Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Petra Stano Maťašovská končí vo funkcii šéfky rozhlasového spravodajstva RTVS. Informoval o tom Denník N.

Najvplyvnejší Egypťan

.ján Kapusňak .časopis .klub

Najväčšiu arabskú krajinu čakajú o tri mesiace parlamentné voľby. Prinášame portrét pravdepodobne najvplyvnejšieho egyptského duchovného Júsufa Abdalláha al-Karadáwího.

Vo februári počas revolučných dní sa tento charizmatický islamský teológ vrátil z Kataru do rodného Egypta. Na námestí al-Tahrír počúvalo jeho verejnú kázeň viac ako milión ľudí. Kto je tento muž, ktorého preslávila televízia al-Džazíra?
Izraelský bezpečnostný analytik Barry Rubin prirovnal Karadáwího návrat do Egypta k návratu ajatolláha Ruholláha Chomejního do Iránu v roku 1979. Na druhej strane, pre švajčiarskeho filozofa a antisemitu s egyptskými koreňmi Taríka Ramadána predstavuje Karadáwí ikonu „umierneného islamizmu". John Esposito, americký profesor medzinárodných vzťahov, chváli Karadáwího za jeho reformátorskú interpretáciu islamu a jeho vzťah ku demokracii, pluralizmu a ľudským právam. Mnohé jeho výroky a vyhlásenia však svedčia o niečom inom a Karadáwí má zakázaný vstup na územie USA, Izraela a Veľkej Británie. .talentovaný klerik
Karadáwí sa narodil v roku 1926 v egyptskej dedine v oblasti nílskej delty. Po smrti otca, mal dva roky, vyrastal v náboženskom prostredí v dome svojho strýka. V štyroch rokoch začal navštevovať religióznu školu a podľa niektorých zdrojov v deviatich rokoch ovládal Korán naspamäť a o päť rokov sa stal imámom. V mladosti študoval na islamskej škole v Tanta, kde sa ponoril do štúdia spisov a počúvania prednášok zakladateľa Moslimského bratstva (1928) Hasana al-Bannú (starý otec spomínaného Ramadána), ktoré výrazne formovali jeho budúce náboženské a politické myslenie. V roku 1953 dosiahol titul z islamskej teológie na káhirskej univerzite al-Azhar. Na rovnakej univerzite získal magisterský (1958) aj doktorandský titul (1973).
Počas štúdia v Káhire bol ako člen Moslimského bratstva veľmi aktívny a zapájal sa do rôznych demonštrácií, usporadúvaných napríklad proti ním nenávidenej Balfourovej deklarácii, ktorá sľubovala „zriadenie národnej domoviny pre židovský ľud v Palestíne". Väčšina akcií však bola namierená proti monarchii kráľa Farúka I. a britskej prítomnosti v Egypte. Po jednom z atentátov na dvoch egyptských sudcov skončil Karadáwí v roku 1949 na niekoľko mesiacov vo väzení. Neskôr, dva roky po získaní egyptskej nezávislosti, začal vystupovať proti režimu Gamála Násira, ktorý sa napriek počiatočnej spolupráci s Moslimským bratstvom otočil proti nemu. Za poburovanie proti Násirovej vláde  a členstvo v Moslimskom bratstve bol dvakrát uväznený (1954 až 1956, 1962). .hviezda z Kataru
Po prepustení z väzenia odišiel do Kataru, kde pokračoval v štúdiu na pobočke univerzity al-Azhar. Práve toto prostredie bez prítomnosti štátnej represie mu umožnilo, aby sa z neho stal významný a nezávislý klerik. V roku 1977 založil inštitút na štúdium sunny a katedru islamského práva na Katarskej univerzite, ktorú viedol do roku 1990. V tom istom roku sa stal riaditeľom inštitútu pre štúdium sunny a je ním dodnes. Na rovnakej univerzite vedie aj inštitút zaoberajúci sa životom proroka Mohameda. V júli 2007 ustanovil centrum pre umiernený islam a obnovu, ktoré je po ňom pomenované a financované katedrou islamského práva na Katarskej univerzite a Islamským centrom v Katare. Okrem toho je spoluzakladateľom a prezidentom Medzinárodnej asociácie moslimských učencov a rovnako aj predsedom Európskej rady pre fatvy a výskum (ECFR) so sídlom v Írsku. ECFR je islamská strešná organizácia zbližujúca moslimské komunity v celej Európe a snažiaca budovať mosty medzi rôznymi islamskými školami, ktoré sa snažia integrovať život v demokraticko-kresťanskej Európe s islamským právom. Podľa Iana Johnsona z Wall Street Journal je táto organizácia antisemitská, pretože rozširuje neslávne známe Protokoly sionských mudrcov a po Európe propaguje ideológiu blízku egyptskému Moslimskému bratstvu.
