Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Rakovina peňazí

.lukáš Krivošík .časopis .téma

Inflácia je starší jav než peniaze samotné. Teda ak za peniaze považujeme len bankovky a mince. Domorodí divosi na tichomorskom ostrove Yap používali po stáročia ako platidlo veľké okrúhle vápencové kamene s otvorom uprostred.

Tie sa ťažili na vzdialenom ostrove Palau, odkiaľ ich miestni dobrodruhovia s námahou dovážali na svojich kanoe. Niektoré totiž vážili celé tony a mali priemer aj dva metre. Zásoba kamenných platidiel bola vďaka ťažkej dostupnosti stála a „ceny“ stabilné. Avšak v 70. rokoch 19. storočia na ostrove pristál írsky vagabund David O'Keefe. Rýchlo rozpoznal príležitosť a začal naň vo veľkom dovážať kamenné platidlá, za ktoré si od domorodcov kupoval na Západe cenené kokosové orechy či iný tovar. Ekonomika malého ostrova bola čoskoro zaplavená okrúhlymi kameňmi a tie úplne stratili hodnotu...    Inflácia pochovala nejedno veľké impérium. Starí Rimania sa dlho tešili menovej stabilite. Ale v 3. storočí čelili rapídnemu zvyšovaniu cien a inflácii na úrovni 15-tisíc percent. Mohli zato cisári, ktorí zbavovali mince vzácneho kovu. Aby politici odviedli pozornosť od vlastnej zodpovednosti, už vtedy obviňovali zo zvyšovania cien „špekulantov“. Cisár Dioklecián zaviedol drakonické cenové kontroly, ktorých porušenie sa trestalo smrťou. Táto politika dopadla katastrofálne a okrem hromady mŕtvych spôsobila zmiznutie tovarov z pultov obchodov. Krutá hyperinflačná facka však môže byť aj zárodkom rozumnej monetárnej zdržanlivosti. Príkladom je Nemecko, ktorého marka bola pred zavedením eura dlhé desaťročia najrešpektovanejšou európskou menou. A to najmä zásluhou konzervatívnej Bundesbanky, prezývanej tiež „Buba“. Tá bdela nad cenovou stabilitou v období po druhej svetovej vojne. Nemci majú doteraz hrôzu z hyperinflácie, ktorá ich postihla začiatkom 20. rokov minulého storočia. Primárne bola spôsobená dlžobami z prvej svetovej vojny, ktoré chcela vláda splatiť pomocou tlačiarenského stroja. Nemecká hyperinflácia viedla k znehodnoteniu úspor strednej vrstvy a v konečnom dôsledku prispela k vzostupu nacistického hnutia. Na jej vrchole sa ceny zdvojnásobovali každých 48 hodín. No to nebolo ešte nič proti maďarskej hyperinflácii v roku 1946, ktorá je považovaná za najhoršiu v dejinách. Tam sa ceny zdvojnásobovali každých 15 hodín.       Slovensku sa po páde totality (na rozdiel od Juhoslávie, Ukrajiny, Ruska či Poľska) hyperinflácia vyhla. Priemerná ročná inflácia od vzniku samostatnej SR do zavedenia eura v roku 2009 bola 8 percent. Vrcholy dosiahla v rokoch 1993 (23,2 percenta) a 1994 (13,4 percenta), aby opäť vyskočila krátko po páde mečiarizmu v roku 1999 (10,6 percenta) a 2000 (12 percent). Zaujímavosťou je, že na Slovensku existovala tzv. skrytá inflácia aj za socializmu. Prejavovala sa všadeprítomným čiernym trhom a nedostatkom spotrebného tovaru.  
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite