Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dan Deacon, Liars a tí ostatní

.matúš Zemčík .časopis .hudba

Katovice, Poľsko. Prvý augustový víkend sa pri chatárskej oblasti a športovom letisku Muchoviec opäť konal veľmi zaujímavý hudobný OFF festival. Areál festivalu takmer v lese. Zopár lavičiek pod stromami, vyasfaltované cestičky, a najmä súčasná americká nezávislá scéna plus kvalitné staré kapely.

Dve otvorené pódiá a dva menšie stany v katovickom lesoparku počas troch dní privítali okrem takých Primal Scream, Mogwai či Public Image Ltd aj Dana Deacona, Liars, Deerhoof, Neon Indian, Yacht, Ariel Pink´s Haunted Grafitti a menšiu americkú legendu Sebadoh. A za tou posledne menovanou skupinou interpretov sme sa s kamarátmi vybrali do Poľska aj tento rok. .z Myslovíc do Katovíc
Festival evidujem od roku 2008. Vtedy som chcel vidieť liverpoolských Clinic, to sa mi nepodarilo. O rok na to som na OFF festivale videl These New Puritans a minulý rok The Fall, Dinosaur Jr. a No Age. Festival sa koná celkom blízko našich hraníc. Prvé štyri roky sa festival organizoval v mestečku Myslovice a minulý rok sa premiestnil do susedných Katovíc. Hlavným umeleckým šéfom podujatia je spevák poľskej kapely Myslovitz. Gitarová kapela mala v minulosti zaujímavý ohlas i mimo Poľska a vďaka dnešnému hudobnému vkusu Artura Rojeka nemusíme za kvalitnými kapelami cestovať až na SXSW alebo All Tomorow Parties. Koniec koncov, tu v strede Európy máme okrem OFF festivalu aj Viedeň, Prahu, Budapešť, pekný rakúsky Donaufest v Krems, české Creepy Teepy s americkými DIY kapelami a hocičo zaujímavé medzitým. Kúpa letenky na známe americké a britské oslavy nezávislej hudby sa dá nateraz naozaj odložiť. .tropical punk, Yacht a Neon Indian
Organizátori poľského festivalu radi komplikujú veci. Okrem chýbajúcej propagácie v časti Katovíc, kde sa podujatie konalo, a po úvodnej byrokracii s vypisovaním tlačív do stanového mestečka (tento rok nás, našťastie, obišli povinné štítky na stany) sme v sobotu, po nasadení náramku na festivale, zistili nemilú vec. Programy sa minuli. Samozrejme, hneď po vstupe už niekto chcel vyplniť dotazník o festivale, a samozrejme, potrebný program nám zohnať nevedel. Nuž čo, program si kamarátka opísala z informačného stĺpa. Po experimentálno-folkových Kyst som pred koncertom londýnskych Male Bonding nič neočakával. Ale stal sa opak. Už od prvej pesničky sa mi veľmi páčili a trvalo to až do poslednej. Našliapnuté punkové veci bez pátosu, zabalené v pozitívnom tropickom hluku. Spevák potetovaný palmami, s pirátskou loďou na bruchu, zastretým hlasom ťahal jednu pesničku za druhou. Americky pôsobiacich ostrovanov Male Bonding si určite pôjdem pozrieť, keď budú opäť niekde na blízku. V sobotu podvečer sa ten istý stan, s poľským názvom „Trojkova scena“, zaplnil na portlandských Yacht. Sympatická speváčka v bielom svojimi tancami okolo stojanu na mikrofón bavila natešené publikum. Pesničky niekedy pripomínali B-52´s. Yacht odohrali koncert iba tak, bez svetiel, až kým sa nezotmelo. Po nich sa na pódium, nazvané „Scena Leśna“, rozbehli Neon Indian z Texasu. Spievali efektne a svojimi synth-popovými pesničkami vytvárali príjemnú teenage atmosféru v duchu osemdesiatych rokov v Amerike. Veľmi dobré. .electro-trash z Baltimoru a blikajúca smrtka
Pred očakávaným nočným vystúpením Dana Deacona som sa presúval po stageoch. Pozoroval som recitovanie britských Gang of Four a zvláštne hádzanie gitary o zem. Zhliadol som kanadský Destroyer a losangeleských Xiu Xiu. Medzitým na hlavnom pódiu začala hrať hviezda OFF festivalu Primal Scream. Pre niektorých vrchol festivalu. Ja som sa však tešil na to, čo v noci rozpúta Dan Deacon. Maximálne vyčerpaní sme sa tlačili pred lesnou scénou, kde si Dan rozložil svoje mašinky. Neurobil to na pódiu. Dole, normálne medzi ľuďmi, bol stôl s rôznymi efektmi, za ním pupkatý Dan Deacon v okuliaroch a vedľa toho stola stála na tyči zelená smrtka a semafórové blikače. Potom začal rečniť do mikrofónu, nechal publikum kľaknúť a začala sa zvuková mega-trashy párty. Všetci sa tlačili v noci v dave pri úžasných Deaconových zvukových kompozíciách. Počas koncertu vytvoril Dan z publika kruh, ako pri nejakej bohoslužbe, a vyzval dvojice do tanečných duelov. Intenzívny koncert až do konca. Z reproduktorov sa valila zvuková šialenosť vrstvených detských efektov. Zelená smrtka blikala ako maják nad tancujúcim davom. Bola to párty zo smetiska Jupitera a s výnimkou chýbajúcej teplej vody v sprchách bola riadnou bodkou za sobotou. .nedeľní Liturgy a podvečer Liars
V nedeľu, po dobrom obede v Katoviciach, som v hroznej horúčave a v závanoch festivalového buketu zdrhol zo shoegazových Ringo Deathstarr do stanu „Scena Experymentalna“, na českých DVA. Videl som ich prvýkrát a páčilo sa mi to. České elektrofolkové originálne songy sa skončili a čakali sme na poľskú kapelu Paris Tetris. Po dvoch rokoch nám opäť predvádzali elektrogitarové muzikálne virtuozity, kombinované s vysokým spevom sympatickej speváčky. Potom som uvidel Liturgy a ich transcendental black metal. Prosto som dobehol do stanu a potetovaný bubeník s bradou a pekelným výzorom hral veľmi intenzívne na bicie. Vpredu gitarista s dvoma vrkôčikmi a detskou tvárou kričal hororovo desivým falzetom svoje texty. No áno, bolo to temné, ale zase aj také čisté a paradoxne, keď ide o metal, vôbec nie depresívne. Pesničky bez metalového pátosu a z kapely vyžarovalo niečo staroamericky puritánske. Očarený Liturgy som sa pri zapadajúcom slnku oprel o zábradlie pred hlavným pódiom a s kamarátmi čakal na známych Liars. Koncerty v podvečer majú svoje čaro, a to potvrdil aj ten nasledujúci. Kto pozná amerických Liars, vie, že hrajú zvláštny, uhladený art-punk. Pesničky sú rytmicky zaujímavo vystavané. Niektoré drsné a niektoré jemnejšie. Koncert mal skvelú atmosféru a dobrý zvuk. Dlhovlasý bubeník v lesklých legínach hral veľmi náruživo na bicích a vysoký Angus Andrew vpredu pokrikoval svoje verše. Bol to pre mňa vrchol festivalu. .psychelic pop a americká legenda
Vytešení z Liars sme bežali na Deerhoof zo San Francisca. Aziatka spievala svoje roztomilé riekanky medzi gitarovými virtuozitami a bubeník do toho vkladal svoje rytmy. Po Deerhoof sa opäť spustil hustý dážď a čakali ma teraz už iba Ariel Pink´s Haunted Grafitti a Sebadoh. Koncert zaujímavej postavičky s menom Ariel Pink dobre vystihol poľský vtipálek pokrikmi počas zvukovej skúšky: „Ariel, psychadelic pop.“ Ariel pobehoval v daždi po okraji pódia a jeho nástojčivý prejav pripomínal hyperaktívnu zamilovanú pubertiačku. Po Arielovom „psychadelic experiemence“ išli kamaráti do stanu a ja som ostal na amerických Sebadoh, pomerne zaujímavej kapele deväťdesiatych rokov. Bolo chladno a deravé vansy som mal premočené a celé od blata. Lou Barlow zo Sebadoh je vlastne basgitarista Dinosaur Jr. (hrali na festivale pred rokom). Okrem toho je autorom soundtracku k filmu Kids. Traja Američania zahrali množstvo krátkych a rýchlych grungeových songov. Dočkal som sa známej Rebound. Nohy sa mi od chladu a bolesti podlamovali. Nakoniec som to prežil do konca. Zničený som sa pobral do stanu. .festival po poľsky
Kuriozitou na festivale bol špeciálne vyhradený areál s občerstvením. Poľské „zloté“ bolo nutné zameniť za bony. S týmito kupónmi si potom kúpiť fritky, kjelbasu alebo nejakú zapjekanku a pri východe sa nechať skontrolovať, či si náhodou niečo nevynášate von. Kladiem si otázku, či je možné v Poľsku organizovať takéto podujatie iba s povinnou byrokraciou. Podľa detailov, ktoré musia byť výlučne výplodmi organizátorov, môže byť tento festival zle zorganizovaný aj dobrovoľne. Je to hudobný festival so skvelými kapelami a zlou organizáciou, ktorá nebude prekážať, aj keď prídeme o rok. Pretože hudobný festival je  predsa len o hudbe. Autor je člen kapely Infants
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite