Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Apokalypsa v zelenom

.martin Droppa .časopis .týždeň doma

Je čas vytriezvieť z romantických predstáv o hlbokých, pokojných slovenských lesoch. Na miestach, kde nedávno boli, nachádzame prázdne priestory po rozsiahlych devastačných holoruboch. Ako sa také niečo môže stať?

.odpoveď je jednoduchá: Deje sa tak v mene peňazí, ziskov a často nelegálne – pretože stromy, neoznačené inventarizačnými číslami a čiarovými kódmi, mlčia. A statočných, ktorí sa postavia na ich obranu, je málo. Vitajte v krajine holorubov! .pohľadnica z Masnej
Masnú v autoatlasoch ani na turistických mapách nehľadajte. Ľahko ju zbadáte vysoko nad dedinkou Rejdová v Rožňavskom okrese. Holorub na Masnej je viditeľný z každého kúta obce. Masná je smutným symbolom toho, čo sa deje v slovenských lesoch.
Niekoľko hodín kráčam strminou lesnej cesty a zvážnicami, kým prídem na hrebeň. Postupne sa predo mnou odkrýva panoráma desiatok a desiatok hektárov lesa, vyrúbaného do posledného stromu.
Je nedeľa, z diaľky holorubu dolieha rachot lesného kolesového traktora. Brodím sa spúšťou blata, pniakov a dolámaných konárov. Začína liať, o pár minút sa dolu svahmi valí voda a blato. Rozkývaná hranica lesa je v nedohľadne. .na družstve 
Iniciátorom holorubu na Masnej je Vladimír Molčan, predseda Poľnohospodárskeho družstva Rejdová. Čierne nohavice i topánky, biela rozhalenka, čierny kožený kabát. Predseda ako vystrihnutý z dobrého sovietskeho filmu. Nehovorí o holorube, ale o likvidácii kalamity na území, kde vraj prišlo k vyše 70-percentnému poškodeniu lesa. „Odborné tímy nám odporúčali túto kalamitu z rokov 2002 až 2007 nad úrovňou lesa vyťažiť harvestorovou technikou,“ povie a rozpráva o tom, ako to územie kedysi bolo trvalo trávnatým porastom (TTP), zalesneným v rokoch 1956 až 1957: „Časť vyťaženej plochy nad úrovňou 1 200 metrov nad morom by sme chceli vrátiť do stavu TTP, zvyšok zalesniť. Uvidíme, čo na to ministerstvo.“ Predseda tvrdí, že vyťažených bolo asi 60 ha lesa, odhaduje, že polovica z toho bola na TTP. Dodáva, že všetko treba ešte „dočistiť, dozbierať, zoštiepkovať, a potom sa uvidí“. Ťažbu harvestorovou technikou v rokoch 2009 a 2010 podľa neho odporučila výročná členská schôdza družstva, ťažilo sa na pozemkoch známych i neznámych vlastníkov, kde „kedysi bol hospodársky les“. Na miestach, údajne poškodených vrcholcovou, snehovou i lykožrútovou kalamitou, boli príslušné komisie a kontroly, všetci, i Lesný úrad v Rožňave, odporučili harvestorovú ťažbu. „Riešili sme to,“ hovorí Molčan. „Máme a budeme mať z toho len veľkú stratu. Firmy, ktoré drevo vyťažili, nám zaplatili euro za kubík. Podľa zmlúv sa tam vyťažilo asi osemtisíc kubíkov, takže sme dostali osemtisíc eur. Musíme ťažiť ďalej, kôrovec postupuje, počítame, že tam padne asi 150 hektárov lesa. Treba budovať lesné cesty, zvážnice, zalesňovanie bude stáť vari stotisíc eur, takže žiadne zisky, ale straty. Z ekonomického hľadiska to ničomu neposlúžilo.“
Predseda ešte párkrát zdôrazní, že išlo o ťažbu na TTP a že ide len o to, ako dať všetko do pôvodného stavu. .u starostu
Obec Rejdová nevydala súhlas na žiadny výrub drevín v lokalite Masná. Starosta Ján Valentík vysvetľuje, že lokalita bola (stále je?) lesným pozemkom, ktorý patrí do lesného hospodárskeho plánu, preto sa obecný úrad na konaní o „likvidácii kalamity“ nezúčastňoval: „Mal o tom rozhodnúť vlastník lesa, nejaký lesný úrad. Obec dáva povolenia  len v prípade, že ide o TTP alebo ornú pôdu, do lesov sa nestaráme.“ Tvrdeniami Molčana, že zväčša išlo o TTP, je zaskočený: „Som presvedčený, že tam boli lesy, ako obec sme nemali vedomosť o tom, že tam boli TTP. O výrub na TTP nás nik nepožiadal. Ak sú čestní, mali by všetko vrátiť do pôvodného stavu, zalesniť. Veď oni z toho profitujú, tak by mali dbať, aby o šesťdesiat rokov mal z toho úžitok aj niekto iný. Som zhrozený, smutný, je mi to ľúto. Nepredpokladal som, že to takto vyrúbu.“
Starosta má obavy, že keď prídu dažde, vody z Krivého potoka a Slanej sa vylejú nielen v Rejdovej, ale i vo Vyšnej Slanej. Dodá, že harvestory a čaty pilčíkov ťažili na Masnej aj po sobotách, nedeliach, v noci, i počas jelenej ruje: „Že tam vyťažili osemtisíc kubíkov? Podľa mňa to nesedí, to nie je čisté konanie. A ak to má predseda Molčan vedené ako TTP, mal nás požiadať o stanovisko, súhlas.“ .pravdy sa nedovoláš
Väčšina vlastníkov pozemkov na Masnej je známa. Vlastníci popodpisovali s družstvom nájomné zmluvy a poľnohospodárske pozemky – teda aj TTP – mu dali do prenájmu. Po tom, čo sa na Masnej stalo, sú Rejdovčania zhrození. Ján Krišťák, predseda Poľnohospodárskeho družstva v Rejdovej v rokoch 1997 až 2007, hovorí, že lesy na Masnej a v okolí vysádzali štátne lesy postupne od roku 1940: „V roku 2005 bola oblasť začlenená do lesohospodárskeho plánu, podľa ktorého tam bolo treba dosadiť takmer 60 árov lesa. Spomínam si, že keď sme tam v rokoch 2006 a 2007 robili prerezávky po kalamite, za kubík dreva sme dostali asi tri a pol eura. Neverím, že teraz sa tam drevo ťaží po eure za kubík.“
Krišťák vie i o tom, ako sa podpisovali nájomné zmluvy: „Molčan poobchádzal členov družstva, dal im na podpis nájomné zmluvy na všetko: na ornú pôdu, pasienky, lesné pozemky. Ľudia si nevšimli, že mu podpisujú aj to, že na prenajatej pôde môže družstvo robiť, čo uzná za vhodné. Teraz sú všetci v šoku. Ale prečo? Lebo na tom nezbohatli oni, ale niekto iný? Všetci vedia, že takto prišli na Masnej najmenej o šesťstotisíc eur.“ Podľa Krišťáka to boli kedysi TTP, v deväťdesiatych rokoch delimitované ako lesy: „Keby si to kataster dal do poriadku, keby sa o veci zaujímal pozemkový fond, bolo by sa všetko vrátilo do pôvodného stavu, do TTP.  Darmo sa teraz všetci rozčuľujú, protestujú, zbytočne idú na políciu, za advokátmi – pravdy sa už nik nedovolá.“ .smutný vlk            
Masnou sa potulujú „vlci“. Ich stopy nachádzam v otlačkoch dezénov pneumatík, pásov harvestorov, lesných kolesových traktorov, terénnych áut. Niekoľko stoviek kilometrov odtiaľ sedí za kuchynským stolom Juraj Lukáč – náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. „Na Masnej prišlo k totálnemu zničeniu životného prostredia obyvateľov Rejdovej, Dobšinej a okolia až na telgártsku stranu. Zničil sa les, celý ekosystém, ohrozili sa zdroje pitnej vody,“ povie. LOZ VLK už pred poldruha rokom dalo podnety na úrady v Dobšinej, Rožňave, na Slovenskú inšpekciu životného prostredia, na príslušné ministerstvá: „Úradníci ostali šokovaní, vyzývali na prešetrovanie, ale napokon všetci ako zázrakom jednohlasne skonštatovali, že právne je všetko v poriadku. Lesy vraj boli poškodené kalamitami. Lenže doteraz nik nepredložil dôkaz o poškodení – fotografie, posudky, koľko percent výmery lesa aká kalamita postihla.“ Ale prípad nie je ešte celkom stratený. „Prípad Rejdová“ je naďalej v rukách právnikov. No holoruby nad Rejdovou budú nasledujúce desiatky rokov len holorubmi s mechanicky zničenou pôdou.  „Lykožrút? Tomu tam spravili hotovú cukráreň, napadne odhalené porastové steny, skaza sa bude šíriť. Dobre oni vedeli a vedia, čo robia. Nie je to nič iné, len úmysel s cieľom ťažiť,“ povie smutný Lukáč. Vraj aj prokurátor z Rožňavy bol zhrozený, ale napokon ho „poučili a ubezpečili, že je všetko v poriadku“. .bilancia apokalypsy                         
Zhrňme najpodstatnejšie fakty, ktoré vieme doložiť dokumentáciou: V oblasti Masná bolo vyrúbaných vyše 230 ha monokultúrneho smrekového lesa na pozemkoch, pôvodne vedených ako TTP, teraz ako lesných. V hraničiacich oblastiach Priehyba a Priehybka bolo nelegálne vyrúbaných vyše 60 ha smrekového lesa na pozemkoch, zväčša vedených ako TTP. Spolu ide o výrub na ploche okolo 300 ha. Ak bola na jednom hektári priemerná zásoba drevnej hmoty 160 kubických metrov, bolo nad Rejdovou vyťažených takmer 50-tisíc kubíkov dreva. Najlacnejšia vláknina sa predáva za asi 30 eur za kubík, cena najnekvalitnejšieho (nie palivového) dreva sa dlhodobo drží nad hranicou 30 euro za kubík. Ak sú náklady na ťažbu približne 10 až 15 eur za kubík, priemerná minimálna cena, za ktorú sa oplatí ťažiť, je okolo 20 eur za kubík. Dvadsať krát päťdesiattisíc je milión. 1 000 000 eur. V starej mene sa teda nad Rejdovou vyťažilo a predalo drevo minimálne za 30 miliónov Sk. Ak predseda Molčan hovorí o ôsmich tisíckach kubíkov po jednom eure, mal by vysvetliť, prečo vyťažené drevo predal pod cenu. Lenže Molčan si nevedel spomenúť ani na názvy firiem, ktoré ťažbu realizovali. Na technike, ktorú som na Masnej videl, boli názvy spoločností S-spin a Woodcraft.
To, že ťažba v oblastiach Priehybka a Priehyba nebola legálna, potvrdzuje Spoločný stavebný úrad v Dobšinej, podľa ktorého les na bývalom TTP bol vyrúbaný bez povolenia, teda nelegálne. Vybavené boli len povolenia „na čistenie pasienkov“ – ktoré však v skutočnosti boli lesmi, starými minimálne päťdesiat rokov. Predseda Molčan by mal vysvetliť i to, prečo sa rozhodol zlikvidovať lesný ekosystém na bývalých TTP, ktorý bol účasťou nadregionálneho biokoridoru NB/8, prepájajúceho národné parky Slovenský raj a Muránska planina. Prečo dal vyrúbať lesy okolo pramenísk pitnej vody, ktoré zásobujú celú oblasť Dobšinej. Otázok by sa našlo ešte oveľa viac.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite