Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Singapur na Dunaji

.lukáš Krivošík .časopis .týždeň v ekonomike

Ministerstvo hospodárstva malo možno pomenovať svoj program stovky opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia „Cililing“ namiesto „Singapur“. Ušetrilo by si aspoň uštipačné otázky o tom, či chce u nás vláda po vzore ázijskej krajiny zaviesť aj trest smrti a palicovanie.

Keď začiatkom júna minister hospodárstva Juraj Miškov a premiérka Iveta Radičová zverejnili úmysel radikálne znížiť administratívne náklady podnikateľov, mnohí boli skeptickí. Avšak absurdná debata o tom, že program pomenovali po jednej z ázijských diktatúr, zatienila rozumné jadro týchto návrhov. .regulácie ako bremeno  
Existuje jeden spoľahlivý spôsob, ako môže krajina udusiť vlastné hospodárstvo. Stačí, keď štát bude na jednej strane málo akcieschopný tam, kde ho je treba (pri ochrane majetkových práv a zmluvných záväzkov), a na druhej strane hyperaktívny v zväzovaní firiem administratívnymi, regulačnými a finančnými povinnosťami. Samozrejme, pri prijímaní každej novej regulácie sa nájde nejaký bohumilý dôvod, prečo je tá-ktorá norma nevyhnutná. Lenže, keď podnikateľovi zrazu viac času zaberie chodenie po úradoch ako vlastný biznis, zjavne sa niekde udiala chyba. Zbytočné papierovačky sa najčastejšie dejú pri založení a zrušení firmy, získavaní stavebných povolení, registrácii nehnuteľnosti, najímaní a prepúšťaní zamestnancov, či pri platení daní a odvodov. Väčšinu z týchto ukazovateľov sleduje Svetová banka vo svojej ročenke Doing Business. Štúdia vyčísľuje náklady regulácií podnikania v 183 krajinách sveta.
Predstavme si človeka s víziou a nápadom. Skôr, než môže začať legálne podnikať, musí absolvovať niekoľko úradných procedúr, ktoré ho stoja čas a peniaze. V Singapure, kde sa podľa Svetovej banky podniká najlepšie, sú tie procedúry tri a ich vybavenie sa dá zvládnuť za tri dni. Naproti tomu na Slovensku, ktoré je v rebríčkoch Doing Business na 41. mieste, je tých procedúr šesť a ich vybavenie trvá šestnásť dní... Krajiny s vysokým administratívnym a regulačným zaťažením podnikania majú väčšiu neoficiálnu ekonomiku, menej pracovných miest a menšie firmy, keďže čas a prostriedky, ktoré by mohli investovať do rozvoja podnikania, zhltne nutnosť dostáť často nezmyselným alebo kontraproduktívnym zákonným požiadavkám. Dopláca na to aj štát, pretože byrokraciou ochromené firmy sú menej výkonné, v dôsledku čoho odvedú menej daní.
Ak aj nejaký právny predpis tvrdí, že existuje, napríklad, kvôli bezpečnosti a ochrane zdravia zamestnancov pri práci (BOZP), nie vždy dosahuje zamýšľaný efekt. Takýto príklad predstavili premiérka a minister hospodárstva na tlačovej besede k Singapuru v podobe vyhlášky, ktorá predpisuje zamestnancom, ako majú správne sedieť za pracovným stolom. Iveta Radičová hovorila o „podnikateľskom Járovi Cimrmanovi“. Účel predpisu je absurdný, znenie nezrozumiteľné a zbytočne podrobné, málokto o jeho existencii tuší a sotvakto sa ním riadi. Napriek tomu je aj táto vyhláška súčasťou slovenského právneho poriadku. A určite sedí niekde nejaký inšpektor, ktorý jej aplikáciu starostlivo kontroluje. Tieto kafkovské absurdity BOZP treba mať na pamäti, keď ich vláda začne stavať z hlavy na nohy a odbory budú hystericky kričať, že tým ohrozuje bezpečnosť zamestnancov.    .ušetriť 100 miliónov
„Prečo by ste mali predkladať jeden dokument úradom trikrát, keď to stačí urobiť len raz? Prečo by veci mali byť komplikované, keď môžu byť jednoduché?“ Tieto otázky si v rozhovore pre minulotýždňové číslo nášho časopisu položil estónsky minister financií Jürgen Ligi. Jeho krajina je v rebríčku Doing Business na 17. mieste, čo je najviac zo štátov stredovýchodnej Európy. Pre milovníkov škandinávskeho sociálneho modelu môže byť zaujímavá informácia, že päť severských krajín (Dánsko, Nórsko, Švédsko, Fínsko a Island) sa v administratívnej nenáročnosti podnikania nachádzajú ešte vyššie – a to v prvej pätnástke.
Plány ministra Miškova s programom Singapur sú za týchto okolností ambiciózne: „Cieľom projektu je vytvoriť na Slovensku jedno z najlepších podnikateľských prostredí na svete a najlepšie spomedzi krajín strednej a východnej Európy.“ Inštitút hospodárskych analýz MH SR kvantifikoval celkové administratívne zaťaženie slovenských podnikateľov takmer na dve miliardy eur, čo sú asi 3 percentá HDP. Stovka navrhovaných opatrení má znížiť toto bremeno o približne sto miliónov eur. Krátkodobé kroky sa majú realizovať ešte tento rok, kým dlhodobejšie do roku 2013. No ministerstvo tvrdí, že má v zálohe ďalších dvesto opatrení, ktoré sa budú postupne predkladať ako rezortné iniciatívy. Snahy vlády o zlepšenie podnikateľského prostredia podporuje aj Brusel. EÚ chce do konca roka 2012 zredukovať administratívne zaťaženie v členských krajinách o štvrtinu. Dôležité je, aby nezostalo pri prázdnych deklaráciách.
Ak sa projekt zrealizuje, firmu by malo byť možné u nás založiť za dva dni a skrátiť by sa malo  aj vydávanie živnostenského oprávnenia či stavebné konanie. Administrácia i platenie daní a odvodov sa majú diať elektronickou formou. Viaceré tlačivá majú byť zjednodušené a niektoré oznamovacie povinnosti vypustené, rovnako ako povinnosti viesť v niektorých prípadoch dlhoročnú evidenciu. Viac sa majú využívať aj elektronické výpisy z katastra či Obchodného registra. Vznikne tiež špecializovaná internetová stránka, kam sa občania budú môcť obracať s upozorneniami na legislatívne absurdity. Možnosti znižovania administratívneho zaťaženia idú ďaleko za návrhy projektu Singapur. Nedotknutá zatiaľ zostala napríklad otázka prehnane podrobného vykazovania, ktoré musia podnikatelia vykonávať pre potreby štátnej štatistiky.
Najkontroverznejším návrhom ministerstva hospodárstva je možnosť založiť s. r. o. so základným imaním už od jedného eura. Kritici poukazujú na riziko zakladania špekulatívnych eseročiek a zhoršenie možnosti vymáhania pohľadávok. Lenže tomu veľmi nezabraňuje ani súčasná konštrukcia základného imania. Podnikateľ ho totiž môže využiť na bežné výdavky. Firmy si už dnes medzi sebou zvyknú preverovať vzájomné majetkové pomery a platobnú schopnosť.
Občas sa natíska otázka, či by na zlepšenie podnikateľského prostredia nestačilo prosto ochromiť parlament. Stabilita právneho prostredia je totiž rovnako dôležitá ako jeho administratívna nenáročnosť. Republiková únia zamestnávateľov vlani vyčíslila, že len v minulom volebnom období bolo v Zbierke zákonov publikovaných 2 302 právnych aktov, ktoré mali spolu 17 840 strán. Ich prečítanie by si vyžadovalo 186 pracovných dní (čo je skoro pätina pracovných dní sledovaného obdobia). Viaceré zákony boli novelizované opakovane, aj niekoľkokrát za rok. Aj keď nie všetko sa dotýkalo podnikania, je zrejmé, že v legislatívnej smršti sa najhoršie orientujú tí malí. Na rozdiel od veľkej firmy si nemôžu dovoliť právne oddelenie, ktoré stráži len súlad so zákonmi. .právny štát
Projekt Singapur má potenciál posunúť Slovensko ďalej, no nie je samospasiteľný. Ak by sa však podarilo radikálne zlepšiť podnikateľské prostredie, obmedzila by sa nutnosť kupovať si zahraničných investorov investičnými stimulmi. Juraj Miškov by ich chcel zrušiť ešte v tomto volebnom období. Predstavitelia SaS od začiatku tvrdili, že v čase, keď je väčšina slovenskej ekonomiky v súkromných rukách, by sa ministerstvo hospodárstva malo snažiť byť predovšetkým akýmsi „ministerstvom podnikateľského prostredia“. Avšak podnikateľské prostredie nie je len o Miškovovom rezorte. V čase krízy majú firmy problém vymôcť, na čom sa podnikatelia zmluvne dohodli. Súdy rozhodujú nepredvídateľne a zdĺhavo, pričom hospodársky rozvoj Slovenska ochromuje všadeprítomná korupcia. Verejnosť by mala viac vnímať ako rezorty s ekonomickým presahom aj ministerstvá vnútra a spravodlivosti. Môže nám byť v tomto smere Singapur príkladom? V celosvetovom Indexe vnímania korupcie 2010, ktorý publikuje Transparency International, sa tento ázijský tiger delí o prvé miesto s Dánskom a Novým Zélandom. Naproti tomu Slovensko skončilo na nelichotivom 59. mieste, o ktoré sa delí s Lotyšskom a Tuniskom.
Singapur proti korupcii zvádza boj rôznymi spôsobmi. Kľúčovou inštitúciou je Úrad pre vyšetrovanie korupčných praktík (CPIB). Inštitúcia, ktorú v roku 1952 založili ešte Briti (prístavné mesto bolo vtedy ich kolóniou), má široké právomoci pri vyšetrovaní korupčných podozrení. Úradníci sa držia prísnych kódexov transparentnosti a pravidelne sa pre nich konajú školenia o tom, prečo je korupcia škodlivá a ako sa jej vyhýbať. Dodávatelia tovarov a služieb pre štátne inštitúcie majú v zmluvách zakotvenú klauzulu, podľa ktorej zistenie korupcie pri prideľovaní zákazky povedie k zrušeniu zmluvy. Taký dodávateľ bude na päť rokov vylúčený z verejných súťaží, leda že bude úplne spolupracovať s úradmi. Trest za korupciu je pokuta až 100-tisíc dolárov, prepadnutie majetku, prípadne trest odňatia slobody na päť až sedem rokov. Odsúdený musí tiež vrátiť ekvivalent sumy, ktorú dostal ako úplatok. Úradník, ktorý sa nechá podplatiť, príde nielen o prácu, ale aj o penziu a stráca možnosť uchádzať sa do budúcnosti o miesto v štátnej správe...
No v Singapure sa za antikorupčné opatrenia považujú aj také prostriedky ako zjednodušenie ťažkopádnych administratívnych postupov či odbúravanie nadbytočnej byrokracie. Pretože tie vytvárajú živnú pôdu pre korupciu. Všetko so všetkým súvisí. Tak ako ministerstvo spravodlivosti ovplyvňuje podnikateľské prostredie, aj znižovanie administratívnej záťaže zo strany ministerstva hospodárstva môže obmedziť priestor pre korupciu. A zo skúsenosti Singapuru vieme, že silné zákonné antikorupčné opatrenia následne umocňujú aj antikorupčnú kultúru a postoje širokej verejnosti.   
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite