Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Za Harabina si môžeme sami

.jozef Majchrák .jaroslav Daniška .časopis .rozhovor

Vyštudoval Oxford a namiesto dobre plateného miesta sa rozhodol založiť Oxford na Slovensku. Hovorí, že Slováci su štedrí, projektu sa darí a tento rok otvárajú novú školu v Trnave. Martin Luterán.

.keď sme vás navštívili pred dvoma  rokmi, povedali ste, že chcete na Slovensku založiť Oxford.
Áno. .podarilo sa?
Oxford má za sebou osemsto rokov, ťažko povedať, koľko trvalo jeho založenie, ale o osemsto rokov vám budem vedieť odpovedať na otázku. (Smiech.) .oxford začínal tak ako vy?
Áno, tak nejako.  Ako komunita študentov a akademikov, ktorí spolu žili, študovali a modlili sa. To isté robíme aj my tu v Ivanke pri Dunaji. .ako ste sa dostali práve k Oxfordu?
Po piatich rokoch utrpenia na vysokej škole na Slovensku som vedel, že chcem zažiť skutočné vzdelávanie. Prihlásil som sa na ročný Magister Iuris program Master v Oxforde, prijali ma, dostal som štipendium a vycestoval som. .aká veľká  je zmena prejsť z našej školy do Oxfordu?
Veľká. Systém štúdia na Západe je iný ako u nás, navyše Oxford má svoje špecifiká. Hlavný spôsob vyučovania sú takzvané tutorialy. .čo to znamená?
Jeden alebo dvaja študenti pracujú s učiteľom a rozoberajú text. To znamená, že text musia mať prečítaný, musia byť pripravení a hovoria s odborníkom v danej oblasti. .takže oni nemajú veľké spoločné prednášky?
Sú tam prednášky aj semináre, ale gro štúdia prebieha v tutorialoch.  Každý predmet má svojich tútorov. V mojom magisterskom programe som mal štyri predmety za rok a z každého som mal jeden trimester tutorialy.  Dôraz na čítanie a písanie, keďže na každý tutorial som musel písať nejakú esej, to bola tá najväčšia zmena. .koľko ste čítali z týždňa na týždeň?
Ťažko to zovšeobecniť, ale bolo toho veľa. Na každý tutorial bolo treba venovať asi 20 hodín času. .akí sú tam učitelia, prísni alebo skôr benevoletní?
Takú otázku som si ešte nekládol. K štandardu a kultúre tej školy patrí, že každý, kto tam je, chce študovať, takže nehľadá spôsob, ako si to zľahčiť. Ale boli prísni, často som bol nespokojný s ohodnotením mojej eseje. .kto dnes študuje na Oxforde? Je to britská elita, kde sa to dedí z generácie na generáciu?
Je rozdiel medzi prvými štyrmi rokmi bakalárskeho štúdia, kde študujú najmä Briti a málo cudzincov, a magisterským štúdiom, kde je to naopak. Občas bolo pokorujúce stretať veľmi inteligentných študentov, ale práve to človeka posúva ďalej. Boli tam však aj priemerní študenti, tak ako všade.  Neviem úplne posúdiť, koľko tam bolo študentov z bohatých rodín, iste tam boli, ale súčasne tam boli aj chudobní ľudia. Momentálne sú veľké tlaky na to, aby Oxford aj Cambridge prijímali študentov z chudobných rodín, majú na to vymyslené nástroje, snažia sa ich prilákať. .koľko je tam Slovákov?
Stále viac. Keď som tam bol ja, bolo nás asi dvadsať. Stretal som napríklad šikovných matematikov, fyzikov, ktorí tam išli hneď po strednej škole. Nedávno vznikla aj študentská oxfordská spoločnosť Čechov a Slovákov. .v románoch , napríklad Evelyna Waugha,  sa Oxford spája s pitím a bujarými zábavami. Funguje to tam?
Áno, samozrejme. Legendárny je napríklad Pub Crawl, čo je na začiatku roka turné po oxfordských krčmách a účastník by si mal v každej niečo dať. .skončili ste ročné štúdium, čo bolo potom?
Rozhodol som sa pokračovať a urobiť si doktorát. Venoval som sa právnej filozofii a mojím vedúcim sa stal John Finnis, celosvetová autorita v oblasti prirodzeného zákona. S ním som písal PhD prácu, čo trvalo štyri roky. Nemal som žiadne iné kurzy, žiadne predmety, nemusel som učiť. Bol to akoby kláštorný spôsob života. Ráno som vstal, čítal a písal. .ďalší rozdiel oproti Slovensku.
Áno, tu na to najpodstatnejšie často nezostáva čas. Slovenskí PhD študenti čelia mnohým zbytočným tlakom. .keď ste sa vrátili na Slovensko, namiesto lukratívneho miesta ste založili školu. Nie je to zvláštne?
 Založiť kolégium bol môj niekoľkoročný sen. Už keď som išiel na Oxford, tak som vedel, že ma až tak nezaujíma pozitívne písané právo, ako Angličania hovoria black letter law, ale skôr jeho filozofia, myšlienka za tým. Preto som po návrate nechcel robiť v komerčnej sfére, ale sa venovať filozofii práva a učiť. Preto to nie je až také zvláštne. Cítim to ako svoje poslanie. .prečo ste nechceli učiť na existujúcej škole?
 Mám rád Slovensko a chcem tu žiť a vedel som, že v porovnaní s tým, čo som zažil v Oxforde, by som na slovenskej vysokej škole dosť trpel. Preto som musel založiť niečo, kde by som robil čo ma baví s ľuďmi, ktorých to baví tiež. Navyše som chcel priniesť niečo z toho, čo som zažil, domov. Tak vzniklo Kolégium Antona Neuwirtha. .ako kolégium funguje?
Je to vzdelávací inštitút, ktorý ponúka študentom ročný štúdijný program a ubytovanie. Krátko povedané internát s pridanou hodnotou.  .ešte predtým ste založili niečo podobné, Spoločenstvo Ladislava Hanusa (SLH). Prečo ďalšia inštitúcia?
To sme založili ešte na vysokej škole, keď som sa vrátil z Ameriky, kde som absolvoval podobný program. Je to semestrálny program pre študentov. Páčilo sa mi to, tak som sa pokúsil priniesť to sem. Obidva programy, Spoločenstvo aj Kolégium, majú podobnú víziu, ale trochu odlišné poslanie. Navyše SLH je dobrovoľnícka organizácia. Kolégium je profesionálne. .čo charakterizuje SLH po toľkých rokoch?
Zrejme to, že priťahuje majmä mladých profesionálov, ľudí po vysokej škole, ktorí stratili sociálne väzby z vysokej školy, hľadajú novú komunitu a chcú študovať ďalej. .ako vyzerá študent Kolégia?
Je to vysokoškolák, máme záujem najmä o študentov na začiatku štúdia, v bakalárskych cykloch. Musí mať túžbu hľadať svoje poslanie, pracovať na sebe a  slúžiť spoločnému dobru. Keďže jediná vec, ktorú ponúkame, je skutočné vzdelávanie vo voľnom čase, nie nejaký papier, tak prichádzajú ľudia, ktorí sú naozaj motivovaní. Blahoslavený kardinál John Newman hovoril, že skutočné vzdelávanie má rozširovať myseľ. To chce ponúkať Kolégium. .keď prídu teraz v septembri noví študenti, čo ich konkrétne čaká?
Máme dva kurzy, prvý sa týka morálnej a právnej filozofie, druhý kresťanskej kultúry. Dvakrát v týždni sa večer stretneme a rozprávame o textoch, ktoré už majú prečítané. Raz do týždňa sa koná tutorial, jeden učiteľ sa venuje dvom až trom študentom. Raz do týždňa je prednáška a diskusia s pozvanými hosťami. Každý mesiac spolu strávime víkend na nejakú tému. .všetci študenti musia byť veriaci kresťania?
Nie je to podmienka, hoci väčšinu to platí. Musia však byť otvorení spoznávaniu kresťanskej tradície a istej forme duchovného života. .kto učí?
 Moja obľúbená odpoveď je, že Aristoteles, Platón, Tomáš Akvinský a ďalší. My študentov iba sprevádzame pri diskusii s týmito veľkými učiteľmi. ...a sprievodcom je kto?
Ja, Juraj Šúst a keďže od septembra budeme pôsobiť aj v Trnave, tak aj nový kolega Matúš Sitár. .kto vás financuje?
Študenti si platia školné, ale to pokrýva iba 20 percent nákladov, zvyšok preto tvoria súkromné dary. Momentálne máme okolo dvesto donorov, ktorí viac či menej pravidelne prispievajú od troch po sedemtisíc eur. .kto sú tí ľudia?
Rôzni ľudia, od rodičov našich študentov, členov SLH cez podnikateľov, majiteľov stredných a veľkých firiem. Úžasné je, že minulý rok 90 percent našich príjmov pochádzalo zo Slovenska, čo sme aj chceli. Nemá zmysel, aby niečo také fungovalo na báze darov zo sveta. Sú to ľudia, ktorí berú vzdelávanie vážne a vedia, že preto do toho treba investovať. A práve to som videl v Oxforde. Na fascinujúcich stredovekých budovách vidno dary ľudí, ktorým to stálo za to. Výsledkom je, že odtiaľ vyšli študenti, ktorí potom riadili ich krajinu. Preto si myslím, že má na tom záležať najmä slovenským, nie americkým darcom. .prečo?
Pretože je to aj pre nás väčší záväzok. Naši donori žijú v našej blízkosti a my im priamo skladáme účty. Slovensko je na tom navyše celkom dobre a Slováci sú štedrí. Začínali sme s nulou a presvedčili ľudí, aby nám dali dar, pretože chceme čítať Aristotela. Mali sme obavy, ale ukázalo sa, že ľudí, ktorí to chcú podporiť, nie je až tak málo.  Je najvyšší čas brať vzdelávanie vážne aj na Slovensku. .to je zaujímavé, väčšina ľudí z tretieho sektora sa sťažuje na nedostatok a hľadajú štátnu pomoc alebo eurofondy.
Nechcem to zovšeobecňovať, hovorím o našej skúsenosti. A tá je, že tu existuje rastúca skupina ľudí, ktorí sú ochotní podporiť takýto projekt.   .pomáha vám cirkev?
Jedným z našich najdôležitejších partnerov sú jezuiti. Prenajímajú nám priestory kaštieľa v Ivanke pri Dunaji. Teraz sme dostali pozvanie od pána arcibiskupa Bezáka, aby sme prišli do Trnavy a v priestoroch arcibiskupského úradu založili ďalšie kolégium. Bolo to prekvapenie, ale teší nás to, Trnava je historické univerzitné mesto. .čím ste zaujali arcibiskupa?
Navštívil nás počas jednej diskusie a povedal nám, že si myslí, že cirkev by takéto aktivity mala podporovať. Pretože naši absolventi to cirkvi vrátia. Občas sa na to zabúda, ale okrem spoločnej jedálne a knižnice má aj v Oxforde každé kolégium svoju kaplnku. .chcete sa rozširovať aj do ďalších miest?
Za predpokladu, že nájdeme dosť študentov a učiteľov, tak áno. Ale tento projekt zostane nevyhnutne menšinovým, už z povahy veci. Samozrejme, ďalšia podmienka prípadného rozširovania sú peniaze. Nemôžeme sa rozšíriť viac, ako si želajú naši donori. .čo si myslí oxfordský filozof práva, keď vidí, ako slovenskej justícii vládne človek ako Harabin a minimálne polovica sudcov je na jeho obraz?
Vidím v tom logiku a súvis medzi stavom právneho vzdelávania a právneho sveta na Slovensku.
<//strong> 
<//strong>.prečo je Harabin dôsledkom, povedzme, Právnickej fakulty UK?
<//strong>Moja skúsenosť je, že kultúra na tej škole bola taká absurdná, že ľudia v zahraničí by neverili, že niečo také môže fungovať. .prečo?
Je toho veľa, od prístupu učiteľov, ktorí nemali k študentom vzťah, po memorovanie celých zákonov naspamäť, čo bolo jediné, čo sa od nás vyžadovalo. Veď je to absurdné. Mňa za tie roky žiadny učiteľ osobne nespoznal. A práve osobný vzťah učiteľ-žiak je to, čo formuje človeka nielen intelektuálne, ale aj morálne, charakterovo. My dnes v podstate nevieme, kto na našich školách študuje. Nikto s nimi nemá vzťah, ak áno, je to výnimka. A načo je dobré, že sa naučia naspamäť zákony? .v Česku je to podobne, vo svete je to inak?
Minimálne v Anglicku to inak je. Tiež je dôležitá osobnosť učiteľa. Keď je osobnosťou, formuje svojich žiakov. Pre mňa je John Finnis pán profesor a nielen intelektuálny vzor do konca života.  To, ako sa ku mne správal, často ma až otcovsky viedol, mi ostane do konca života. Na Právnickej fakulte UK som nič také nezažil. V Oxforde sme sa neučili naspamäť zákony, ale učili sme sa myslieť, písať a rozoberať text. Samozrejme, že sme sa pri tom mnoho naučili aj naspamäť. Skúšanie vyzeralo tak, že sme dostali desať otázok, tri sme si vybrali a za tri hodiny sme  museli napísať tri eseje, kde sme museli ukázať, že vieme vyriešiť problém. .takže keď vidíte Harabina, vidíte predovšetkým stav Univerzity Komenského?
Lepšie povedané, stav vzdelávania na Slovensku. Harabin je výsledok komunistickej školy, takže to by ma až tak netrápilo. Smutné je, že po 20 rokoch nie je ten stav omnoho lepší. .zdá sa, že nová generácia právnikov je pomerne cynická a účelová, ako generácia Štefana Harabina.
Práve. A filozofia práva dodnes na našich fakultách chýba. Máme teóriu a dejiny práva, ale nie filozofiu práva. .prečo je to dôležité pre niekoho, kto chce byť, povedzme, prokurátorom?
Presne preto. Aj kolégium sme založili preto, že pokladáme čítanie Platóna za dôležité nielen pre filozofov, ale aj ekonómov či budúcich novinárov. Len tak zabezpečíme, že študenti budú pozerať na veci v súvislostiach a zo školy nebudú produkovať fachidiotov, ktorí rozumejú iba svojmu odboru. Takýto človek sa inak správa a inak rieši problémy, je jedno, či ide o právnika, alebo informatika. Ľudí treba učiť myslieť. .kto je v tejto oblasti na Slovensku autorita?
Z tých mladších a píšucich napríklad Radoslav Procházka, alebo aj Pavol Holländer. Nech už myslia akokoľvek, vidieť, že myslia, kiežby takých ľudí bolo viac. U nás chýba diskusia napríklad o tom, čo je to spravodlivosť. Obzvlášť medzi právnikmi. 
.aké je myslenie našich ústavných sudcov?
<//strong>Ťažko povedať, občas sa zdá, že  v niektorých rozhodnutiach kopírujú rozhodnutia iných ústavných súdov. Ale necítim sa kompetentný dať úplnú odpoveď. .existujú u nás kresťanskí intelektuáli?
Zopár ich je, ale asi ich nie je dosť na to, aby boli citeľní. Chýba tu širší vplyv, istá kultúra. .kto je podľa vás príkladom kresťanského intelektuála?
(Ticho.) Nechcel by som sa nikoho dotknúť, ale určite v komunite okolo .týždňa takí ľudia sú. (Úsmev.) .kto je vzorom kresťanského intelektuála minulosti? Na koho vlastne v tom možno nadviazať?
Určite Ladislav Hanus alebo Anton Neuwirth a ľudia, ktorí ich učili. Keď som spoznal Antona Neuwirtha, nedalo sa prehliadnuť, že to bol človek, ktorý myslel aj v staršom veku. Bol z neho cítiť závan spred obdobia komunizmu. Možno to bolo krátke obdobie, ale niečo tu začalo rásť a nebyť komunizmu, malo by to svoje miesto. Máme sa k čomu vrátiť. Ak sa pozrieme za hranice, tak John Henry Newman a Karol Wojtyla sú určite svietiace príklady. .každý, kto chce nadväzovať na tú tradíciu, bude konfrontovaný s obdobím slovenského štátu. Niektorí intelektuáli sa vtedy buď v jeho mene angažovali, alebo ho obhajovali.
Hľadáme ľudí, ktorí premýšľali, písali a brali kultúru vážne. Určite sa v niečom mýlili a často spolu nesúhlasili. .obstáli katolícki intelektuáli v období slovenského štátu?
Ak niekto podriadi svoje myslenie a konanie ideológii, tak nie je skutočný intelektuál. Kto tak spravil a kto nie je otázka na niekoho, kto tomu obdobiu rozumie viac ako ja. .presuňme sa o dvadsať rokov dopredu. Čo by bol pre vás dôkaz, že sa ciele Kolégia podarili?
 Keby boli naši absolventi vo vedúcich pozíciách na univerzitách, v podnikoch, na súdoch, v politike či vláde a všade by boli inšpirujúcim príkladom pre iných, spôsobom života a premýšľaním. Keby pomaly menili kultúru okolo seba. Malo by ich byť dosť na to, aby ich bolo vidieť. .vy si zrejme nemyslíte, že reforma vzdelávania vyzerá tak, že ju navrhne nejaký minister a schváli parlament. Asi si ju predstavujete dosť inak...
Áno, to je presné. Skutočnú reformu vzdelávania nemôže navrhnúť žiadny minister. Skôr by som povedal, že vzdelávaniu pomôže, ak dá štát ruky čo najďalej od vzdelávania. Vzdelávanie môžu zmeniť iba ľudia, ktorým na tom priamo záleží, ale potrebujú na to slobodu, voľné roky. Martin Luterán/
Absolvent práva na Univerzite Komenského v Bratislave a doktor právnej filozofie u Johna Finnisa na univerzite v Oxforde. Patril medzi zakladateľov vzdelávacej organizácie Spoločenstvo Ladislava Hanusa a Kolégia Antona Neuwirtha, ktorého je rektorom. Je slobodný, žije v Ivanke pri Dunaji.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite