Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dni rakúskeho hnevu

.martin Hanus .časopis .týždeň vo svete

Mnohí boli presvedčení, že Rakúsko sa po smrti Haidera opäť stane nudnou krajinou zaplnenou eurokonformnými politikmi a poslušne zívajúcimi voličmi. Omyl. Náš juhozápadný sused čoskoro zase šokuje Európu. Už dnes sa dvíha opona. A za ňou stojí Heinz-Christian Strache.

.je slnečný májový deň, popoludnie na viedenskom Wiener-Adler Markte, na ktorom sa koná míting Strany Slobodných (FPÖ). „Vravíte, že ste zo Slovenska? To ste urobili chybu, že ste prijali euro,“ hovorí 66-ročný Eduard (odmietne prezradiť priezvisko), ktorý sa prišiel pozrieť na svojich obľúbencov. V jeho životnom príbehu sa zrkadlí minulé aj súčasné Rakúsko. Eduard, ktorého matka je Poľka, pracoval kedysi na jednej viedenskej geriatrii ako opatrovateľ. „V 70. rokoch som musel z donútenia vstúpiť do SPÖ. Bolo mi naznačené, že bez straníckej knižky budem mať vo svojej brandži problémy. Tak to vtedy v Rakúsku fungovalo. Niekto v inom zamestnaní musel byť ľudovec, ja som musel byť sociálny demokrat.“ Členstvo mu zaniklo až vstupom do dôchodku. SPÖ však dlho volil z presvedčenia, keďže mu konvenoval sociálny program. Kedy prešiel k Slobodným? V 90. rokoch za Haidera. „Mal som veľmi zlú osobnú skúsenosť,“ hovorí Eduard. „Na oddelení sme mali sestričky z arabských krajín, ktoré sa nechceli integrovať. Neučili sa jazyk, vôbec nám neboli pomocou, museli sme vlastne robiť za nich. Karhal som ich za to, ony to však obrátili proti mne, že som vraj rasista. Musel som ísť kvôli tomu aj ku psychológovi, ten však nevypátral, že by som bol nejaký extrémista,“ usmieva sa, i keď stále trochu nahnevane. Aj preto začal voliť Haidera. Vôbec mu vraj neprekážajú cudzinci zo Strednej Európy. „Hranice Európy sa pre mňa končia za Bosporom. Pozrite sa na tu žijúcich moslimov. Často sú arogantní, parkujú tak, že zaberú dve miesta, jazdia na kraksniach, ktoré znečisťujú životné prostredie a vôbec sú nečistotní.“
Týchto pár viet 66-ročného voliča FPÖ nevysvetľuje všetko. Ale vysvetľuje, prečo je táto strana, ktorú najmä zahraničné médiá netitulujú inak ako pravicovoextrémistická, na najlepšej ceste zvíťaziť o dva roky vo voľbách. .na začiatku bol Haider
Pochopiť úspech strany, ktorá je dnes fixovaná na postavu Stracheho, sa nedá
bez návratu k fenoménu Haider. Mimoriadne talentovaný politik, ktorý tragicky zahynul pred tromi rokmi, zmenil Rakúsko na nepoznanie. V tomto príbehu je nepodstatné, že Stracheho FPÖ svojho niekdajšieho vodcu ešte pred jeho smrťou zavrhla a označila za zradcu pôvodných ideálov strany. Haider je totiž originál a Strache je kópia. Až gýčovo verná kópia: Strache svoj originál možno napodobní úplne, od vzostupu až po pád. Haider svojho času zmenil malú straničku, v ktorej boli premiešaní liberáli aj kultúrni nacionalisti, pohŕdajúci rakúskou provinciou a snívajúci o veľkom Nemecku, na mohutné protestné hnutie. Haider ťažil z bezútešných pomerov, keď si vládnuci socialisti a ľudovci rozparcelovali krajinu. Vystupoval v mene „malého človeka“, ktorý stojí proti establišmentu, žiadal koniec nadvlády všemocných odborov, zamestnávateľských zväzov, brojil proti Európskej únii a narastajúcej imigrácii. Hovoril o rovnej dani, ale jeho program, ochutený  populistickými ingredienciami všetkých ideológií, najviac lákal bývalých voličov socialistov, teda robotníkov a zamestnancov. Svoje volebné úspechy si tvrdo odpracoval: bol stále v teréne, stále „spolu s ľudom“, ako sám zdôrazňoval, rozdával úsmevy a podal si aspoň raz ruku azda s každým druhým svojím voličom. Búral všetky tabu, mal geniálny cit pre populárne témy, bol brilantný rečník, vedel využiť priateľstvo s bulvárom. Išla z neho životná vitalita, bolo ho plné Rakúsko: cítil sa ako doma medzi alpskými sedliakmi, ale nechýbal ani na nablýskanej VIP párty, pred mladými skákal bungee jumping a keď bolo treba, navliekol sa do kroja. Skrátka, FPÖ, to bol Jörg Haider. Armin Thurnher, jeden z najznámejších rakúskych novinárov, ho označil za „jedinú pop star na politickej scéne“.
Haiderov politický koniec sa začal, keď vstúpil do vlády Wolfganga Schüssela. Haider vládnu zodpovednosť nezvládol: jednou nohou chcel byť vo vláde, druhou nohou chcel byť naďalej samým sebou, teda opozičným hrubozrnným populistom. Nefungovalo to. Nasledoval pád, FPÖ sa znovu stala straničkou a vyštvala Haidera zo svojich radov. Bude Strache iný? Zatiaľ je Haiderovým tieňom – vo vzostupnej fáze. .ťaženie z dedičstva
Chcel som sa tomu vyhnúť, ale nedalo sa. HC Strache – vo Viedni mu nikto nepovie inak – sa v slnečný májový deň pomaly blíži k mítingovému pódiu, na ktorom hrá  tie najnevkusnejšie odrhovačky obdoba nášho Senzusu. Podáva ruky ľuďom stojacim v špalieri, na každého z nich sa pri stisku sústredene zahľadí. Ustupujem z prvého radu, ale aj tak sa ku mne o chvíľu natiahne jeho ruka – sekundu váham, ľudia sa ku mne otáčajú a momentálne najúspešnejší rakúsky politik zostrí pohľad. Psychologickú vojnu v tej chvíli prehrávam. Strache sa spokojne posúva a potriasa ďalšie desiatky rúk. Koľkí Rakúšania mu už takto priateľsky podali ruku a koľkí mu ju ešte podajú?
Strache vie, že tieto stisky a úsmevy na všetky strany sú rovnako dôležité ako jeho nasledovná siahodlhá mítingová reč. Je predsa Haiderova kópia. Ešte presnejšie: učeň, ktorý by rád prerástol svojho majstra. Strache môže zvíťaziť vo voľbách, čo sa Haiderovi nikdy nepodarilo. Pritom ešte nedávno boli Slobodní v rozvalinách. Strache sa však ako kedysi Haider ujal strany s obrovským elánom. Po jednej volebnej kampani utŕžil zápal hlasiviek. Osobné nasadenie mu zničilo manželstvo. Politika v jeho podaní pripomína veľkú zábavnú jazdu. Nahral hudobný klip, v ktorom rapuje, prečo je jeho cesta najlepšia. V straníckych komiksoch vystupuje ako superman, ktorý zachráni domovinu pred cudzincami či Európskou úniou. Hoci v mladosti podľa všetkého sympatizoval s neonacistickou scénou – niektorí jeho vtedajší priatelia neskôr pre svoje ideové aktivity skončili vo väzení – on sám si dáva pozor, aby sa nedopustil podobných výrokov ako Haider. Nie, Strache nebude chváliť Hitlera za zamestnaneckú politiku v tretej ríši.
Strache je dieťaťom svojej doby, ktoré sa vezie na dedičstve velkého populistu. Kým FPÖ v 90. rokoch brojila proti „precudzincovaniu“ Rakúska a žiadala stop masívnej imigrácii, establišment ju obviňoval z rasizmu a fašizmu. A dnes? Výčitky establišmentu ostali. Lenže v mysliach mnohých Rakúšanov akoby došlo na Haiderove slová. Predstavitelia moslimskej obce žiadajú, aby v každom väčšom meste bola postavená mešita s minaretom. Na viedenských základných školách je v priemere viac než 50 percent detí, ktorých materčinou nie je nemčina. Učitelia sa sťažujú, že v triedach s priveľkým podielom cudzincov sa nedá normálne vyučovať a rodičia pátrajú v okolí po „lepšej“ škole.
Alebo iný príklad? FPÖ bola kedysi proti zavedeniu eura. Dnes Strache s uspokojením konštatuje, že keby krajina na základe ich odporúčaní nevstúpila do eurozóny a udržala si stabilný šiling, nepodieľala by sa dnes na masívnej pomoci Grécku a na eurovale, ktorý je v Rakúsku vrcholne nepopulárny. Podľa prieskumov si len pätina Rakúšanov myslí, že členstvo v EÚ prináša viac výhod než nevýhod. FPÖ jednoducho pôsobí ako temný prorok z minulosti, ktorého slová sa napĺňajú. Haidera mnohí Rakúšania volili, ale hanbili sa to priznať v prieskumoch, ktoré preto silu FPÖ podceňovali. K Strachemu sa voliči otvorene hlásia. Ostych opadol.    .ako z Hollywoodu
Keď HC Strache stúpa na mítingové pódium na Viktor-Adler Markt a tancuje do rytmu nevkusného rakúskeho Senzusu, právom z neho vyžaruje sebavedomie. Táto štvrť kedysi patrila socialistom. Minulý rok sa viedenskej FPÖ v komunálnych voľbách podaril senzačný výsledok (27 percent). Strane sa však nedarilo ani tak v „meštiackych obvodoch“ ako práve v robotníckych štvrtiach. Možno má pravdu Erich Reiter, riaditeľ Medzinárodného inštitútu pre liberálnu politiku, ktorý Stracheho stranu považuje nie za pravicovoextrémistickú, ako sa o nej zvykne tvrdiť, ale za populistickú ľavicovo-nacionalistickú stranu. Napokon, sami Slobodní sa označujú za „sociálnu stranu vlasti“.
„Ste fantastickí, že znášate toľko ťažkostí,“ kričí z pódia Strache s ležérne prehodeným šálom. Nevyzerá ako budúci kancelár, skôr ako prenikavo modrooký hollywoodsky herec, ktorý dostal za úlohu zahrať karikatúru súdobého politika, ktorý číta svojmu davu želania z úst. Strache je tu pre všetkých. Jeho „sústo“ pre ľavičiarov: „Máme rekordnú nezamestnanosť, ale z východnej Európy sem prichádzajú ľudia, ktorí u nás zarábajú štvornásobok toho, čo majú doma. Ale normálny Rakúšan z toho žiť nemôže. Ak budem kancelárom, toto nebude možné,“ hovorí Strache a dav tlieska. „Pozrite si váš spotrebný kôš. Ľudia drú každý mesiac, ale zostáva im čoraz menej. Pozrite na ceny benzínu, vládne nám cenová mafia. Sociálne nožnice sa čoraz viac otvárajú,“ kričí Strache a masa prívržencov, v ktorej zjavne prevažujú nižšie sociálne skupiny, prikyvuje. Potom príde chvíľka pre národnejšie orientovaných. „Pre nás platí: Rakúsko na prvom mieste!,“ buráca Strache a azda najväčší potlesk zožne, keď žiada zrušenie Schengenu. Ste slušný človek? Ste na správnej adrese. „Slušní Rakúšania majú právo na normálny život.“ Okamih pravdy pre euroskeptikov: „Vládne nám sekta, pre ktorú je EÚ novým náboženstvom. Vzývajú každú blbosť z Bruselu.“ Posolstvo pre ekologicky cítiacich: „Sme jediná strana, ktorá je naozaj úprimne proti jadrovej energetike,“ vraj aj preto boli proti Lisabonskej zmluve. Súvislosť je nejasná, ale zdatný tribún sa netrápi detailmi. Uspokojí aj fiškálne zodpovedného liberála: „Naše dlhy sú neúnosné, je nenormálne, že platíme ročne 10 miliárd eur len na úrokoch!“ Čakáte proticudzineckú kampaň? Je to trochu zložitejšie. Strache rozdeľuje cudzincov na dobrých a tých zlých. Dobrí sú dnes najmä prisťahovalci z bývalej Juhoslávie, najmä Srbi. Na tých nemal kedysi Haider veľa dobrých slov, dnes tvoria stabilnú časť voličov Slobodných. Problémom sú ti neintegrovaní: Turci. Strache žiada okamžité stiahnutie tureckého veľvyslanca z Viedne, ktorý pred časom vyslovil želanie, aby sa turečtina zaviedla ako skúšobný predmet na maturitách. .kresťania, sme vaši
Ak Strache pri spotrebnom koši hovoril ako náš Robert Fico, vo fáze, keď hovorí o dlhoch a eurovale, pripomína skôr Richarda Sulíka. Keď sa vám zdá, že už-už skĺzne na úroveň Jána Slotu (ale nestane sa tak), zmení sa na kresťanského konzervatívca typu Vladimíra Palka. „Je hanbou našej spoločnosti,“ upozorňuje Strache, že vinou systému „rodičia po prvom dieťati neplánujú druhé, a už vôbec nie tretie dieťa. Chcem, aby sa Rakúšania rozhodovali aj pre tretie dieťa a v takom prípade boli oslobodení od daní.“ Strache pripomína, ako sa kedysi  hovorilo, že len ľudovci sú pre kresťanských voličov. „Ale to je už minulosť!“
Áno, je to minulosť. FPÖ sa nedarí iba v robotníckych štvrtiach. Po tom, čo sa katolícki ľudovci „zmodernizovali“, aby boli prijateľnejší pre liberálne mestské prostredie, na kresťanských internetových fórach sa rieši otázka, či sú ľudovci ešte voliteľní. Pred časom spolu so socialistami schválili registrované partnerstvá, kým FPÖ varuje, že sa rúca inštitút manželstva. Iný príklad: pred pár mesiacmi bola v dolnorakúskom parlamente inštalovaná výstava, na ktorej istý austrálsky umelec (umelec?) stvárnil sochu Panny Márie s navlečeným kondómom a čímsi, čo malo znázorňovať ejakulát. Ľudovci mlčali, Stracheho ľudia hovorili o škandále a žiadali zrušenie výstavy. A tak FPÖ, strana vybudovaná skôr na antiklerikálnych základoch, vypĺňa aj toto uvoľnené miesto. Strachemu praje nielen doba, ale aj hlavní politickí súperi. .náš program? Populizmus
Stretávame sa s Johannesom Hübnerom, poslancom Slobodných, o ktorom miestna tlač písala, že by mohol byť Stracheho kandidátom na post ministra zahraničia. Samozrejme, táto možnosť je čisto teoretická. Vlastne je vylúčená. Aj keby sa po voľbách ocitla FPÖ opäť v koaličnej vláde, tento post by iste nedostala. Strana vždy vytvárala pozoruhodné zahraničné spojenectvá. Akoby sa riadila heslom: robíme vždy opak toho, čo si myslí elita. FPÖ sa za Haidera profilovala ako spojenec Saddáma Husseina. Po novom sa vehementne zastáva Srbov a Putinovho Ruska. Kým po vstupe Haidera do Schüsselovej vlády, prerušil Izrael s Rakúskom všetky diplomatické vzťahy, dnes Strache nadväzuje kontakty s izraelskou krajnou pravicou. Minulý rok bol na propagandistickej návšteve medzi židovskými osadníkmi v Západnom Jordáne a obzeral si pozostatky rakiet, ktoré na Izrael vystreľujú palestínski teroristi. „Je pravda, že meníme niektoré akcenty,“ priznáva Hübner. „Chceme však vytvoriť protiislamský front, preto chápeme Izraelčanov, ktorí sú proti imigračným moslimským vlnám.“ Islamom zdôvodňuje aj novú proskresťanskú orientáciu strany: „V posledných desaťročiach tu bol silný príliv až rozmach islamu. Preto sa musíme vrátiť k nášmu hodnotovému základu, ktorým je kresťanstvo.“ Hübner je v čomsi prototypom politika FPÖ: prístupný, výborný rečník, ktorý nezaprie dobré právnické vzdelanie, každú komplikovanú tému podá jasne a jednoducho, ale určite nie prvoplánovo. Presvedčivo odmieta akékoľvek spojenie strany s nacistickou minulosťou: „Pozrite sa, väčšina tunajšieho obyvateľstva sa pred rokom 1945 cítila emocionálne ako súčasť nemeckého národa. Je fakt, že ľudia s touto silnou nemeckou identitou sa stávali členmi NSDAP. Po vojne boli vylúčení zo spoločnosti a keď sa znovu mohli politicky organizovať, mnohí volili FPÖ. Ale hľadať dnes v našich radoch presvedčených nacistov je nezmysel. Táto skupina je v Rakúsku úplne marginálna, nedokážu ju zachytiť ani prieskumy.“ Rozprávame sa o Hayekovi a viedenskej škole, o tom, ako chápu Slobodní svoj ekonomický liberalizmus (slobodný trh doma áno, ale nie naprieč hranicami). Hübnera zaskočí len jedna otázka: tvrdí vaša strana niečo, čo pokladá za správne, ale z pohľadu vášho „malého človeka“ je to nepopulárne? „Nemyslím si, že existuje takáto téza. Strana, ktorá sa neriadi predlohami z EÚ, najrôznejších skupín a lóží, nemôže byť v konflikte s obyvateľmi. Všetko, čo pokladáme za správne, by malo byť predsa aj populárne, nie?“
Dni rakúskeho hnevu, ako označuje Strache volebné účtovanie s veľkou koalíciou, sa blížia. O dva roky budú Rakúska plné všetky svetové noviny. U našich susedov však nebudú triumfovať fašisti. Len do dokonalosti vyčírení populisti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite