Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Svet v pohybe

.peter Zajac .časopis .klub

V roku 1989 sa dal povojnový svet do pohybu. Spočiatku sa zdalo, že pravdu mal nemecký filozof Jürgen Habermas, ktorý hovoril o dobiehajúcich revolúciách.

Vychádzal z predpokladu, že podstatná bude schopnosť nových európskych adeptov prispôsobiť sa úrovni, kvalite a štandardom povojnových európskych demokracií. Habermas však nezohľadnil niekoľko faktorov. Po viacerých generáciách, žijúcich v 20. storočí dobrovoľne aj nanútene v žalári nedemokratických režimov, bol prechod k slobodným demokraciám ťažký, trvá dlho a podnes mu chýba vnútorné hodnotové ukotvenie. Stačí spomenúť rozsiahlu korupciu ako sprievodný znak všetkých postkomunistických krajín, a to aj v prípadoch protikorupčných vlád, akou chce byť súčasná vláda na Slovensku. Z historickej perspektívy ide o anekdoty, zo súčasného hľadiska  sú to však ťaživé kauzy, lebo vytvárajú odpudzujúcu, negatívnu spoločenskú klímu. Výroky, aké sme v poslednom čase počuli z úst Igora Lišku, podľa ktorého nešlo pri preberaní desiatich percent z dotácie „o úplatok, ale o legálnu odmenu za poskytnutie informácie“ či posledné výroky Ivana Mikloša a Mikuláša Dzurindu v súvislosti s kauzou Ščurka sú len svedectvom toho, akú nízku mieru dosiahlo za posledných dvadsať rokov na Slovensku vedomie toho, čo je klientelizmus a korupcia. .staré dlhy a Habermasov omyl
Druhým faktorom, ktorý Habermas podcenil, bol skutočný stav povojnových demokracií v Európe a v Spojených štátoch. Žili dlhodobo nad pomery v iluzórnej hedonistickej predstave pozemského raja predstavovaného ako úspešný príbeh voči komunistickej utópii. Utópia budúceho komunistického raja skrachovala, ilúzia raja na dlh však pretrvala, až kým nenarazila na dno. Ani to nestačilo a ešte aj dnes sme svedkami pokusu zakrývať si oči, riešiť staré dlhy novými namiesto toho, aby sme nové nevytvárali a staré odstraňovali. Preto nám nepomôžu nijaké eurovaly, ktoré nám zastierajú zrak a pred očami sa menia na eurorozvaly, ale len návrat k historickej skúsenosti, že žiť možno len z toho, na čo máme.  
Tretím faktorom, na ktorý upozornil už v prvej polovici deväťdesiatych rokov Samuel Huntington, bola zmena bipolárneho na multipolárny svet. Bol vtedy s veľkým krikom vyhlásený div nie za vojnového podpaľača, veľmi rýchlo sa však ukázalo, že mal pravdu. Svedčí o tom rozmach najväčších ázijských štátov ako Čína a India, vzopätie islamizmu v militantných teroristických podobách aj dnešný odchod skorumpovaných autokratických režimov v Egypte, Sudáne a Líbyi zo scény.  
Dnes, v roku 2011, sa už dá o tomto svete vo vývojke povedať niekoľko vecí. Procesy, naštartované v strednej Európe v roku 1989, nadobudli celosvetový charakter. Znamenajú zmenu celkovej architektúry sveta.  Je to svet s otvorenou budúcnosťou, neistý, nepredvítateľný. V tomto svete pôjde nevyhnutne o spor hodnôt, a je otázne, do akej miery je euroatlantická civilizácia schopná a ochotná svoj svet hodnôt ešte vôbec identifikovať a stáť si za nimi. Vo výnimočnej miere to platí o Slovensku so zmeťou postojov, ktoré sa v ňom križujú a zrážajú.
Aj súčasná ekonomická kríza je predovšetkým krízou hodnôt.  Nevznikol len globálny ekonomický svet, zbavený konkrétnej zodpovednosti. Inovoval sa aj svet lokálnej zodpovednosti a kultúrnych hodnôt v najširšom zmysle slova, svet o to dôležitejší, že je jedným z možných zdrojov na odvrátenie súčasných, rýchlo sa opakujúcich ekonomických kríz. V tejto perspektíve má aj taký zdanlivo čiastkový problém, akým je postavenie živnostníkov, remeselníkov, ľudí v slobodných povolaniach a dohodárov úplne inú dimenziu. Za zvyšovaním odvodov, rušením paušálov či vyrubovaním spotrebnej dane z vína  sa skrýva cielený a úplne absurdný pokus likvidovať sociálne vrstvy, od ktorých závisí naša budúcnosť. Tak ako závisí od našej šetrnosti, vzdelanosti a zmyslu pre spravodlivosť.
V podstate sme ešte nezvládli predchádzajúce historické výzvy a už stojíme celkom nepripravení pred novými. Náš osud bude, ako vždy v kľúčových situáciách, závisieť od jasného formulovania hodnotových orientácii, od toho, do akej miery ich budeme schopní napĺňať, stáť si za nimi a obhajovať ich.     Autor je poslanec NR SR.       
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite