O Usámovi bin Ládinovi sa po jeho zabití americkou jednotkou SEAL popísala hora papiera. Že ho vôbec nezabili; že ho predsa len zabili. Že bol virtuálnou realitou; že mal sivú bradu. Že riadil osobne teroristické akcie na celom svete; že ich nemohol riadiť z domu, ktorý mal spojenie s okolím len pomocou kuriérov. Že Pakistančania nevedeli, kde sa nachádza; že to pakistanská tajná služba dobre vedela. Že akcia odsekla hlavu celej al-Káide; že al-Káida už dnes v arabskom svete aj tak nič neznamená.
O deväťdesiatsedemročnom Sándorovi Képíróovi vieme málo. Len to, že bol za druhej svetovej vojny dôstojníkom maďarskej polície, mal sa podieľať na masakre srbských civilistov a pokladá sa za jedného z posledných žijúcich nacistických zločincov. Sándor Képíró sa na súde v Budapešti bráni ako mnohí pred ním. Hovorí, že proces je vykonštruovaný. Že síce pri razii v Novom Sade 21. 23. januára 1942 ako veliteľ hliadky pri zabíjaní nevinných tridsiatich šiestich civilistov bol, ale je nevinný, lebo si len plnil povinnosti a súdia ho len preto, lebo je posledný žijúci z tých, čo tam boli. Pri pojednávaní drží v lone papierik s nápisom: Vrahovia 97-ročného starca.
V prípade Usámu bin Ládina sa rozhorel vášnivý spor, či boli dodržané jeho základné ľudské práva a do akej miery porušili Američania voči Pakistanu medzinárodné právo. V prípade Sándora Képíróa si niektorí kladú otázku, či treba súdiť starca nad hrobom.
O oboch prípadoch možno vášnivo diskutovať. Netreba však zabúdať na to podstatné. Že ide o základné chápanie spravodlivosti. O to, či možno zločiny premlčať. Či sa na ne nemáme pozerať po desiatich rokoch z viacerých strán ako v prípade Usámu bin Ládina, alebo po šesťdesiatich šiestich rokoch zhovievavejšie ako v prípade Sándora Képíróa.
Kľúčová otázka, ktorá sa vytratila pod nánosom mediálneho hluku či zabudnutia, znie nasledovne: Akú pamäť má spravodlivosť? Američania v prípade Usámu bin Ládina odpovedali: Nezabudli sme ani po desiatich rokoch. A Európania v prípade Sándora Képíróa: Nezabudli sme ani po šesťdesiatich šiestich rokoch. Lebo na spravodlivosť, na rozdiel od nás, kde má podenkovú pamäť, sa v západnej civilizácii nezabúda. Nejde o pomstu, ale o presvedčenie, že zločin nesmie ostať nepotrestaný. Bez ohľadu na to, či uplynulo desať alebo šesťdesiatšesť rokov.
O deväťdesiatsedemročnom Sándorovi Képíróovi vieme málo. Len to, že bol za druhej svetovej vojny dôstojníkom maďarskej polície, mal sa podieľať na masakre srbských civilistov a pokladá sa za jedného z posledných žijúcich nacistických zločincov. Sándor Képíró sa na súde v Budapešti bráni ako mnohí pred ním. Hovorí, že proces je vykonštruovaný. Že síce pri razii v Novom Sade 21. 23. januára 1942 ako veliteľ hliadky pri zabíjaní nevinných tridsiatich šiestich civilistov bol, ale je nevinný, lebo si len plnil povinnosti a súdia ho len preto, lebo je posledný žijúci z tých, čo tam boli. Pri pojednávaní drží v lone papierik s nápisom: Vrahovia 97-ročného starca.
V prípade Usámu bin Ládina sa rozhorel vášnivý spor, či boli dodržané jeho základné ľudské práva a do akej miery porušili Američania voči Pakistanu medzinárodné právo. V prípade Sándora Képíróa si niektorí kladú otázku, či treba súdiť starca nad hrobom.
O oboch prípadoch možno vášnivo diskutovať. Netreba však zabúdať na to podstatné. Že ide o základné chápanie spravodlivosti. O to, či možno zločiny premlčať. Či sa na ne nemáme pozerať po desiatich rokoch z viacerých strán ako v prípade Usámu bin Ládina, alebo po šesťdesiatich šiestich rokoch zhovievavejšie ako v prípade Sándora Képíróa.
Kľúčová otázka, ktorá sa vytratila pod nánosom mediálneho hluku či zabudnutia, znie nasledovne: Akú pamäť má spravodlivosť? Američania v prípade Usámu bin Ládina odpovedali: Nezabudli sme ani po desiatich rokoch. A Európania v prípade Sándora Képíróa: Nezabudli sme ani po šesťdesiatich šiestich rokoch. Lebo na spravodlivosť, na rozdiel od nás, kde má podenkovú pamäť, sa v západnej civilizácii nezabúda. Nejde o pomstu, ale o presvedčenie, že zločin nesmie ostať nepotrestaný. Bez ohľadu na to, či uplynulo desať alebo šesťdesiatšesť rokov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.