Práve od nich odpísala aj lekárska odnož (LOZ) svoje najnovšie podujatie. „Deklaráciu o pripravenosti na ukončenie pracovného pomeru,“ ktorú údajne podpísalo 2 000 doktorov, odlišuje od susedskej predlohy iba jedna „drobnosť“: Kým v Česku tých 3 500 až 4 000 lekárov podalo reálne výpovede, manifest LOZ je práveže iba tou „deklaráciou o pripravenosti“.
Rozdiel je, samozrejme, nebotyčný. A hoci sa nedá vylúčiť, že o „český scenár“, ako avizoval predseda Kollár, sa ešte pokúsia, väčšmi než nebezpečnú nátlakovú akciu, ktorá by mohla ochromiť zdravotníctvo, to pripomína operetu. Takže skutočnosť, že minister Uhliarik nemal v piatok súrnejšiu robotu, než s „pripravenými“ zasadnúť za rokovací stôl, takto svedčí len o priveľkom strachu. Čiastočne aj o vlastnú „politickú budúcnosť“. Bez ohľadu na to, ako si stojí v preferenciách (bledo), mal by pamätať na základnú poučku, že ministri zdravotníctva bývajú spravidla vždy najnepopulárnejšími členmi vlád.
Rokovať, samozrejme, nie je zločin. Sociálny zmier je vždy lepší ako napätie a vzbury. Požiadavky, ktoré „pripravení“ predkladajú, sú však čisto politické. Žiadajú od ministra čosi – napríklad „dofinancovanie“ teraz a hneď či zastavenie transformácie nemocníc na a.s. – čo ide čelne proti programu vlády, ktorá je legitímna a má plný mandát, aby robila kroky, ktoré uzná za vhodné. Isteže, na svoje žiadosti majú LOZ - i komora, ktorá sa pripojila - právo. Akurát nevidieť, prečo by práve táto jedna z množstva záujmových skupín, reprezentujúca zlomok verejnosti, ktorá je na zdravotníctve zainteresovaná, mala mať takýto privilegovaný prístup k rozhodovaniu.
V Česku čiastočne vypočutá bola, keďže podané výpovede naozaj vytvorili očakávania stavu, ktorý mohol v niektorých regiónoch či mestách ohroziť obyvateľstvo. Nečasova vláda sa mala čoho obávať. Ale tu? Áno, za Rudolfa Zajaca skutočne LOZ akýsi „takmer štrajk“ zorganizovala. A dodnes platíme účet za to, že Dzurinda sa vyľakal a namiesto transformácie nemocníc sa pred voľbami mesiace rokovalo o zvýšení platov... Poučenie zo smutných koncov druhej vlády Dzurindu spočíva práve v tom, že ak chcú stihnúť reformy, musia sa ponáhľať, kým sa nezačne politický rozklad.
Obligátna požiadavka na zvýšenie rozpočtového percenta za neaktívne obyvateľstvo, či zotrvanie nemocníc ako príspevkových organizácií, je pritom obloženie, v ktorom je zabalené „gros“ protestu – pridať na mzdách. Bolo by veľkým prekvapením, keby sa „čiastočná zhoda“, ktorú Uhliarik ohlásil, netýkala práve tejto otázky. O dôležitosti programových bodov nepriamo svedčí, že hoci „pretrvávajú rozpory“ (Uhliarik), najbližšie rokovanie LOZ - minister odložili na august... Dovolenky sú podstatnejšie.
Predstava, že slovenskí doktori, ktorým uprostred krízy rástli platy na úkor deficitu, majú kde hromadne odchádzať, je mylná. Ide o strašenie verejnosti, emocionálne vydieranie, ktorým profesijná skupina, čo má z podstaty svojho povolania väčšiu moc ochromiť spoločnosť ako iné, hrozí zneužitím svojho postavenia na presadzovanie egoistického záujmu. Je demokracia a sloboda pohybu, takže každý môže odchádzať, kam chce. Len veci sa majú nazývať pravým menom. Sebectvo sebectvom, vydieranie vydieraním a „deklarácia pripravenosti“ namiesto ozajstných výpovedí zbabelosťou prijať zodpovednosť za dôsledky vlastných skutkov.
Rozdiel je, samozrejme, nebotyčný. A hoci sa nedá vylúčiť, že o „český scenár“, ako avizoval predseda Kollár, sa ešte pokúsia, väčšmi než nebezpečnú nátlakovú akciu, ktorá by mohla ochromiť zdravotníctvo, to pripomína operetu. Takže skutočnosť, že minister Uhliarik nemal v piatok súrnejšiu robotu, než s „pripravenými“ zasadnúť za rokovací stôl, takto svedčí len o priveľkom strachu. Čiastočne aj o vlastnú „politickú budúcnosť“. Bez ohľadu na to, ako si stojí v preferenciách (bledo), mal by pamätať na základnú poučku, že ministri zdravotníctva bývajú spravidla vždy najnepopulárnejšími členmi vlád.
Rokovať, samozrejme, nie je zločin. Sociálny zmier je vždy lepší ako napätie a vzbury. Požiadavky, ktoré „pripravení“ predkladajú, sú však čisto politické. Žiadajú od ministra čosi – napríklad „dofinancovanie“ teraz a hneď či zastavenie transformácie nemocníc na a.s. – čo ide čelne proti programu vlády, ktorá je legitímna a má plný mandát, aby robila kroky, ktoré uzná za vhodné. Isteže, na svoje žiadosti majú LOZ - i komora, ktorá sa pripojila - právo. Akurát nevidieť, prečo by práve táto jedna z množstva záujmových skupín, reprezentujúca zlomok verejnosti, ktorá je na zdravotníctve zainteresovaná, mala mať takýto privilegovaný prístup k rozhodovaniu.
V Česku čiastočne vypočutá bola, keďže podané výpovede naozaj vytvorili očakávania stavu, ktorý mohol v niektorých regiónoch či mestách ohroziť obyvateľstvo. Nečasova vláda sa mala čoho obávať. Ale tu? Áno, za Rudolfa Zajaca skutočne LOZ akýsi „takmer štrajk“ zorganizovala. A dodnes platíme účet za to, že Dzurinda sa vyľakal a namiesto transformácie nemocníc sa pred voľbami mesiace rokovalo o zvýšení platov... Poučenie zo smutných koncov druhej vlády Dzurindu spočíva práve v tom, že ak chcú stihnúť reformy, musia sa ponáhľať, kým sa nezačne politický rozklad.
Obligátna požiadavka na zvýšenie rozpočtového percenta za neaktívne obyvateľstvo, či zotrvanie nemocníc ako príspevkových organizácií, je pritom obloženie, v ktorom je zabalené „gros“ protestu – pridať na mzdách. Bolo by veľkým prekvapením, keby sa „čiastočná zhoda“, ktorú Uhliarik ohlásil, netýkala práve tejto otázky. O dôležitosti programových bodov nepriamo svedčí, že hoci „pretrvávajú rozpory“ (Uhliarik), najbližšie rokovanie LOZ - minister odložili na august... Dovolenky sú podstatnejšie.
Predstava, že slovenskí doktori, ktorým uprostred krízy rástli platy na úkor deficitu, majú kde hromadne odchádzať, je mylná. Ide o strašenie verejnosti, emocionálne vydieranie, ktorým profesijná skupina, čo má z podstaty svojho povolania väčšiu moc ochromiť spoločnosť ako iné, hrozí zneužitím svojho postavenia na presadzovanie egoistického záujmu. Je demokracia a sloboda pohybu, takže každý môže odchádzať, kam chce. Len veci sa majú nazývať pravým menom. Sebectvo sebectvom, vydieranie vydieraním a „deklarácia pripravenosti“ namiesto ozajstných výpovedí zbabelosťou prijať zodpovednosť za dôsledky vlastných skutkov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.