.kuracie mäso z Brazílie, čínske chladničky, kenské cigarety, zelenina z Ugandy a lieky z Indie – to všetko tu dnes kúpite. V roku 2003 sa pivo dovážalo z 90 kilometrov vzdielenej Yei na bicykli. Dôvod? Hranice mohli počas druhej občianskej vojny v Sudáne (v rokoch 1983 až 2005) prekročiť iba bicykle. O osem rokov neskôr, po deklarácii nezávislosti Južného Sudánu, sa stále dováža väčšina základných potravín, surovín a materiálu. Mesto rastie, populácia sa za krátkych šesť rokov späťnásobila z dvestotisíc na milión. Džuba pritom vyzerá ako z afrického westernu. Provizórne domy z tehál a plechov sa týčia pomedzi hlinené domce.
Komplexná mierová dohoda, ktorú podpísali na konci druhej občianskej vojny v roku 2005, vyvolala vlnu prisťahovalectva zo severu na juh. Dokonca aj ľudia, ktorí utiekli pre vojnu, sa pomaly vrátili na juh. Prišli stovky mimovládnych organizácií a humanitárni pracovníci, ako aj OSN. .paralelné svety
Nové Eldorádo sa stalo miestom nádeje a ambíciou aj pre ľudí zo susedných krajín. Miriam je jednou z nich. Prišla do Juby s bratom z Ugandy, dnes pracuje ako administratívna pracovníčka pre neziskovú organizáciu. Tam, kde žila, nemala možnosť zamestnať sa. Takých ako Miriam sú stovky. Prišli z Eritrei, Etiópie, Ugandy, Kene, Zambie, Číny a Libanonu.
V Džube sa začal práve stavať nový centrálny trh. Široká pustatina a pasúce sa kravy s obrovskými rohmi čoskoro zmiznú. Najmladšia generácia jazdí na „boda-boda", čínskych taxi-motocykloch. Sú činorodí. Otvárajú malé obchody alebo stavebné firmy, dovážajú výpočtovú techniku, karfiol, vodu, toaletný papier. V Južnom Sudáne sa totiž nič nevyrába. Niektorí z nich zarobia veľa, predovšetkým v hotelierstve. Stovky humanitárnych pracovníkov, ale i turistov trávia noci v prepravných kontajneroch premenených na klimatizované hotelové izby s káblovou televíziou a WiFi. Cena sa pohybuje od 140 do 200 amerických dolárov za noc. .ropa ich nespasí
Najnovší štát sveta, kde je 85 percent obyvateľov negramotných, má veľa ropy. Tri štvrtiny jej zásob v Sudáne sú tu na juhu. Mnohí analytici pritom pochybujú o životaschopnosti novej krajiny. Niektorí hovoria o „nedokončenom sne”.
Po bombardovaní povstalcov SPLA v roku 2005 bola Džuba v troskách. Obrovská humanitárna kríza bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Asi 300-tisíc ľudí repatriovali zo severu na juh, čo spôsobuje ešte väčší tlak na nefunkčný systém. Čoraz viac ľudí potrebuje chodiť do škôl, do nemocníc, jesť a pracovať. A to kladie nároky na všetky služby. Takmer 70 percent obyvateľov nemá prístup ani k základnej zdravotnej starostlivosti, všetko stojí na mimovládnych organizáciách OSN. Medzi hlavné zdravotné problémy patria choroby a následky násilia, ako aj starostlivosť o matku a dieťa a chronická podvýživa detí. Južný Sudán zápasí s najvyššou materskou a dojčenskou úmrtnosťou na svete. Počas obdobia dažďov musí ísť tehotná žena aj dva až tri dni pešo, kým sa dostane na kliniku. Autor pracuje v organizácii Magna Deti v núdzi.
Komplexná mierová dohoda, ktorú podpísali na konci druhej občianskej vojny v roku 2005, vyvolala vlnu prisťahovalectva zo severu na juh. Dokonca aj ľudia, ktorí utiekli pre vojnu, sa pomaly vrátili na juh. Prišli stovky mimovládnych organizácií a humanitárni pracovníci, ako aj OSN. .paralelné svety
Nové Eldorádo sa stalo miestom nádeje a ambíciou aj pre ľudí zo susedných krajín. Miriam je jednou z nich. Prišla do Juby s bratom z Ugandy, dnes pracuje ako administratívna pracovníčka pre neziskovú organizáciu. Tam, kde žila, nemala možnosť zamestnať sa. Takých ako Miriam sú stovky. Prišli z Eritrei, Etiópie, Ugandy, Kene, Zambie, Číny a Libanonu.
V Džube sa začal práve stavať nový centrálny trh. Široká pustatina a pasúce sa kravy s obrovskými rohmi čoskoro zmiznú. Najmladšia generácia jazdí na „boda-boda", čínskych taxi-motocykloch. Sú činorodí. Otvárajú malé obchody alebo stavebné firmy, dovážajú výpočtovú techniku, karfiol, vodu, toaletný papier. V Južnom Sudáne sa totiž nič nevyrába. Niektorí z nich zarobia veľa, predovšetkým v hotelierstve. Stovky humanitárnych pracovníkov, ale i turistov trávia noci v prepravných kontajneroch premenených na klimatizované hotelové izby s káblovou televíziou a WiFi. Cena sa pohybuje od 140 do 200 amerických dolárov za noc. .ropa ich nespasí
Najnovší štát sveta, kde je 85 percent obyvateľov negramotných, má veľa ropy. Tri štvrtiny jej zásob v Sudáne sú tu na juhu. Mnohí analytici pritom pochybujú o životaschopnosti novej krajiny. Niektorí hovoria o „nedokončenom sne”.
Po bombardovaní povstalcov SPLA v roku 2005 bola Džuba v troskách. Obrovská humanitárna kríza bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Asi 300-tisíc ľudí repatriovali zo severu na juh, čo spôsobuje ešte väčší tlak na nefunkčný systém. Čoraz viac ľudí potrebuje chodiť do škôl, do nemocníc, jesť a pracovať. A to kladie nároky na všetky služby. Takmer 70 percent obyvateľov nemá prístup ani k základnej zdravotnej starostlivosti, všetko stojí na mimovládnych organizáciách OSN. Medzi hlavné zdravotné problémy patria choroby a následky násilia, ako aj starostlivosť o matku a dieťa a chronická podvýživa detí. Južný Sudán zápasí s najvyššou materskou a dojčenskou úmrtnosťou na svete. Počas obdobia dažďov musí ísť tehotná žena aj dva až tri dni pešo, kým sa dostane na kliniku. Autor pracuje v organizácii Magna Deti v núdzi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.