Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pripravení vydierať

.peter Schutz .časopis

Keby príbeh zniesol iróniu, dalo by sa povedať, že šťastím Slovenska sú jeho odbory. Nevraviac o juhu EÚ či Francúzoch, sú len slabým odvarom napríklad aj svojich českých kolegov.

Práve od nich odpísala aj lekárska odnož (LOZ) svoje najnovšie podujatie. „Deklaráciu o pripravenosti na ukončenie pracovného pomeru,“ ktorú údajne podpísalo 2 000 doktorov, odlišuje od susedskej predlohy iba jedna „drobnosť“: Kým v Česku tých 3 500 až 4 000 lekárov podalo reálne výpovede, manifest LOZ je práveže iba tou „deklaráciou o pripravenosti“.
Rozdiel je, samozrejme, nebotyčný. A hoci sa nedá vylúčiť, že o „český scenár“, ako avizoval predseda Kollár, sa ešte pokúsia, väčšmi než nebezpečnú nátlakovú akciu, ktorá by mohla ochromiť zdravotníctvo, to pripomína operetu. Takže skutočnosť, že minister Uhliarik nemal v piatok súrnejšiu robotu, než s „pripravenými“ zasadnúť za rokovací stôl, takto svedčí len o priveľkom strachu. Čiastočne aj o vlastnú „politickú budúcnosť“. Bez ohľadu na to, ako si stojí v preferenciách (bledo), mal by pamätať na základnú poučku, že ministri zdravotníctva bývajú spravidla vždy najnepopulárnejšími členmi vlád.
Rokovať, samozrejme, nie je zločin. Sociálny zmier je vždy lepší ako napätie a vzbury. Požiadavky, ktoré „pripravení“ predkladajú, sú však čisto politické. Žiadajú od ministra čosi – napríklad „dofinancovanie“ teraz a hneď či zastavenie transformácie nemocníc na a.s. – čo ide čelne proti programu vlády, ktorá je legitímna a má plný mandát, aby robila kroky, ktoré uzná za vhodné.  Isteže, na svoje žiadosti majú LOZ - i komora, ktorá sa pripojila - právo. Akurát nevidieť, prečo by práve táto jedna z množstva záujmových skupín, reprezentujúca zlomok verejnosti, ktorá je na zdravotníctve zainteresovaná, mala mať takýto privilegovaný prístup k rozhodovaniu. 
V Česku čiastočne vypočutá bola, keďže podané výpovede naozaj vytvorili očakávania stavu, ktorý mohol v niektorých regiónoch či mestách ohroziť obyvateľstvo. Nečasova vláda sa mala čoho obávať. Ale tu? Áno, za Rudolfa Zajaca skutočne LOZ akýsi „takmer štrajk“ zorganizovala. A dodnes platíme účet za to, že Dzurinda sa vyľakal a namiesto transformácie nemocníc sa pred voľbami mesiace rokovalo o zvýšení platov...   Poučenie zo smutných koncov druhej vlády Dzurindu spočíva práve v tom, že ak chcú stihnúť reformy, musia sa ponáhľať, kým sa nezačne politický rozklad.
Obligátna požiadavka na zvýšenie rozpočtového percenta za neaktívne obyvateľstvo, či zotrvanie nemocníc ako príspevkových organizácií, je pritom obloženie, v ktorom je zabalené „gros“ protestu – pridať na mzdách. Bolo by veľkým prekvapením, keby sa „čiastočná zhoda“, ktorú Uhliarik ohlásil, netýkala práve tejto otázky. O dôležitosti programových bodov nepriamo svedčí, že hoci  „pretrvávajú rozpory“ (Uhliarik), najbližšie rokovanie LOZ - minister odložili na august... Dovolenky sú podstatnejšie.  
Predstava, že slovenskí doktori, ktorým uprostred krízy rástli platy na úkor deficitu,  majú kde hromadne odchádzať, je mylná. Ide o strašenie verejnosti, emocionálne vydieranie, ktorým profesijná skupina, čo má  z podstaty svojho povolania väčšiu moc ochromiť spoločnosť ako iné, hrozí zneužitím svojho postavenia na presadzovanie egoistického záujmu. Je demokracia a sloboda pohybu, takže každý môže odchádzať, kam chce. Len veci sa majú nazývať pravým menom. Sebectvo sebectvom, vydieranie vydieraním a „deklarácia pripravenosti“ namiesto ozajstných výpovedí zbabelosťou prijať zodpovednosť za dôsledky vlastných skutkov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite