Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tri recenzie

.časopis .ostatné

KNIHA Leonid Andrejev: Myseľ Europa, 2011
„Jedenásteho decembra roku tisíc deväťsto doktor medicíny Anton Ignatievič Keržencev spáchal vraždu." Leonid Andrejev (1871 – 1919), autor známych poviedok ako Balada o siedmich obesených alebo Priepasť nebol veľmi veselý človek. Na rozdiel od Dostojevského či Tolstého mu chýbala viera v milostivého Boha a jeho úvahy sa nevyznačovali ani láskavým porozumením k ľudským slabostiam, aké boli vlastné doktorovi Čechovovi. Vonkoncom mu však nechýbalo hlboké porozumenie komplikovanému ľudskému vnútru. Krátka próza Myseľ (v staršom, no zato výbornom preklade Jána Ferenčíka) je „písomným vysvetlením" doktora Kerženceva o vražde, ktorú spáchal. Zabil svojho spoužiaka a (bývalého) priateľa Savelova, pretože sa šťastne oženil s Tatianou Nikolajevnou, do ktorej bol (Keržencev) zamilovaný. Savelov, úspešný, ale podľa Kerženceva slabý poviedkar, si Tatianu nezaslúžil. A vôbec, otázne je, načo tento „úhľadný a bezvýznamný" človek vôbec žil. „Bol som jediným človekom, ktorého som si ctil," píše Keržencev lekárom, ktorí majú posúdiť, či je skutočne „šialencom", alebo šialenstvo len predstiera. „A keď som dokázal, že nie som šialený, viete, čo som zistil?" pýta sa vraždiaci doktor. „Zistil som, že nie som šialený." Text, v ktorom je každá veta nositeľkou myšlienky majstrovsky opisuje človeka a zlo, ktoré sa v ňom nachádza. Ako sa doňho dostalo? A kde sa nabral ten hlas, ktorý racionálnu Keržencevovu analýzu spochybňuje? Presné písanie, znepokojujúce čítanie.
.jk FILM Útek zo Sibíri Réžia: Peter Weir USA, 2010
Hollywoodske filmy určené pre dospelého diváka sa mi čoraz častejšie zdajú vhodné (tak akurát) pre tínedžerov od dvanásť, maximálne trinásť rokov. Nemusí na tom byť nič zlé. Otázka je, či sa deti na tie filmy dostanú. Na Útek zo Sibíri by sa mohli. Režisér Peter Weir sa pri jeho tvorbe inšpiroval (autobiografickým) románom Slavomira Rawicza Dlhá cesta. Film je dostatočne akčný (ale v múdrej miere), približuje isté historické súvislosti, o ktorých mládežníci neveľa vedia (ale mali by), je celkom kultivovane nakrútený, dobre herecky obsadený a navyše nesie posolstvo, o ktorom treba hovoriť: Slobodu ti nikto nedaruje, o slobodu musíš sám zabojovať. Píše sa rok 1940. Sibírsky gulag väzní nespravodlivo, z politických dôvodov odsúdených mužov rôznych národnosti a aj ozajstných ruských zlodejov a vrahov. Pomery v gulagu sú gulagovské, kruté, prežije málokto. Skupina chlapov sa rozhodne, že ak už teda majú umrieť, radšej by boli, keby sa to stalo na slobode ako za ostnatými drôtmi tábora. Po nedlhých prípravách sa im podarí dostať sa do lesa a uniknúť z dohľadu bacharov. Vydávajú sa na cestu dlhú tisíce kilometrov – poľský mladík Janusz (Jim Sturgess), americký inžinier pán Smith (Ed Harris), ruský vrah Valka (Colin Farrell), ďalší dvaja Poliaci, Lotyš  a Juhoslovan. Boj o holé prežitie síce pokračuje a je v istom zmysle rovnako náročný ako v gulagu, lenže čosi podstatné sa zmenilo – zmizol ostatný drôt a prebudila sa nádej. .zm KOMIKS Joe Hill, Gabriel Rodriguez Zámek a klíč: Vítejte v Lovecraftu
Zámek a klíč: Vítejte v Lovecraftu je prvá kniha rozsiahlejšieho epického celku, v ktorom sa to dôležité deje ZA priamou naratívnou rovinou, predovšetkým na úrovni atmosféry. V prvom pláne ide o fantazijný horor o tom, ako do sveta detskej nevinnosti vstupuje metafyzické i celkom konkrétne zlo, a aké stopy po sebe zanecháva, to všetko však nájdeme v priveľa iných príbehoch. Skutočne zaujímavé to začne byť až vtedy, keď čitateľovi dôjde, že nečíta príbeh s prísľubom vysvetľujúcej pointy, ale preto, akú ideu, poznanie či pocit chcú autori sprostredkovať práve na tom mieste v príbehu, kde sa čitateľ ocitne. Čítame teda formu, nie obsah, čítame „ako", nie „čo". Ak sa niekto hneď v názve oháňa klasikou, môže to znamenať iba dve veci. Alebo si mimoriadne verí, alebo chce podvádzať. Joe Hill si verí aj podvádza, azda s dobrým úmyslom, ktorý mu pokazil vydavateľ, ale to už divák / čitateľ nemá šancu zistiť, tak sa len na konci prikloní na jednu, alebo na druhú stranu. Alebo je Joe Hill umelec – pán autor, ktorý spolu s výtvarníkom Gabrielom Rodriguezom vytvorili čosi dôležité a vytvorili to preto, že majú čo povedať, alebo je Joe Hill iba syn slávneho otca – Stephena Kinga, ktorý, nebyť rodokmeňa, nikdy by nevydal ani obedy v školskej jedálni.
.juraj Malíček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite