Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Jazyky, čísla a internet

.ivan Kupka .časopis .lifestyle

Jedného dňa sa prebudíte a zrazu máte na konte desaťkrát viac peňazí. Dobrý pocit, však? Skutočnosť je taká, že na vašom študijnom jazykovom konte je pravdepodobne desaťkrát viac položiek, ako sa nazdávate. A to vďaka technickému pokroku, ktorý len potrebujete naplno využiť.

Vďaka mp3 prehrávačom, tabletom, programovateľným mobilným telefónom a ďalším vymoženostiam môžeme dnes ľubovoľné miesto na zemi zmeniť na malé jazykové laboratórium. Popri elektronických zázrakoch používajú súčasní polygloti aj starý dobrý nosič informácie – jednoduché papierové lístočky. Na jednej strane lístka je otázka, na druhej odpoveď. Na lístočky si môžeme písať slovíčka, ešte lepšie krátke frázy. Tí otrlejší aj čínske znaky. Ak sme leniví chystať si kartičky sami, naučíme sa po anglicky. Potom ich už nájdeme hotové na internete. Ak sa napríklad zaujímame o španielčinu, vyhľadávacia sekvencia: „free flashcards“ printable download spanish nám v Googli nájde záplavu stránok.
Na internete, samozrejme, existujú aj elektronické, virtuálne lístočky, často prepojené na nahrávku príslušného slova. Stránka http://www.memrise.com ponúka užívateľom, aby si také lístočky vytvorili alebo použili tie, ktoré na ňu – už v desiatkach jazykov – uložili iní študujúci. Stránka používa študijno-skúšací režim, ktorý urýchľuje osvojenie si študovaných výrazov. .čísla a ciele, rutina a tvorivosť
Keď čítame príspevky milovníkov jazykov (napríklad na stránke http://how-to-learn-any-language.com), zistíme, že vedia svoje študijné pokroky pomerne exaktne opísať. Vedia, koľko slov a fráz sa naučili za posledný týždeň, za posledného pol roka. Vedia, koľko strán textu prečítali nahlas, koľko minút denne trávia hlasným opakovaním po nahrávke. Vedia odhadnúť, koľko najfrekventovanejších slov sa ešte potrebujú naučiť, aby vedeli čítať knihy (spolu okolo 2 000). Používajú dokonca výrazy ako „optimálne intervaly opakovania látky“. Sú títo ľudia matematickí géniovia? Nie, sú iba zanietení a tvoriví. O zvyšok sa postarajú ďalšie dva faktory. Návyky a softvér.
Každý deň si pravidelne pri čítaní mailov môžu preštudovať esperantský newsletter, ktorý im na modelových vetách predstaví „slovíčko dňa“. Tieto údaje si hneď môžu vniesť do svojho SRS softvéru, čiže „spaced repetition software“. Tak vedia, koľko slov prebrali za jeden rok. Softvér im ich bude predkladať na preskúšanie v optimálnych intervaloch.
Aplikácia typu SRS sa stará o to, aby sme si pri čo najmenšej časovej investícii udržali v pamäti čo najviac slovíčok, údajov, krátkych fráz. Do políčok najlepších SRS programov je možné klásť nielen text, ale aj audionahrávky a obrázky. Každý užívateľ si môže vytvoriť svoje vlastné, individuálne opakovacie lekcie, lepšie povedané multimediálne súbory údajov. Pri vhodnom používaní nám SRS program umožní doslova zrevolucionizovať naše opakovacie jazykové sedenia. Chcete si to vyskúšať? Zo siete sa dajú zadarmo stiahnuť napríklad aplikácie Anki a Mnemosyne. Autor tohto článku má veľmi dobré skúsenosti s programom Anki (http://ankisrs.net). Program funguje na mnohých operačných systémoch, jeho používanie je intuitívne jednoduché. Navyše, na sieti je k nemu v angličtine k dispozícii množstvo návodov. .internet je zlatá jazyková baňa
Odkiaľ vezmeme slovíčka, zaujímavé frázy, nahrávky či obrázky, ktoré nám pomôžu pri štúdiu a ktoré sú hodné toho, aby sme si ich pravidelne opakovali? Začnime slovníkmi. Je ich na sieti množstvo. Čitateľovi odporúčame aspoň tri adresy: www.slovnik.sk pre online slovník, pracujúci na jednej strane so slovenčinou, http://www.langtolang.com pre multilingválne preklady. Pri surfovaní je vhodný slovník „Seznam lištička“. Ten sa dá stiahnuť zo stránky http://software.seznam.cz a zobrazí nám preklad slova, na ktoré ukážeme myšou.
Slovníky by boli, samozrejme, zbytočné, keby sme najprv nemali texty a nahrávky.
Množstvo cudzojazyčných kníh zadarmo sa dá legálne stiahnuť vďaka projektu Gutenberg –
http://www.gutenberg.org . Ide väčšinou o staršie texty. Ak chceme čítať anglické texty napísané v súčasnosti a hovoriace o téme, ktorá nás zaujíma, môžeme odoberať niektorý z tisícok newsletterov. Väčšina z nich je tiež zadarmo. Ak nás, napríklad, zaujíma hypnóza, zadáme do Googlu heslá hypnosis, newsletter (nemčinári Hypnose, newsletter, ruštinári гипноз, рассылка) a preskúmame, čo z nájdeného materiálu sa nám hodí. Len čo už máme text, môžeme si ho dať prečítať programom typu „text to speech“. Keď heslo text to speech zadáme do Googlu a pridáme slovo free alebo freeware, prehľadávač nájde množstvo stránok. Autor tohto článku šesť rokov používa v podstate už zastaranú verziu programu ReadPlease PLUS, ktorý vie nahlas prečítať texty v piatich jazykoch. Pokrok však ide vpred. Na sieti sú v ponuke modernejšie aplikácie, napríklad voľná verzia programu Natural Reader.
Ak sa nám nepozdáva syntetizovaný hlas robota, zapoľujme si na internete na nahrávky ľudského hlasu. Audioknihy sú k dispozícii zadarmo napríklad na adrese http://librivox.org. Podobne ako pri projekte Gutenberg tu ide najmä o nahrávky starších textov.
CNN a BBC majú na sieti rozsiahle stránky, mnoho študujúcich však odradí fakt, že vysielaným správam na týchto stránkach celkom nerozumejú. Tu môže byť nápomocná stránka CNNStudentNews.com. Na stránke sa vysielajú správy pre študentov. K správam – videu je k dispozícii aj prepis textu, po anglicky transcript. Navyše si video môžeme stiahnuť na počítač. Tak dostávame do ruky ideálny materiál na precvičovanie dvoch základných zručností: počúvania a písania. Písanie cvičíme najprv opisovaním textu, potom formou diktátu.
Ak videu nerozumieme po prvom počúvaní či čítaní, nemali by sme sa vzdávať. Aj ľudia ovládajúci desiatky jazykov pracujú s novým materiálom v študovanom jazyku viackrát, vnikajú doňho postupne. Prvý raz sa väčšinou sústredia len na to, ako dané vety znejú, ako sa vyslovujú. Pri druhom počúvaní sa snažia niektoré vety a slovné spojenia zopakovať. Potom počúvajú nahrávku a zároveň očami čítajú jej prepis. Až vo štvrtom či piatom kole sa začínajú zaujímať o význam neznámych slov. Po štyroch až dvanástich takýchto „kolách“ už môže nasledovať jeden z variantov techniky, zvanej „tieňovanie“, po anglicky shadowing. Počúvame nahrávku a zároveň text opakujeme hneď za spíkrom. Pritom už rozumieme väčšine toho, čo sa hovorí. Pri rozprávaní sledujeme text očami, aby sme zapojili viac zmyslov. Inokedy sa zasa môžeme sústrediť na video a napodobňovať hlásateľa. Podobné techniky denne pri svojom štúdiu používa profesor Alexander Argueles, ktorý je asi najväčším momentálne žijúcim polyglotom. Od Arguelesa by sme sa mali naučiť aj jeden dôležitý psychohygienický návyk. Hoci sa denne venuje jazykom niekedy i šestnásť hodín, jeho štúdium je veľmi pestré. Každým konkrétnym typom činnosti sa zaoberá väčšinou menej ako dvadsať minút.
Študujúci nemčiny môžu cvičiť „tieňovaciu techniku“ pomocou nahrávok a textov, ktoré nájdu na adrese http://www.dw-world.de. Po príchode na túto stránku treba kliknúť na odkaz „Learning German“ a tu vyhľadať text „Langsam gesprochene Nachrichten“. Priaznivcov francúzštiny zasa na stránke http://www.tv5.org poteší odkaz „Apprendre le français“.
Keď nám už počúvanie v cudzom jazyku ide dobre, je čas začať hľadať súčasné nahrávky a programy na témy, ktoré nás osobne zaujímajú. Získame ich vďaka podcastom. Podcast je čosi ako súkromné audiovysielane. Pri hľadaní podcastov môžeme použiť heslá podcast directory, podcast list. Pre pohodlnejších je tu rovno jeden odkaz: http://www.podcastalley.com . Pomocou vynikajúceho a voľne dostupného programu Audacity môžeme audionahrávky ďalej upravovať. Napríklad vystrihovať si z nich frázy, ktoré potom vložíme do SRS aplikácie.
Ak sa nám v súčasnosti nechce ani sťahovať programy, ani poľovať na internete na knihy či audiosúbory, je tu k dispozícii najpohodlnejšie riešenie. Prísť na stránku www.youtube.com, do vyhľadávacieho políčka vložiť nejaké zaujímavé heslo v študovanom jazyku a potom sa už len pozerať. Naopak, ak máme pocit, že pasívneho štúdia jazyka máme dosť a chceme aktívne v danom jazyku komunikovať, môžeme začať pátrať na sieti. Napríklad za pomoci týchto hesiel: Groups, chatbot, chat, audio chat, video letter. A nezabudnite – hlavne sa bavte. The brain runs on fun! Autor číta knihy v šiestich neslovanských jazykoch. Napísal knihu Jak úspěšně studovat cizí jazyky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.ivan Kupka .časopis
.diskusia
.neprehliadnite