Karadáwí je však širokej moslimskej verejnosti známy predovšetkým z vysielania populárnej satelitnej televízie al-Džazíra, kde je hviezdou program Islamské právo a život. Program je veľmi populárny a ma vysokú sledovanosť. Milióny moslimov jeho názory rešpektujú a riadia sa nimi. Samotný Karadáwí je pružným vykladačom islamu a vďaka televíznemu programu patrí medzi najvplyvnejších súčasných islamských mysliteľov. V roku 2008 sa umiestnil na treťom mieste v ankete o najvplyvnejších intelektuálov súčasnosti, usporiadanej americkým časopisom Foreign Policy. Okrem toho založil obľúbenú internetovú stránku Islamonline.com, kde napríklad publikuje svoje fatvy (nábožensko-právne stanoviská).  
Z náboženského hľadiska Karadáwí vníma sám seba ako „umierneného islamistu". Kladne sa stavia k reformám v islame, ktoré nazýva „korekciami predstáv, ktoré boli skazené". Je považovaný za jedného z najvýznamnejších stúpencov doktríny „práva moslimských menšín", ktorá poskytuje všetkým moslimským menšinám na celom svete priestor, v ktorom môžu manévrovať a hľadať kompromis medzi ich každodenným životom a islamským právom. Cieľom realizácie doktríny je spojiť a zjednotiť moslimské menšiny tak, aby pre nich bolo možné žiť pod nemoslimským režimom, až do záverečnej fázy šírenia islamu do celého sveta.
Ako kvalifikovaný islamský právnik (mufti) vydal v roku 2003 fatvu deklarujúcu, že „islam sa vráti do Európy ako víťazný dobyvateľ po tom, čo bol dvakrát vyhnaný. Tentoraz však nebude dobytá mečom, ale kázaním a šírením islamskej ideológie. Budúcnosť patrí islamu. Šírenie islamu až do dobytia celého sveta, ktorý zahŕňa Východ aj Západ, čo bude znamenať začiatok návratu Islamského kalifátu."     .terorizmus nie je terorizmus
Takmer všetky Karadáwího názory týkajúce sa Izraela sú extrémne intolerantné. Vydal niekoľko fatiev, vyzývajúcich na ozbrojený džihád proti tomuto štátu a je proti jeho existencii, pretože celé územie Palestíny považuje za moslimské územie. Podobne ako Hamas, pre ktorý Karadáwí predstavuje zdroj najvyššej náboženskej autority. Je nadšeným podporovateľom palestínskeho terorizmu vrátane prípadov, keď sú obeťami civilisti. Tvrdí, že Izrael je militaristická spoločnosť, kde je každý civilista potenciálnym vojakom. Dokonca vydal na problematiku samovražedného terorizmu fatvu, v ktorej také útoky schvaľuje, aj keď prinášajú obete žien a detí. Rovnako vydal fatvu ospravedlňujúcu útoky proti Židom na celom svete, pretože z jeho pohľadu neexistuje žiadny podstatný rozdiel medzi judaizmom a sionizmom.
V roku 2003 počas druhej intifády povedal, že akcie šahídov (mučeníkov) z niektorých palestínskych organizácii proti „sionistickej okupácii" sa nemôžu za žiadnych okolností definovať ako terorizmus. Ale navrhol legitimizovať používanie samovražedných útokov proti nepriateľom v tom prípade, ak útočník nemá iné prostriedky na sebaobranu. Dokonca tie typy útokov považuje za dôkaz Alláhovej spravodlivosti. Najvyšší predstavitelia Hamasu jeho fatvu s radosťou prijali. A nielen oni. Okrem tejto služby pre Hamas Karadáwí na financovanie jeho teroristickej činnosti založil organizáciu s názvom Jednota dobra. Ide o nadáciu zastrešujúcu početné islamistické neziskové organizácie a charity z celého sveta. Organizácia bola v USA a v Izraeli postavená mimo zákon.
Nejeden Karadáwího televízny prejav zverejnený na stránke Middle East Media Research Institute dokazuje, že je aj genocídnym antisemitom. Paul Berman z časopisu Foreign Affairs poznamenal, že Karadáwího myslenie je ovplyvnené nacizmom. V prejave z roku 2009 hovorí, že „Alláh uvalil Hitlera na Židov, aby ich odpratal na ich správne miesto". Okrem toho Karadáwí vyzýva na obnovenie týchto Hitlerových snáh: „Ó Alláh, spočítaj ich všetkých a pozabíjaj ich, až do posledného Žida".
Ako typický predstaviteľ „umierneného islamu" odmieta všetky mierové zmluvy podpísané s Izraelom. Na druhej strane je nepriateľsky naladený aj voči súčasným predstaviteľom Palestínskej samosprávy na Západnom brehu. V roku 2010 kritizoval Mahmúda Abbása za jeho postoj pri hlasovaní o Goldstonovej správe v OSN a neskôr na neho za túto „vlastizradu" vydal fatvu vyzývajúcu na ukameňovanie Abbása v saudskej Mekke.
Napriek negatívnemu postoju k šiítskej vetve islamu, ktorej stúpencov považuje za heretikov, vydal Karadáwí v júli 2006 fatvu vyzývajúcu, že je povinnosťou každého moslima modliť sa za Hizballáh v jeho boji proti Izraelu. A to bez ohľadu na to, že ide o šiítské teroristické hnutie. Karadáwí síce odsúdil teroristické útoky al-Káidy z 11. septembra 2001 ako skutočne samovražedné, ale na druhej strane vydal v roku 2004 ďalšiu fatvu volajúcu po útokoch na Američanov bojujúcich v Iraku. Okrem toho v nej implicitne povolil aj zabíjanie a únosy amerických civilistov v tejto krajine. Karadáwí je hlavným akcionárom a bývalým poradcom pre islamské právo v banke al-Takwa (Strach z Boha). Banka bola založená v roku 1988 prominentným členom Moslimského bratstva  Júsufom Nadom. V roku 2001 sa v USA dostala na zoznam inštitúcii financujúcich terorizmus. Pri prehliadke Nadovho bytu sa našiel dokument s názvom Projekt,  v ktorom je opísaný plán ako ustanoviť „Božiu vládu nad celým svetom" prostredníctvom náboženských, vzdelávacích a charitatívnych organizácii v západnom svete. Okrem USA ju obvinilo aj Jordánsko za poskytovanie finančnej pomoci organizácii Abú Musá al-Zarkáwího (dnes už nebohý líder al-Káidy v Iraku). Bezpečnostná rada OSN ju do augusta 2010 uvádzala na zozname entít a jednotlivcov napojených na al-Káidu. .revolucionár
V súčasnosti Karadáwí podporuje všetky zmeny režimov v arabskom svete. Dokonca aj v Sýrií, čím sa dostal do sporu s exilovým vodcom Hamasu, Chálidom Mišálom, ktorý režim súčasného autokratického prezidenta Asada podporuje, pretože práve v hlavnom meste Sýrie má Mišál svoje sídlo. Napríklad v Líbyi vyzval armádu, aby sa správala ako jej bratia v Egypte a stála pri ľude pri obnove arabsko-islamského charakteru Líbye.
Napriek tomu, že niektorí konzervatívni moslimovia s ním nesúhlasia a niektoré jeho fatvy považujú za príliš tolerantné, tak existujú aj takí, ktorí ho považujú za súčasného nasledovníka radikálneho islamistu Sajída Kutba (egyptský ideológ a jeden z najdôležitejších členov Moslimského bratstva; neskôr obesený počas Násirovho režimu). Karadáwí je neoficiálnym duchovným a ideologický vodcom Moslimského bratstva a už dvakrát (1976, 2004) odmietol ponuku oficiálne viesť toto hnutie. Avšak vyjadrenia hovorcu Moslimského bratstva z februára 2011, keď sa pred inými protestnými hnutiami snažil zmenšovať dôležitosť jeho príchodu do Egypta, môžu naznačovať potenciálnu rivalitu medzi Karadáwím a hnutím. Aaron Rock z Princetonskej univerzity odmieta tvrdenia, že Karadáwí je egyptským Chomejním, ale súhlasí, že bude mať veľký vplyv na formovanie egyptskej politiky a islam v nej bude hrať značnú rolu. Karadáwí je možno personifikáciou budúcnosti Egypta. Temná vyhliadka. Autor je študent politológie a bezpečnostných a strategických štúdií na Masarykovej univerzite v Brne.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite