Znie to dosť fantasticky, ale v skutočnosti stačí pár poznatkov a zvládne to aj dieťa. Metódy lovu rýb sú veľmi rôzne a zlepšujú sa, aby nám dovolili chytiť čo najviac rýb s čo najmenšou námahou. Ako napríklad pasce.
Tie sú síce v súčasnosti považované za neetické a množstvo rýb v nich ročne zahynie, keďže však hovoríme o pravekých lovcoch, môžeme nad tým privrieť oko.
Pasce na ryby fungujú na jednoduchom princípe – spoliehajú sa na to, že ryby nenájdu z pasce cestu von, hoci je celý čas otvorená. Môžu to byť drevené koly, môžu to byť klietky z prútia, princíp je rovnaký. Široký vstup do pasce sa pomaly zužuje a navádza ryby do pasce. Tá je široká a ryby z nej jednoducho nenájdu uzučký vstup, ktorým vošli.
Znie to hlúpo, ale funguje to. Ryby sa mocú v strede pasce, až kým odliv nevezme vodu, prípadne ich „rybári“ nepozbierajú.
Existujú však ešte menej etické a ešte menej ekologické spôsoby „lovu“ rýb, ktoré nám, ako to už býva, dovoľujú chytiť ešte viac rýb s ešte menšou námahou. Rotenón je zaujímavá chemická látka. Keď sa dostane do vody, rybám znemožní dýchanie a tie buď omdlievajú, alebo v horšom prípade hynú. Cicavce sú však len veľmi mierne citlivé na rotenón. To znamená, že „rybár“ môže otrávené ryby pokojne zjesť a sám sa neotrávi. Takýchto látok je dokonca viacero – rotenón, ichthyoethereol, tanín... všetko múdro znejúce názvy chemikálií, ale čo to má spoločného s pravekom? Nuž, všetko sú to látky, ktoré sa dajú veľmi ľahko získať z rastlín. Napríklad veľmi účinný rotenón sa dá získať jednoduchým roztlčením koreňov kríka Derris elliptica. Väčšina týchto rastlín rastie v trópoch, ale napríklad tanín (slabší a pomalší účinok ako rotenón) sa nachádza aj v listoch a šupkách vlašského orecha, ktoré stačí nadrviť a hodiť do vody. Dokonca sa dá použiť aj pálené vápno. Samozrejme, ide doslova o otravu vody, keď zahynú všetky ryby, ktoré sú zasiahnuté jedom. Neviem či prehistorickí lovci poznali niektorú z týchto metód, ale jedy na „lov“ rýb dodnes používajú domorodci Južnej Ameriky, Austrálie aj Afriky.
.erik Markuš
autor je architekt
Tie sú síce v súčasnosti považované za neetické a množstvo rýb v nich ročne zahynie, keďže však hovoríme o pravekých lovcoch, môžeme nad tým privrieť oko.
Pasce na ryby fungujú na jednoduchom princípe – spoliehajú sa na to, že ryby nenájdu z pasce cestu von, hoci je celý čas otvorená. Môžu to byť drevené koly, môžu to byť klietky z prútia, princíp je rovnaký. Široký vstup do pasce sa pomaly zužuje a navádza ryby do pasce. Tá je široká a ryby z nej jednoducho nenájdu uzučký vstup, ktorým vošli.
Znie to hlúpo, ale funguje to. Ryby sa mocú v strede pasce, až kým odliv nevezme vodu, prípadne ich „rybári“ nepozbierajú.
Existujú však ešte menej etické a ešte menej ekologické spôsoby „lovu“ rýb, ktoré nám, ako to už býva, dovoľujú chytiť ešte viac rýb s ešte menšou námahou. Rotenón je zaujímavá chemická látka. Keď sa dostane do vody, rybám znemožní dýchanie a tie buď omdlievajú, alebo v horšom prípade hynú. Cicavce sú však len veľmi mierne citlivé na rotenón. To znamená, že „rybár“ môže otrávené ryby pokojne zjesť a sám sa neotrávi. Takýchto látok je dokonca viacero – rotenón, ichthyoethereol, tanín... všetko múdro znejúce názvy chemikálií, ale čo to má spoločného s pravekom? Nuž, všetko sú to látky, ktoré sa dajú veľmi ľahko získať z rastlín. Napríklad veľmi účinný rotenón sa dá získať jednoduchým roztlčením koreňov kríka Derris elliptica. Väčšina týchto rastlín rastie v trópoch, ale napríklad tanín (slabší a pomalší účinok ako rotenón) sa nachádza aj v listoch a šupkách vlašského orecha, ktoré stačí nadrviť a hodiť do vody. Dokonca sa dá použiť aj pálené vápno. Samozrejme, ide doslova o otravu vody, keď zahynú všetky ryby, ktoré sú zasiahnuté jedom. Neviem či prehistorickí lovci poznali niektorú z týchto metód, ale jedy na „lov“ rýb dodnes používajú domorodci Južnej Ameriky, Austrálie aj Afriky.
.erik Markuš
autor je architekt
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.