Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Osobné stretnutia s Ottom von Habsburgom

.juraj Alner .časopis .téma

Keďže bol prezidentom Paneurópskeho hnutia, od roku 1990 sme sa stretali pravidelne. Viackrát som ho priviedol na Slovensko, ku ktorému mal veľmi blízky vzťah. Tu je miesto len na niekoľko spomienok.

Bol vtipný, neuveriteľne vzdelaný, perfektne ovládal sedem jazykov vrátane latinského, bol vášnivým Európanom, v diskusiách bol neúnavný, mal rád dobré víno. Raz v jednej štrasburskej reštaurácii sa ho čašník pýtal, či mu má naliať vodu. Odpovedal: „Nie, už som sa umýval."
Na prechádzke v Drážďanoch v júni 1991 som sa vrátil do histórie: pýtal som sa, prečo Viedeň nepomohla Slovákom v roku 1848, keď Slováci stáli výrazne na strane Habsburgov v konflikte s Pešťou. Dr. Habsburg:  „Rok pred vyrovnaním  bola Viedeň oslabená vojnou s Pruskom. Vnútorné oslabenie sa riešilo vyrovnaním s Uhorskom. Lepším riešením by bola štvorfederácia: aj s Chorvátskom a Svätováclavskou korunou. To bola neodpustiteľná chyba zo strany Viedne."
Dr. Habsburg sa rozpomenul, že keď v roku 1918 utekali zo zaniknutej monarchie do exilu, on ako šesťročný prechádzal so sprievodom aj Prešporkom. Zastavili sa v Grassalkovichovom paláci a „v zelenom salóne sme pili čaj". Po dohode s prezidentom Schusterom som pozval Dr. Habsburga do Bratislavy, 21. mája 2001 sme išli do paláca a v „zelenom" salóne sme pili čaj. Okrem „čaju" a nášho  dlhého rozhovoru pre STV stihol prednášku na Trnavskej univerzite, večeru s rektorom, tlačovku, rozhlasovú debatu s historikmi, paneurópsky obed na Bôriku, stretnutie s podpredsedami NR SR, prednášku na Komenského univerzite, stretnutie u rektora... Nehovoriac o mojom faux pas: keď prišiel z Viedne, hodnú chvíľu postával pred mojou kanceláriou, lebo som ho čakal inde. A keď som mu poobede navrhol oddych v hotelovej izbe, urazil sa: „Neprišiel som sem oddychovať!"
Pod Novým mostom v Bratislave zakotvila 23. júla 2007 loď s rodinou Habsburgovcov na palube. Sedeli sme pri káve, Ottov syn Georg mi vyčítal: „Slováci sú okrem Bielorusov takmer jediní, ktorí nechcú uznať nezávislosť Kosova!" Poznamenal som, že je mnoho štátov s podobným postojom. Dr. Habsburg zavŕšil túto tému: „Alebo je to jednoducho tak, že Slováci majú radi Srbov, a nie Albáncov."
Cestou zo Štrasburgu do Mníchova sme v aute diskutovali o ťažkom rokovaní o budúcnosti európskych inštitúcií, keď takmer nebolo možné prekonať neústupčivosť Francúzov. „Neunavuje vás toto nekonečné dohadovanie?" – pýtal som sa. Odpovedal: „Bez Francúzov by Európa bola nudná." Autor je generálny tajomník Paneurópskej únie na Slovensku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite