z depeší vyplýva, že ambasáda mala zdroje v každej relevantnej politickej strane. V HZDS to bol Milan Urbáni, v KDH Michal Dyttert, v SDKÚ Tatiana Rosová, Milan Ježovica či Roman Vavrík. Zo Smeru dobre vychádzali s Robertom Kaliňákom, ale vedeli komunikovať aj s Pavlom Paškom. Keďže títo ľudia predpokladali, že ich identita nebude odhalená, mohli otvorene hovoriť o tom, čo si myslia o politickej scéne na Slovensku. Dá sa im veriť ako dobre informovaným novinárom, ale nič viac. .prečo?
Pretože zdroje z prostredia politických strán môžu mať rôzne motivácie. Napríklad HZDS veľmi záležalo na tom, aby bolo čo najskôr medzinárodne akceptované. Pred voľbami 2006 sa začali zbližovať s SDKÚ, aby vyzerali lepšie a dokázali Američanom, že robia v prospech Slovenska. Urbáni sa ich preto často pýtal, kedy sa už stretnú s Mečiarom. Možno mu v tejto situácii veriť, že im hovoril o Mečiarovi pravdu? .prekvapilo ťa, že aj ty si tam uvedený ako jeden zo zdrojov?
Áno. Spomínam si na jedno stretnutie s veľvyslancom, ktoré sa týkalo eštebáckej minulosti bývalého šéfa NBÚ Františka Blanárika. Zavolal ma na večeru, pričom sa zaujímal aj o vtedajšiu politickú situáciu na Slovensku. Nebolo to naše prvé stretnutie, Američania takto komunikujú bežne. Prekvapilo ma, že prepis nášho súkromného rozhovoru sa objavil v správe ambasády. .trochu to pripomína „vyťažovanie” na spôsob SIS… 
Možno som bol naivný, ale tak to zrejme funguje. Ako novinár chápem, že aj oni chcú mať prehľad o dianí v krajine, takže vyhľadávajú ľudí, ktorí sú v obraze. Ale to, že som tam uvedený pod mojím menom, ma zaskočilo. Už minulý rok, keď začali v zahraničných médiách vychádzať prvé depeše, sprostredkované WikiLeaks, mi volali z americkej ambasády, že im je to veľmi nepríjemné, ale že sa tam tiež objavím. Síce sa mi ospravedlnili, ale ľudia, s ktorými sa stretávam, si teraz môžu klásť otázku, či hovoria s novinárom, alebo so špiónom USA. Aj ja mám svoje zdroje, ktoré môžu byť teraz zneistené. Aj iní ľudia sú v tých depešiach vykresľovaní ako informátori, pričom často mohlo ísť len o kontakt, ktorý hovorí dobre po anglicky, je komunikatívny a podobne. .dá sa z depeší vyčítať, ako vnímajú Američania Slovensko?
Myslím, že so Slovenskom nestrácajú veľa času. Z hľadiska ich záujmov je kľúčová ropa a energetika, ktoré ovplyvňujú aj ich rozhodnutia. Na korupciu viac-menej kašlú, z depeší je zrejmé, že veľmi nerozlišujú medzi slovenskými politikmi. Napriek tomu, že vedia, aký je napríklad Fico a kto za ním stojí, nepovažujú ho za väčšieho zloducha ako iných. Zo správ cítiť odmeraný, pragmatický prístup k slovenskej politike. .niektoré správy sa javia dosť povrchné, hoci ide o vážne veci – napríklad podozrenie, že Penta korumpovala poslancov.
Aj mňa zaskočilo, že Penta sa v tejto súvislosti spomína len raz, a potom už nič. Tvrdenia na jej adresu sú pritom dosť závažné. Očakával by som, že to budú ďalej preverovať. Tu ide predsa o podkopanie základných piliérov demokracie. Práve na tomto príklade vidno, že záujem Američanov o lokálnu korupciu na Slovensku nebol veľký. Oni ju videli, akceptovali a išli ďalej. .nepísali tie správy niekedy len preto, aby niečo napísali?
To je možné, občas vyzerajú ako monitoring slovenskej tlače. V jednej správe napríklad píšu, že je uhorková sezóna, čo im umožňuje dlhšie debatovať s politikmi a ísť hlbšie do veci. Evidentne nemali o čom písať, tak si vybrali napríklad KDH, o ktorom napísali správu, hoci v tom čase na to nebol dôvod. .sú tam aj vyslovené hlúposti?
To nie. Ale je zaujímavé, že do poslednej chvíle nebrali vážne možnosť vytvorenia koalície Smer-HZDS-SNS, hoci boli na to viackrát upozornení. Oni si však mysleli, že aj Fico chce byť akceptovaný, takže to neurobí. Aj preto netreba tie správy preceňovať – často ide len o veci, ktoré počuli a keďže ich považovali za zaujímavé, poslali ich domov. To, že médiá o nich tak podrobne informujú, je pochopiteľné, pretože si tým kryjú aj vlastný chrbát – teraz môžu napísať aj to, čo síce vedeli, ale nemali na to dôkazy. Čitateľov by však mali upozorniť, ako také správy vznikajú, kto mal aký motív a podobne. Dobre sa čítajú, ale nie sú presné. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite