„Prečo niekto rád pozerá hororové filmy? Prečo patrí Stephen King k obľúbeným spisovateľom? Prečo sa niektorým ľuďom páčia Gigerove obrazy? Keby sme všetci čítali Coelha a počúvali Živé kvety, tak sa od všetkej tej lásky zožerieme,“ odpovedá metalový fanatik Rudy Rus, moderátor známej relácie Headbanger na FM_Radiu na otázku, prečo vlastne existuje metalová hudba. Pre mnohých je metalová hudba úplne neprijateľná, pre ďalších zase smiešna, no tí, ktorí ju milujú, na ňu nedajú dopustiť. .zamračené ovečky
Kedysi sa dal metalista rozpoznať na sto metrov. Dlhé mastné vlasy, tričko s nápisom Iron Maiden, texasková alebo kožená bunda s vybíjaným cvočkami, na pleci prehodené popísané „žobradlo". Dnes to neplatí. Metalisti nie sú len dlhovlasé príšery s kostlivcami na tričkách. Metalistom je aj chlapík v obleku, zubárka mojej kamarátky, mladík s krátkymi vlasmi a kozou briadkou, počúvajúci nové odrody metalu. Je ním rovnako aj päťdesiatnik z Brna, ktorý nikdy v živote zo seba nezložil „ejtisácku” texaskovú bundu s nápisom Black Sabbath.
Z vonkajšieho pohľadu sa metalisti javia ako opilci, ktorí sú schopní sa tak ožrať, že prespia koncert svojej milovanej kapely v tráve za bránami festivalu. No podľa Pištu Vandala, speváka punkrockovej kapely Vandali a zároveň aj lídra metalových Čad je metalista tým najslušnejším človekom na zemeguli: „Metalisti sú najmierumilovnejší ľudia, akých poznám. Zamračené ovečky s veľkým úsmevom. Drvivá väčšina metalistov v mojom okolí sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia, vyznávajúci tradičné hodnoty ako práca, rodina, priateľstvo a hypotéka, pomaly tiež tradičná hodnota.”
Byť metalistom neznamená vyznávať jednu spoločnú filozofiu alebo názor na svet. Punkrock je protispoločenský, ľavicový. hip-hop, ten strednoprúdový, zas velebí bohatstvo a konzum, folk sa často spája s tradíciou. Metal nie. Podľa Rudyho Rusa sa metalista správa ako jednotlivec: „Ide o absolútny individualizmus, antikolektívne zmýšľanie a potieranie stádovitosti. Aj keď sa na koncerte Iron Maiden stretnú tisíce metalistov, ide vždy o stádo individualít.“ Inými slovami to v parodickej pesničke Poďme vystihli prešovskí Chiki Liki-Tu-a: Milí moji metalisti, dúfam, že ste všetci prišli. Hráme metal a som si istý, že sme všetci metalisti. Poďme všetci... heavy metal! .od Ježiša k Satanovi
Tento štýl stojí vedľa popmusic, ale s ňou v nesúvisí. Je to svet vo svete hudby, v ktorom stoja oproti sebe kresťanskí metalisti, spievajúci o Ježišovi a partie, vzývajúce Satana. Za metal možno považovať českého popového speváka Láďu Křížka, ale aj niektoré blackmetalové skupiny, velebiace pohanstvo a nacizmus, ktorých aktivity viedli začiatkom deväťdesiatych rokov k vraždám, samovraždám a podpaľovaniu kostolov. No podstatné sa nachádza medzi tým – pod slovom metal sa skrývajú jeho rôzne odnože, ktoré sa buď prekrývajú, alebo existujú samy osebe, prípadne sa miešajú s inými hudobnými štýlmi: Stačí vymenovať niektoré z nich – heavy metal, trash metal, speed metal, dead metal, drone metal, ghotic metal, pop metal, nu metal progressive metal... Pre nepripraveného poslucháča je to iba ten istý hluk, no dobre podkutý metalista spozná rozdiely medzi nimi veľmi rýchlo,
Pišta Vandal to vysvetľuje tak, že metal nikdy nebol alternatívou k strednému prúdu. „Je to samostatný strom, ktorý sa rozvetvuje. Aj keď v 80. rokoch hairmetalové kapely kalili vodu veľkého šoubiznisu, bola to anomália, a zväčša to boli popové bandy s dlhými vlasmi a tvrdším zvukom,” hovorí hudobník, podľa ktorého si ľudia, neznalí problematiky, zamieňajú Kabát s metalom. „Kabát je agro country, len namiesto bendža používajú elektrické gitary.” .metalová renesancia
Aj keď Pišta hovorí o metale ako o „samostatnom strome”, tento žáner nevznikol z jedného dňa na druhý. Na začiatku tu boli britské kapely 60. rokov. Nervné sólo Dava Daviesa v skladbe All Day And All Of The Night od The Kinks sa považuje za prvé gitarové metalové sólo vôbec. Neskôr prišiel Jimi Hendrix, ktorý osolil gitaru natoľko, že už nebola len obyčajným sprievodným nástrojom. Z britského rocku sa na prelome 60. a 70. rokov vyvinuli prvé hardrockové skupiny ako Led Zeppelin, Deep Purple Black Sabbath, ktorá ako prvá používali temnú metalovú ikonografiu. S príchodom punkrocku sa rocková hudba zrýchlila, miešaním energického punku a hardrockových riffov vznikli Motorhead, Judast Priest, Iron Maiden Od nich bolo len na skok k americkej trashovej scéne, ktorú tvorí Metallica, Megadeth alebo Slayer
Najslávnejšie obdobie metal zaznamenal v osemdesiatych rokoch vďaka takzvaným hairmetalovým (tzv. vlasatým metalom) skupinám ako Whitesnake, Poison, Motley Crue, ktoré prenikli na vrchol hitparád. No prvý akord Smell Like Teen Spirit z nich zo dňa na deň urobil dinosaurov. Grunge čiže Pearl Jam, Soundgarden a Alice In Chains (ktoré, mimochodom, čerpali z minulej metalovej hudby) však tento žáner nezabili. Aj keď sa v deväťdesiatych rokoch hovorilo, že metal prežíva len na Morave a Horehroní. „Metalisti zostali verní svojim skupinám, aj keď neboli tak na očiach. Stále chodili na ich koncerty. Napríklad Iron Maiden síce vtedy nevypredávali štadióny, ale chodili na nich do hál tisícky fanúšikov,” vysvetľuje metalista Kelo, ktorý v Bratislave vedie svoj vlastný metalový obchod Rock Extremum, kde predáva metalovú hudbu a metalový výstroj – od nášiviek až po tričká.
Metal však v posledných rokoch zažíva renesanciu. Niektorí tvrdia, že je to tým, že grunge stratil svoju pôvodnú iskru, a umožnil tak návrat tvrdej hudby, ktorá tu bola predtým. Podľa Rudyho Rusa je záujem o temnejšiu hudbu spôsobený stavom sveta. „Mám takú teóriu, že čím je vo svete horšia a dusnejšia atmosféra, tým sa viac ľudí utieka k temnej hudbe. Takže áno, v posledných rokoch sa metalu darí ako nikdy predtým,“ tvrdí Rudy Rus. No to ešte neznamená, že metal je na výslní tak, ako to bolo v osemdesiatych rokoch „Ten, kto dnes sa rozhodne hrať metal, určite nemyslí na popularitu. Nie je to komerčná hudba, ktorá by vám otvárala dvere. Kto chce hrať takúto hudbu, robí to hlavne preto, že ju má rád,” vysvetľuje Kelo. .hlasno proti svetu
Kelov obchod, ktorý sa nachádza v bratislavskej Rojko pasáži pri Obchodnej, však zdvihnutý záujem o metal príliš nepociťuje. Hudbu dnes kupujú starší metalisti, mladí sa správajú ako ich rovesníci vyznávajúci iné hudobné štýly. Tí si radšej hudbu stiahnu z netu, ako by za ňu míňali peniaze. No stále sa nájdu lojálni blázni, ochotní za hudbu platiť. „Metalista je človek hľadajúci kvalitu, no odmietajúci mainstream. Metalista je tvor romantický, fascinovaný históriou, ale aj krvou a predovšetkým sofistikovaným hlukom,” dodáva Pišta Vandal.
Práve hluk, vznikajúci z lomozu bicích, basy a gitár spôsobuje u bežného poslucháča bolesti hlavy. Okrem toho metalisti spievajú o krvi, depresii, temnote, skaze, ale to neznamená, že by sme si ich mali zamieňať so satanistami, ako to robia mnohí. Zaoberajú sa témami, o ktorých sa nespieva, ale ani veľmi nehovorí. Potvrdzuje to aj Rudy Rus: „Zrejme niet iného hudobného žánru, ktorý by sa v textoch tak intenzívne venoval náročným témam ako úzkosť, strach, bolesť, depresia... smrť. Pred tým všetkým bežný poslucháč pop music uteká do náručia falošných úsmevov a hranej veselosti. V metale sa tomu staviame priamo, tvárou v tvár. Skúste to, je to zdravé!“
No ani tento štýl sa nevyhne gýču, je smiešny, teatrálny. Ľudia sa napríklad v poslednom čase namotali na skupinu Nightwish, kombinujúcu operný spev s metalom. Ľudia to milujú, ale je to gýč. No je pravda, že ten nájdeme v ktorejkoľvek hudbe, nielen v metale.
Podľa Pištu Vandala je zároveň ochranou pred okolitým svetom. Nech to vyzerá akokoľvek zvláštne, tvrdí, že metal je dobrý na to, aby sa človek nezbláznil. „Pustíš to na plné gule, skáčeš po izbe a hádžeš sa o zem. Keď ti sused búcha na stenu, tak to dáš ešte hlasnejšie a kričíš do toho monštruózneho hluku najstrašnejším revom. Na to je dobrý metal! Rudy Rus dokonca hovorí o terapeutických účinkoch metalu: „Je to ideálny hromozvod agresivity každodenného života. Najlepší odstraňovač negatívnych emócií a veľmi príjemný životný štýl. Stretávaš sa so spriaznenými dušami na dobrých festivaloch, v kvalitných kluboch. Máte sa vždy o čom zasvätene porozprávať. Dobrý koncert či zaujímavá nahrávka mávajú priam liečivé účinky – v metale to platí šesťstošesťdesiatšesťnásobne!“ Takže, ak chcete nakričať na deti, manželku alebo svojho šéfa, radšej si pustite metal. Pomáha to!
Kedysi sa dal metalista rozpoznať na sto metrov. Dlhé mastné vlasy, tričko s nápisom Iron Maiden, texasková alebo kožená bunda s vybíjaným cvočkami, na pleci prehodené popísané „žobradlo". Dnes to neplatí. Metalisti nie sú len dlhovlasé príšery s kostlivcami na tričkách. Metalistom je aj chlapík v obleku, zubárka mojej kamarátky, mladík s krátkymi vlasmi a kozou briadkou, počúvajúci nové odrody metalu. Je ním rovnako aj päťdesiatnik z Brna, ktorý nikdy v živote zo seba nezložil „ejtisácku” texaskovú bundu s nápisom Black Sabbath.
Z vonkajšieho pohľadu sa metalisti javia ako opilci, ktorí sú schopní sa tak ožrať, že prespia koncert svojej milovanej kapely v tráve za bránami festivalu. No podľa Pištu Vandala, speváka punkrockovej kapely Vandali a zároveň aj lídra metalových Čad je metalista tým najslušnejším človekom na zemeguli: „Metalisti sú najmierumilovnejší ľudia, akých poznám. Zamračené ovečky s veľkým úsmevom. Drvivá väčšina metalistov v mojom okolí sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia, vyznávajúci tradičné hodnoty ako práca, rodina, priateľstvo a hypotéka, pomaly tiež tradičná hodnota.”
Byť metalistom neznamená vyznávať jednu spoločnú filozofiu alebo názor na svet. Punkrock je protispoločenský, ľavicový. hip-hop, ten strednoprúdový, zas velebí bohatstvo a konzum, folk sa často spája s tradíciou. Metal nie. Podľa Rudyho Rusa sa metalista správa ako jednotlivec: „Ide o absolútny individualizmus, antikolektívne zmýšľanie a potieranie stádovitosti. Aj keď sa na koncerte Iron Maiden stretnú tisíce metalistov, ide vždy o stádo individualít.“ Inými slovami to v parodickej pesničke Poďme vystihli prešovskí Chiki Liki-Tu-a: Milí moji metalisti, dúfam, že ste všetci prišli. Hráme metal a som si istý, že sme všetci metalisti. Poďme všetci... heavy metal! .od Ježiša k Satanovi
Tento štýl stojí vedľa popmusic, ale s ňou v nesúvisí. Je to svet vo svete hudby, v ktorom stoja oproti sebe kresťanskí metalisti, spievajúci o Ježišovi a partie, vzývajúce Satana. Za metal možno považovať českého popového speváka Láďu Křížka, ale aj niektoré blackmetalové skupiny, velebiace pohanstvo a nacizmus, ktorých aktivity viedli začiatkom deväťdesiatych rokov k vraždám, samovraždám a podpaľovaniu kostolov. No podstatné sa nachádza medzi tým – pod slovom metal sa skrývajú jeho rôzne odnože, ktoré sa buď prekrývajú, alebo existujú samy osebe, prípadne sa miešajú s inými hudobnými štýlmi: Stačí vymenovať niektoré z nich – heavy metal, trash metal, speed metal, dead metal, drone metal, ghotic metal, pop metal, nu metal progressive metal... Pre nepripraveného poslucháča je to iba ten istý hluk, no dobre podkutý metalista spozná rozdiely medzi nimi veľmi rýchlo,
Pišta Vandal to vysvetľuje tak, že metal nikdy nebol alternatívou k strednému prúdu. „Je to samostatný strom, ktorý sa rozvetvuje. Aj keď v 80. rokoch hairmetalové kapely kalili vodu veľkého šoubiznisu, bola to anomália, a zväčša to boli popové bandy s dlhými vlasmi a tvrdším zvukom,” hovorí hudobník, podľa ktorého si ľudia, neznalí problematiky, zamieňajú Kabát s metalom. „Kabát je agro country, len namiesto bendža používajú elektrické gitary.” .metalová renesancia
Aj keď Pišta hovorí o metale ako o „samostatnom strome”, tento žáner nevznikol z jedného dňa na druhý. Na začiatku tu boli britské kapely 60. rokov. Nervné sólo Dava Daviesa v skladbe All Day And All Of The Night od The Kinks sa považuje za prvé gitarové metalové sólo vôbec. Neskôr prišiel Jimi Hendrix, ktorý osolil gitaru natoľko, že už nebola len obyčajným sprievodným nástrojom. Z britského rocku sa na prelome 60. a 70. rokov vyvinuli prvé hardrockové skupiny ako Led Zeppelin, Deep Purple Black Sabbath, ktorá ako prvá používali temnú metalovú ikonografiu. S príchodom punkrocku sa rocková hudba zrýchlila, miešaním energického punku a hardrockových riffov vznikli Motorhead, Judast Priest, Iron Maiden Od nich bolo len na skok k americkej trashovej scéne, ktorú tvorí Metallica, Megadeth alebo Slayer
Najslávnejšie obdobie metal zaznamenal v osemdesiatych rokoch vďaka takzvaným hairmetalovým (tzv. vlasatým metalom) skupinám ako Whitesnake, Poison, Motley Crue, ktoré prenikli na vrchol hitparád. No prvý akord Smell Like Teen Spirit z nich zo dňa na deň urobil dinosaurov. Grunge čiže Pearl Jam, Soundgarden a Alice In Chains (ktoré, mimochodom, čerpali z minulej metalovej hudby) však tento žáner nezabili. Aj keď sa v deväťdesiatych rokoch hovorilo, že metal prežíva len na Morave a Horehroní. „Metalisti zostali verní svojim skupinám, aj keď neboli tak na očiach. Stále chodili na ich koncerty. Napríklad Iron Maiden síce vtedy nevypredávali štadióny, ale chodili na nich do hál tisícky fanúšikov,” vysvetľuje metalista Kelo, ktorý v Bratislave vedie svoj vlastný metalový obchod Rock Extremum, kde predáva metalovú hudbu a metalový výstroj – od nášiviek až po tričká.
Metal však v posledných rokoch zažíva renesanciu. Niektorí tvrdia, že je to tým, že grunge stratil svoju pôvodnú iskru, a umožnil tak návrat tvrdej hudby, ktorá tu bola predtým. Podľa Rudyho Rusa je záujem o temnejšiu hudbu spôsobený stavom sveta. „Mám takú teóriu, že čím je vo svete horšia a dusnejšia atmosféra, tým sa viac ľudí utieka k temnej hudbe. Takže áno, v posledných rokoch sa metalu darí ako nikdy predtým,“ tvrdí Rudy Rus. No to ešte neznamená, že metal je na výslní tak, ako to bolo v osemdesiatych rokoch „Ten, kto dnes sa rozhodne hrať metal, určite nemyslí na popularitu. Nie je to komerčná hudba, ktorá by vám otvárala dvere. Kto chce hrať takúto hudbu, robí to hlavne preto, že ju má rád,” vysvetľuje Kelo. .hlasno proti svetu
Kelov obchod, ktorý sa nachádza v bratislavskej Rojko pasáži pri Obchodnej, však zdvihnutý záujem o metal príliš nepociťuje. Hudbu dnes kupujú starší metalisti, mladí sa správajú ako ich rovesníci vyznávajúci iné hudobné štýly. Tí si radšej hudbu stiahnu z netu, ako by za ňu míňali peniaze. No stále sa nájdu lojálni blázni, ochotní za hudbu platiť. „Metalista je človek hľadajúci kvalitu, no odmietajúci mainstream. Metalista je tvor romantický, fascinovaný históriou, ale aj krvou a predovšetkým sofistikovaným hlukom,” dodáva Pišta Vandal.
Práve hluk, vznikajúci z lomozu bicích, basy a gitár spôsobuje u bežného poslucháča bolesti hlavy. Okrem toho metalisti spievajú o krvi, depresii, temnote, skaze, ale to neznamená, že by sme si ich mali zamieňať so satanistami, ako to robia mnohí. Zaoberajú sa témami, o ktorých sa nespieva, ale ani veľmi nehovorí. Potvrdzuje to aj Rudy Rus: „Zrejme niet iného hudobného žánru, ktorý by sa v textoch tak intenzívne venoval náročným témam ako úzkosť, strach, bolesť, depresia... smrť. Pred tým všetkým bežný poslucháč pop music uteká do náručia falošných úsmevov a hranej veselosti. V metale sa tomu staviame priamo, tvárou v tvár. Skúste to, je to zdravé!“
No ani tento štýl sa nevyhne gýču, je smiešny, teatrálny. Ľudia sa napríklad v poslednom čase namotali na skupinu Nightwish, kombinujúcu operný spev s metalom. Ľudia to milujú, ale je to gýč. No je pravda, že ten nájdeme v ktorejkoľvek hudbe, nielen v metale.
Podľa Pištu Vandala je zároveň ochranou pred okolitým svetom. Nech to vyzerá akokoľvek zvláštne, tvrdí, že metal je dobrý na to, aby sa človek nezbláznil. „Pustíš to na plné gule, skáčeš po izbe a hádžeš sa o zem. Keď ti sused búcha na stenu, tak to dáš ešte hlasnejšie a kričíš do toho monštruózneho hluku najstrašnejším revom. Na to je dobrý metal! Rudy Rus dokonca hovorí o terapeutických účinkoch metalu: „Je to ideálny hromozvod agresivity každodenného života. Najlepší odstraňovač negatívnych emócií a veľmi príjemný životný štýl. Stretávaš sa so spriaznenými dušami na dobrých festivaloch, v kvalitných kluboch. Máte sa vždy o čom zasvätene porozprávať. Dobrý koncert či zaujímavá nahrávka mávajú priam liečivé účinky – v metale to platí šesťstošesťdesiatšesťnásobne!“ Takže, ak chcete nakričať na deti, manželku alebo svojho šéfa, radšej si pustite metal. Pomáha to!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.