Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Radičová pre všetkých

.jaroslav Daniška .časopis .týždeň doma

Koalícia Ivety Radičovej má problém.  Občas to vyzerá ako nonstop problém. Keď pominie jeden, vypukne druhý.  A predtým, ako sa vyrieši jeden z nich, objaví sa tretí.

.ale prečo je to tak? Prečo pôsobí koalícia, ktorú po voľbách Ivan Mikloš nazval názorovo kompaktnejšou, než bola Dzurindova spred štyroch rokov, tak rozhárane? Prečo zamestnávajú súčasnú vládu vnútorné spory? A čo si o tom myslia samotní politici? .ide o premiérku?
Nejde o akademickú tému. Jeden vysokopostavený politik koaličnej strany Ivete Radičovej hovorí „naša ľavicová premiérka“, iný sa cíti osobne poškodený jej vystupovaním. To všetko, občas viac ako schvaľované zákony, určuje charakter tejto vlády. V čom je problém?
Vláda nezačala dobre. Po voľbách síce vypukla na straníckych sekretariátorch eufória, rokovania o vládnom programe a koaličných vzťahoch však  boli zbytočne rýchle. Nič sa nezískalo ani ignorovaním Obyčajných ľudí a OKS.  Po roku je jasné, že sú fakticky ďalšími koaličnými stranami a pôvodné vyhlásenia premiérky Radičovej, aby problém riešili predsedovia Sulík a Bugár, sú dnes prekonané. Ani Igor Matovič, ani Peter Zajac v skutočnosti nie sú problémom tejto koalície.
Časť politikov hovorí o dani za príchod nováčikov. Druhá najsilnejšia SaS zažila iba jednu kampaň a hneď vládne. Strane chýbajú kádre a podľa niektorých vládnych politikov aj osobitný typ zodpovednosti. Most-Híd je nový spolovice a trochu iné je aj Figeľovo KDH. Niektorí vládni politici s úsmevom spomínajú, ako sa Ján Figeľ pri povolebných rokovaniach domáhal pre svoj rezort ďalších kompetencií a dnes pôsobí, ako keby mu niektoré trochu prekážali. V skutočnosti je však najvážnejší problém v SDKÚ. Premiérka Radičová nie je predsedníčkou vlastnej strany. A zdá sa, že to dlhodobo nemôže fungovať. Najmä ak tá istá Radičová nepôsobí, že by chcela SDKÚ viesť a stať sa jej predsedníčkou. Celkom logicky to vedie k špekuláciám, čo z toho do budúcna môže hroziť, ale najmä - koho to môže ohroziť. .horšie ako za Dzurindu?
Podpredseda KDH Pavol Abrhan situáciu nedramatizuje. Pripomína Jozefa Migaša, bývalého predsedu parlamentu a koaličnej SDĽ, ktorý počas prvej Dzurindovej vlády hlasoval za vyslovenie nedôvery vlastnej vláde. „Táto vláda je zvláštna, ale ešte stále nie sme tam, kde sme boli s Migašom,“ hovorí pre .týždeň. Abrhan vidí problém skôr v tom, ako ťažko sa dospieva k dohode. Pritom dodajme, že takú dohodu možno súčasne veľmi ľahko porušiť.  „Keď sa pozrieme dozadu, každá vláda mala svoju víziu a lídra. Nemuseli sme s tým súhlasiť, ale bolo jasné, čo to je,“ hovorí Abrhan.  Čo je tou víziou dnes? „Ťažko povedať, ale asi nejaký zápas za väčšiu transparentnosť a boj proti korupcii,“ dodáva. Nie je to na úspešné vládnutie predsa len trochu málo?
Šéf Poslaneckého klubu SDKÚ Jozef Mikuš vidí hlavný rozdiel vo vzťahu k moci: „Druhá Dzurindova vláda ťažila z toho, že predstavovala kontinuitu vo vládnutí.“ Tomu bolo prispôsobené správanie aj programy, ktoré boli ucelenejšie. Politickí nováčikovia preto majú menej času na získanie skúseností aj istej pokory, k čomu sa, napríklad, verejne vyjadriť a k čomu nie. Občas chýba dostatok informácií a občas politická zodpovednosť. „Keď chcel Gorbačov v Rusku zaviesť demokraciu, nemohol to povedať naraz, musel postupovať postupne, aby nevyvolal chaos. A to isté platí aj pri eurovale,“ dodáva Mikuš. .nová strana?
Najväčšou témou politických kuloárov súčasnej vlády je však otázka, či Iveta Radičová nechce založiť vlastnú stranu. Špekulácia vychádza z toho, že Radičová nedokáže reformovať SDKÚ, snaží sa vystupovať tak, aby sa páčila médiám aj verejnosti, a to vedie k otázke, ako chce s takýmto kapitálom naložiť. Koaličný poslanec, ktorý si neželal byť menovaný, hovorí, že Radičová sa snaží „vystupovať nadstranícky“, a to je niečo, čomu sa medzi straníkmi dá len ťažko rozumieť. Radičová je navyše podľa neho „empatickejšia ako politické strany a reakcie ľudí vníma citlivejšie“. Možnú politickú budúcnosť premiérky riešia politici viacerých koaličných strán. Podľa niektorých sa správa logicky a ako  personálne spojivko súčasnej koalície môže z tejto pozície úspešne ťažiť. Stačí, aby „vydieranie demisiou“ nahradila budovaním vlastnej strany. Podľa iných ju jej „empatická povaha“ robí natoľko nevypočítateľnou, že očakávať založenie strany neprichádza do úvahy. Tretia skupina si myslí, že Radičová by rada kandidovala na funkciu prezidentky a Úrad vlády včas vyprázdnila. Otázkou zostáva, ako to urobiť.
Príznačné pre súčasnú vládu je, koľko jej vlastných politikov vidí v koaličných sporoch slušný politický kapitál.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite