.koľko depeší si doteraz prečítal?
Stiahol som si asi polovicu z toho, čo je pre mňa zaujímavé – dokopy približne 400 strán. .základný pocit?
Keďže som novinár, baví ma spätne čítať veci, ktoré potvrdzujú to, čo som si myslel. Sú tam aj niektoré nové informácie, ktorými v danom čase disponovalo americké veľvyslanectvo v Bratislave. .nakoľko dôveryhodné sú zverejňované informácie?
Z depeší vyplýva, že ambasáda mala zdroje v každej relevantnej politickej strane. V HZDS to bol Milan Urbáni, v KDH Michal Dyttert, v SDKÚ Tatiana Rosová, Milan Ježovica či Roman Vavrík. Zo Smeru dobre vychádzali s Robertom Kaliňákom, ale vedeli komunikovať aj s Pavlom Paškom. Keďže títo ľudia predpokladali, že ich identita nebude odhalená, mohli otvorene hovoriť o tom, čo si myslia o politickej scéne na Slovensku. Dá sa im veriť ako dobre informovaným novinárom, ale nič viac. .prečo?
Pretože zdroje z prostredia politických strán môžu mať rôzne motivácie. Napríklad HZDS veľmi záležalo na tom, aby bolo čo najskôr medzinárodne akceptované. Pred voľbami 2006 sa začali zbližovať s SDKÚ, aby vyzerali lepšie a dokázali Američanom, že robia v prospech Slovenska. Urbáni sa ich preto často pýtal, kedy sa už stretnú s Mečiarom. Možno mu v tejto situácii veriť, že im hovoril o Mečiarovi pravdu? .prekvapilo ťa, že aj ty si tam uvedený ako jeden zo zdrojov?
Áno. Spomínam si na jedno stretnutie s veľvyslancom, ktoré sa týkalo eštebáckej minulosti bývalého šéfa NBÚ Františka Blanárika. Zavolal ma na večeru, pričom sa zaujímal aj o vtedajšiu politickú situáciu na Slovensku. Nebolo to naše prvé stretnutie, Američania takto komunikujú bežne. Prekvapilo ma, že prepis nášho súkromného rozhovoru sa objavil v správe ambasády. .trochu to pripomína „vyťažovanie” na spôsob SIS…
Možno som bol naivný, ale tak to zrejme funguje. Ako novinár chápem, že aj oni chcú mať prehľad o dianí v krajine, takže vyhľadávajú ľudí, ktorí sú v obraze. Ale to, že som tam uvedený pod mojím menom, ma zaskočilo. Už minulý rok, keď začali v zahraničných médiách vychádzať prvé depeše, sprostredkované WikiLeaks, mi volali z americkej ambasády, že im je to veľmi nepríjemné, ale že sa tam tiež objavím. Síce sa mi ospravedlnili, ale ľudia, s ktorými sa stretávam, si teraz môžu klásť otázku, či hovoria s novinárom, alebo so špiónom USA. Aj ja mám svoje zdroje, ktoré môžu byť teraz zneistené. Aj iní ľudia sú v tých depešiach vykresľovaní ako informátori, pričom často mohlo ísť len o kontakt, ktorý hovorí dobre po anglicky, je komunikatívny a podobne. .dá sa z depeší vyčítať, ako vnímajú Američania Slovensko?
Myslím, že so Slovenskom nestrácajú veľa času. Z hľadiska ich záujmov je kľúčová ropa a energetika, ktoré ovplyvňujú aj ich rozhodnutia. Na korupciu viac-menej kašlú, z depeší je zrejmé, že veľmi nerozlišujú medzi slovenskými politikmi. Napriek tomu, že vedia, aký je napríklad Fico a kto za ním stojí, nepovažujú ho za väčšieho zloducha ako iných. Zo správ cítiť odmeraný, pragmatický prístup k slovenskej politike. .niektoré správy sa javia dosť povrchné, hoci ide o vážne veci – napríklad podozrenie, že Penta korumpovala poslancov.
Aj mňa zaskočilo, že Penta sa v tejto súvislosti spomína len raz, a potom už nič. Tvrdenia na jej adresu sú pritom dosť závažné. Očakával by som, že to budú ďalej preverovať. Tu ide predsa o podkopanie základných piliérov demokracie. Práve na tomto príklade vidno, že záujem Američanov o lokálnu korupciu na Slovensku nebol veľký. Oni ju videli, akceptovali a išli ďalej. .nepísali tie správy niekedy len preto, aby niečo napísali?
To je možné, občas vyzerajú ako monitoring slovenskej tlače. V jednej správe napríklad píšu, že je uhorková sezóna, čo im umožňuje dlhšie debatovať s politikmi a ísť hlbšie do veci. Evidentne nemali o čom písať, tak si vybrali napríklad KDH, o ktorom napísali správu, hoci v tom čase na to nebol dôvod. .sú tam aj vyslovené hlúposti?
To nie. Ale je zaujímavé, že do poslednej chvíle nebrali vážne možnosť vytvorenia koalície Smer-HZDS-SNS, hoci boli na to viackrát upozornení. Oni si však mysleli, že aj Fico chce byť akceptovaný, takže to neurobí. Aj preto netreba tie správy preceňovať – často ide len o veci, ktoré počuli a keďže ich považovali za zaujímavé, poslali ich domov. To, že médiá o nich tak podrobne informujú, je pochopiteľné, pretože si tým kryjú aj vlastný chrbát – teraz môžu napísať aj to, čo síce vedeli, ale nemali na to dôkazy. Čitateľov by však mali upozorniť, ako také správy vznikajú, kto mal aký motív a podobne. Dobre sa čítajú, ale nie sú presné.
Stiahol som si asi polovicu z toho, čo je pre mňa zaujímavé – dokopy približne 400 strán. .základný pocit?
Keďže som novinár, baví ma spätne čítať veci, ktoré potvrdzujú to, čo som si myslel. Sú tam aj niektoré nové informácie, ktorými v danom čase disponovalo americké veľvyslanectvo v Bratislave. .nakoľko dôveryhodné sú zverejňované informácie?
Z depeší vyplýva, že ambasáda mala zdroje v každej relevantnej politickej strane. V HZDS to bol Milan Urbáni, v KDH Michal Dyttert, v SDKÚ Tatiana Rosová, Milan Ježovica či Roman Vavrík. Zo Smeru dobre vychádzali s Robertom Kaliňákom, ale vedeli komunikovať aj s Pavlom Paškom. Keďže títo ľudia predpokladali, že ich identita nebude odhalená, mohli otvorene hovoriť o tom, čo si myslia o politickej scéne na Slovensku. Dá sa im veriť ako dobre informovaným novinárom, ale nič viac. .prečo?
Pretože zdroje z prostredia politických strán môžu mať rôzne motivácie. Napríklad HZDS veľmi záležalo na tom, aby bolo čo najskôr medzinárodne akceptované. Pred voľbami 2006 sa začali zbližovať s SDKÚ, aby vyzerali lepšie a dokázali Američanom, že robia v prospech Slovenska. Urbáni sa ich preto často pýtal, kedy sa už stretnú s Mečiarom. Možno mu v tejto situácii veriť, že im hovoril o Mečiarovi pravdu? .prekvapilo ťa, že aj ty si tam uvedený ako jeden zo zdrojov?
Áno. Spomínam si na jedno stretnutie s veľvyslancom, ktoré sa týkalo eštebáckej minulosti bývalého šéfa NBÚ Františka Blanárika. Zavolal ma na večeru, pričom sa zaujímal aj o vtedajšiu politickú situáciu na Slovensku. Nebolo to naše prvé stretnutie, Američania takto komunikujú bežne. Prekvapilo ma, že prepis nášho súkromného rozhovoru sa objavil v správe ambasády. .trochu to pripomína „vyťažovanie” na spôsob SIS…
Možno som bol naivný, ale tak to zrejme funguje. Ako novinár chápem, že aj oni chcú mať prehľad o dianí v krajine, takže vyhľadávajú ľudí, ktorí sú v obraze. Ale to, že som tam uvedený pod mojím menom, ma zaskočilo. Už minulý rok, keď začali v zahraničných médiách vychádzať prvé depeše, sprostredkované WikiLeaks, mi volali z americkej ambasády, že im je to veľmi nepríjemné, ale že sa tam tiež objavím. Síce sa mi ospravedlnili, ale ľudia, s ktorými sa stretávam, si teraz môžu klásť otázku, či hovoria s novinárom, alebo so špiónom USA. Aj ja mám svoje zdroje, ktoré môžu byť teraz zneistené. Aj iní ľudia sú v tých depešiach vykresľovaní ako informátori, pričom často mohlo ísť len o kontakt, ktorý hovorí dobre po anglicky, je komunikatívny a podobne. .dá sa z depeší vyčítať, ako vnímajú Američania Slovensko?
Myslím, že so Slovenskom nestrácajú veľa času. Z hľadiska ich záujmov je kľúčová ropa a energetika, ktoré ovplyvňujú aj ich rozhodnutia. Na korupciu viac-menej kašlú, z depeší je zrejmé, že veľmi nerozlišujú medzi slovenskými politikmi. Napriek tomu, že vedia, aký je napríklad Fico a kto za ním stojí, nepovažujú ho za väčšieho zloducha ako iných. Zo správ cítiť odmeraný, pragmatický prístup k slovenskej politike. .niektoré správy sa javia dosť povrchné, hoci ide o vážne veci – napríklad podozrenie, že Penta korumpovala poslancov.
Aj mňa zaskočilo, že Penta sa v tejto súvislosti spomína len raz, a potom už nič. Tvrdenia na jej adresu sú pritom dosť závažné. Očakával by som, že to budú ďalej preverovať. Tu ide predsa o podkopanie základných piliérov demokracie. Práve na tomto príklade vidno, že záujem Američanov o lokálnu korupciu na Slovensku nebol veľký. Oni ju videli, akceptovali a išli ďalej. .nepísali tie správy niekedy len preto, aby niečo napísali?
To je možné, občas vyzerajú ako monitoring slovenskej tlače. V jednej správe napríklad píšu, že je uhorková sezóna, čo im umožňuje dlhšie debatovať s politikmi a ísť hlbšie do veci. Evidentne nemali o čom písať, tak si vybrali napríklad KDH, o ktorom napísali správu, hoci v tom čase na to nebol dôvod. .sú tam aj vyslovené hlúposti?
To nie. Ale je zaujímavé, že do poslednej chvíle nebrali vážne možnosť vytvorenia koalície Smer-HZDS-SNS, hoci boli na to viackrát upozornení. Oni si však mysleli, že aj Fico chce byť akceptovaný, takže to neurobí. Aj preto netreba tie správy preceňovať – často ide len o veci, ktoré počuli a keďže ich považovali za zaujímavé, poslali ich domov. To, že médiá o nich tak podrobne informujú, je pochopiteľné, pretože si tým kryjú aj vlastný chrbát – teraz môžu napísať aj to, čo síce vedeli, ale nemali na to dôkazy. Čitateľov by však mali upozorniť, ako také správy vznikajú, kto mal aký motív a podobne. Dobre sa čítajú, ale nie sú presné.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.