Zlatá horúčka

Tým nie je povedané, že nápad je úplne hlúpy alebo že sa nemôže ukázať v budúcnosti ako užitočný. Názory ekonómov, či v extrémnej situácii, keď sa cena zlata dostala na úroveň 1 800 USD za uncu, je vôbec ešte rozumné nakupovať, sa rôznia. Môže to byť asi tak pol na pol,  pričom podstatné je, že prognózy dlhodobého a prudkého zhodnocovania  zlata (podľa jednej štúdie  sa môže vyšplhať „reálna cena“ až na 10 000 USD/unca) sa viažu na tie najpesimistickejšie očakávania. Teda, že USA a Európa nevyriešia svoje dlhové problémy, globálna ekonomika sa ponorí do rokov chronických neistôt,  pričom Západ sa bude dlho zmietať medzi obdobiami recesie, stagnácie a nízkych rastov.  Slovami analytika Raiffeisen Bank, „kto dnes kupuje zlato, ten už myslí na vojnu, a mal by si dokúpiť aj olovo, konzervy a zakopať sa v zrube“. Otázka, či poslanec Kaník a ďalší už majú zrub vykopaný a dosť olova v ňom, by  iniciatívu nemiestne karikovala. Ale je pravda,  že medzi kulmináciou  zlata na historicky najvyšších úrovniach a očakávaniami veľmi zlých čias je najužšia súvislosť. Ak je to tak, tak potom súčasne platí, že pre sporenie na dôchodok z toho vyplývajú omnoho ďalekosiahlejšie  konzekvencie ako návrh, aby sa investičné príležitosti rozšírili aj na drahé kovy.  Reč je o tom, že počas augustových skrumáží schudobneli fondy tohto typu, čiže budúci dôchodcovia,  o stovky miliárd – ak nie bilióny – dolárov.  Tieto straty, samozrejme, môžu byť v horizontoch desaťročí, ktoré sporenie prekračuje, bezvýznamné. Ale podmienkou je, že nech akékoľvek  prepady v najbližších mesiacoch (rokoch) kríza  prinesie (no nemusí), v nejakom bode bude prekonaná a kapitalistické ekonomiky začnú – podobne ako  doteraz v minulosti vždy – generovať reálne výnosy.  Čiže akciové trhy opäť porastú a investori budú bohatnúť. Hoci azda pomalšie, ako doteraz.  Pri tomto očakávaní  však zlato nie je dobrý nápad pre penzijné fondy, keďže  síce dobre zachováva hodnotu proti (najmä hyper-) inflácii,  avšak na rozdiel od dlhopisov, akcií, termínovaných vkladov či nehnuteľností nenesie výnosy čiže úroky, dividendy alebo nájom. Do dobrého počasia, v aké by mal veriť každý priaznivec fondového sporenia –  a stokrát tí, ktorí kedysi sľubovali „švajčiarske dôchodky“ – je teda zlato paradoxom: Konzervatívna investícia s veľkým rizikom. To spočíva v scenári, že napriek nespornému dlhodobému zhodnocovaniu už najbližší rastový cyklus v reálnej ekonomike zhodí zlato z rekordov tohto leta dosť hlboko. Nebol to nikto menší než George Soros, ktorý nazval zlato „poslednou bublinou na finančných trhoch“. A tomu vôbec neprotirečí, ale naopak pritakáva, že krátko predtým jeden zo Sorosových fondov zlato masívne nakupoval.... Je totiž zrejmé, že zásobu  si nemieni podržať 20-30-40 rokov, ale hodiť na trh veľmi skoro, keď vycíti tú pravú chvíľu. Samozrejme, veľa záleží od konkrétneho znenia, teda či zmena zakotví povinnosť zlato nakupovať, a koľko (maximum), alebo iba možnosť, a v akom fonde... Budúcnosť nevidieť, len to, ako panika zväčšuje stádo utekajúce vždy a zásadne v smere trhového trendu.