Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slovenská Budapešť

.jaroslav Daniška .časopis .téma

Znie vám to absurdne? Ak áno, je to dôkaz, ako sa stredná Európa za sto rokov zmenila. Ešte koncom 19. storočia bola Budapešť najväčším slovenským mestom. Tak, ako najviac Poliakov žilo v Chicagu, tak najviac Slovákov nežilo ani v Prahe, ani vo Viedni, ale v Budapešti.

Ako uvádza bedeker Europe in Budapest, vydaný nadáciou Terra Recognita pri príležitosti maďarského predsedníctva EÚ, v Budíne a Pešti žilo v polovici 19. storočia vyše päťtisíc, koncom storočia oficiálne 27-tisíc, podľa odhadov však až 80-tisíc Slovákov. To znamená oveľa viac ako v Prešporku, Ružomberku či Martine. Neboli to len murári a pomocníčky v domácnostiach. Budín a Pešť – od roku 1873 Budapesť – bolo centrum Uhorska, ktoré lákalo slovenskú inteligenciu a buržoáziu. Svoj domov tu mali nielen niektorí poslanci Uhorského snemu, ale aj najdôležitejšie slovenské noviny. Najprv Katolícke noviny, ktoré vydával Šimon Klempa, a potom Slovenský denník a Slovenský týždenník, ktorých ústrednou postavou bol uhorský poslanec a neskorší československý premiér Milan Hodža.
V Budapešti našiel svoj domov aj Ján Kollár, autor Slávy dcéry. Tento vplyvný luteránsky pastor kázal v evanjelickom kostole, mohutnej neoklasickej stavbe na Deákovom námestí. Kollár patril k zakladateľom a vodcom panslavizmu, sám písal v biblickej češtine a hlásal česko-slovenskú spoluprácu.  Menej známe je, že to bol práve Kollár, kto vymyslel Prešporku nové meno. Kollár síce používal názov Wratyslawa, ale Štúr a Šrobár už hovorili o Bratislave.
Najzaujímavejšie slovenské pamiatky v Budapešti sú však inde. V prvom rade ide o takzvané Jozefovo, centrum peštianskych Slovákov na konci 19. storočia. Tu žilo najviac Slovákov, slúžili sa tu slovenské omše a existovala dokonca Szlovák utca. Kostol svätého Jozefa stojí dodnes, omša v slovenčine sa však slúži iba každú štvrtú nedeľu. Nuž a napokon za pozornosť stojí aj Bobulov palác na Andrássyho ulici. Ján Nepomuk Bobula bol úspešný slovenský staviteľ, podnikateľ a politik, predstaviteľ takzvanej Novej školy, ktorý sa časom v Budapešti asimiloval s väčšinovým maďarským národom (samostatný portrét možno nájsť v .týždni 18/2011).  Bobula dohliadal na stavbu budapeštianskeho parlamentu, navrhol a postavil univerzitnú kliniku či časť komplexu Srbskej pravoslávnej cirkvi na Váckej ulici.
Čo zo „slovenskej Budapešti“ zostalo dnes? Podľa sčítania ľudu z roku 2001 tu žije 1 500 Slovákov, teda menej ako v Dubline či Bruseli.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite