Jeho premeny

To je zásadný pohľad, ktorý však prekrýva – a  čoraz viac bude – kontroverzná stopa v politike. Od vstupu do SDKÚ  kazil svoj kredit reformátora,   či už ako pasívny divák netransparentného života strany, alebo – po novom – dokonca ako úcastník klientelistických afér (daňový úrad). Nedá sa pritom veriť, že by nevedel o kolobehu a pôvode – nepochybne – špinavých peňazí, o ktorých existuje, z podstaty veci, podozrenie, že súviseli s výkonom verejných funkcií. Tandem, ktorý s Dzurindom vytvorili, tak postupom času zdegradoval  na symbol tej horšej tváre lepšej časti slovenskej politiky.
Nesmie sa pritom zabúdať, že aj za systémovými zmenami v boji proti korupcii vidíme Ivana Mikloša. Tento „Miklošov paradox“ najlepšie sumarizujú pamäti federálneho exministra Ježka, podľaktorého práve jeho návrh oddelenia majetku správcov
od „DIK“-ov mohol zásadnou mierou zmenšiť rozsah kradnutia v prvom kole kupónovej privatizácie.... V Radičovej vláde Ivan Mikloš presluhujea známkami odborného i ľudského úpadku potvrdzuje teórie, že politici majú odchádzať na vrchole. Na druhej strane, uprostred dlhovej krízy je na ministerstve financií nezastupiteľný.  Široko-ďaleko nevidieť ani v koalícii, ani v celej slovenskej politike porovnateľne kompetentného náhradníka, v zmysle politického vplyvu i základnej orientácie.