Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Fond je mŕtvy, nech žije fond

.radovan Kazda .časopis .týždeň v ekonomike

Tento rok sa rozhoduje o osude Recyklačného fondu, ktorý je v oprávnenej nemilosti jeho prispievateľov už od roku 2001, keď bol založený. Vznik fondu práve v čase, keď Dzurindova vláda zrušila mnoho štátnych fondov, naozaj nevyzeral ako racionálne rozhodnutie. Ani ním nebol.

.vládni úradníci – zjavne nadchnutí ideou plánovaného hospodárstva – vychádzali z predpokladu, že samotné prinútenie podnikateľov, aby dali zrecyklovať časť odpadov, vzniknutých z tovarov, ktoré uviedli na trh, nebude postačovať na to, aby na Slovensku spontánne vznikol trh spracovateľov. Preto založili fond, do ktorého museli títo podnikatelia platiť, aby z neho správna rada fondu následne prerozdelila peniaze iným podnikateľom – spracovateľom na vybudovanie ich súkromných firiem.
Výsledok? Fond takmer počas desiatich rokov svojej činnosti rozdeľoval peniaze tak, že tretinu všetkých prostriedkov na investičné projekty dostalo šesť „spriatelených“ firiem a polovicu sumy iba sedemnásť z približne troch stoviek zadotovaných firiem. Navyše fond preukázateľne míňal na svoju správu niekoľkonásobne väčší podiel prostriedkov, ako napríklad Environmentálny fond. .transformovať alebo zrušiť?
Ministerskí úradníci sa fondu doposiaľ nechceli vzdať. Aby sme boli presní, nechceli sa vzdať peňazí, ktoré do fondu plynú. V súčasnosti pripravujú nový zákon o odpadoch, ktorý by mal poskytnúť definitívne riešenie, no v procese jeho vzniku sa pozícia ministerstva k tejto základnej veci neustále mení. Veľmi dlho sa uvažovalo o zachovaní fondu, neskôr o transformácii fondu do Environmentálneho fondu (s ponechaním jeho platieb), čím by prostriedky fondu dostal rezort „pod svoje krídla“.
Najnovšie síce už uvažujú o definitívnej likvidácii fondu i zrušení platieb, ale termín zrušenia fondu by podľa nového návrhu mala určiť až vláda. Na prerozdelenie by tak ostala len suma, ktorá je už vyzbieraná na účtoch fondu (odhadom viac ako 40 miliónov eur).
O tom, či sa fond podarí konečne zrušiť, možno naďalej silno pochybovať. Spracovatelia majú v parlamente spriazneného poslanca, Petra Muránskeho z KDH, ktorý niekoľko rokov pôsobil v Republikovej únii recyklačného priemyslu. V tejto únii sa združuje podstatná časť podnikateľov, ktorí poberali od fondu najviac dotácií.
O tom, že Peter Muránsky obhajuje ich pozície naozaj dôsledne, svedčí i fakt, že patril k poslancom, ktorí na júlovej schôdzi parlamentu zamietli návrh koaličného poslanca Sidora. Ten sa týkal práve odstránenia zvýhodnení pre slovenských recyklátorov odpadu. Tí totiž požívajú neférovú výhodu voči zahraničnej konkurencii, keďže nebezpečný odpad sa podľa zákona o odpadoch má prednostne zhodnotiť na Slovensku. Návrh odstrániť toto opatrenie, pre ktoré už vedie Európska únia proti Slovensku konanie, i s jeho pričinením neprešiel. .recyklačný poplatok
Existencia Recyklačného fondu predstavuje jednu z najväčších prekážok, pre ktorú sa na Slovensku nedarí zaviesť efektívny trh zhodnocovania odpadov. Pri úplnom prevzatí osvedčených zahraničných modelov by z finančného hľadiska mali zodpovednosť za zhodnotenie odpadov prevziať výhradne výrobcovia a dovozcovia tovarov, z ktorých vzniká odpad. Tí majú prirodzenú motiváciu, aby náklady na zhodnotenie (spracovanie) odpadu boli čo najnižšie, čo by sa malo pozitívne preniesť do cien ich tovarov.
Spracovateľom by však, pochopiteľne, vyhovovalo, keby sa tieto náklady považovali za verejné prostriedky a časť z nich bola naďalej vyberaná do fondu, ktorý majú pod kontrolou. Nie je preto prekvapením, že Peter Muránsky v nedávnom rozhovore pre .týždeň tvrdil, že firmy, ktoré pre výrobcov a dovozcov zabezpečujú zhodnotenie odpadov (tzv. kolektívne systémy), vlastne zbierajú prostriedky od spotrebiteľov, a preto sú „z istého hľadiska verejné“.
Je to niečo podobné, ako keby bola verejným prostriedkom časť z ceny chleba, ktorú by museli platiť pekárne – akýsi „pekárenský poplatok“. Z neho by sa potom dotovali slovenskí výrobcovia pecí, lebo predsa všetci vieme, že bez pece sa nedá upiecť chlieb.
Je celkom zjavné, že recyklačný poplatok nie je verejný zdroj. Je to len predstava záujmových skupín naviazaných na dotácie z verejných zdrojov. .zrušiť bez podmienok
Súboj o (ne)budúcnosť Recyklačného fondu, ktorého prvou chybou bolo už to, že vznikol, môže na jeseň ukázať, do akej miery je táto vláda schopná presadiť zásadné principiálne reformy. Iveta Radičová dala na zrušenie fondu svoj prísľub. Ešte pred schválením nového zákona o odpadoch však má vláda schváliť nový Program odpadového hospodárstva SR, ktorý zatiaľ zachovanie fondu nepriamo predpokladá. Ak by program prešiel v navrhovanom znení, potom by už na zrušenie fondu mohlo byť neskoro. Autor je analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.radovan Kazda .časopis
.diskusia
.neprehliadnite