.je utorok 17. mája popoludní a parlament opäť v tajnej voľbe volí
generálneho prokurátora. Kandidáti sú dvaja. Dobroslav Trnka, ktorého do
tajnej voľby vrátilo rozhodnutie Ústavného súdu a vládny kandidát Jozef
Čentéš. Keďže koaliční politici odmietli pri hlasovaní využiť obštrukciu a premiérka spojila voľbu prokurátora s demisiou, v kuloároch vládne nervózna nálada. Koaliční poslanci sa ju síce snažia prekryť žartovaním s redaktorkami televízneho spravodajstva, naoko predstierajú pohodu a do kamier sebavedomo tvrdia, že fiasko z decembrovej voľby sa nebude opakovať, v rozhovoroch medzi štyrmi očami však priznávajú, že za výsledok hlasovania by ruku do ohňa nedali. S blížiacim sa časom vyhlásenia výsledkov voľby sa
nervozita a počet cigaretových ohorkov v popolníkoch pred budovou parlamentu zvyšujú.
Ešte predtým, ako skrutátori oficiálne vyhlásia výsledky voľby, prepuká
v parlamente panika. Podľa neoficiálnych informácií získal Dobroslav Trnka 77 odovzdaných hlasov a opäť zasadne do kresla generálneho prokurátora. Vo vestibule parlamentu sa zhromažďujú poslanci zo všetkých vládnych strán a pred novinármi sa vzájomne obviňujú zo zrady. Trvá to však len krátko, keďže novinári sa už z parlamentu ponáhľajú na Úrad vlády, kde premiérka Iveta Radičová zvolala tlačovú konferenciu. S patričným pátosom v hlase na nej oznamuje, že tak ako vždy aj v tejto ťažkej chvíli dodrží dané slovo a odstupuje z funkcie. Naznačí aj niečo o svojich ďalších zámeroch. Zvažuje vystúpenie z SDKÚ, v ktorej sa sklamala a založenie novej strany.
V kancelárii Dobroslava Trnku na Generálnej prokuratúre a v centrále
Smeru na Súmračnej ulici sa začína oslavovať. Robert Fico zvoláva ešte
v noci tlačovú konferenciu, na ktorej oznamuje, že jediné čestné
a politicky štandardné východisko z tejto situácie sú predčasné voľby. Na druhý deň vychádza denník SME, ktorého komentátori predtým odrádzali
koaličných poslancov od využitia obštrukcie pri hlasovaní, s hlavným titulkom: Vláda padla. Nedalo sa tomu zabrániť?
V hektike nasledujúcich dní, počas ktorých sa intenzívne rokuje o novej
vláde, už nezostáva čas na niečo také malicherné, ako je spytovanie si svedomia.
Nespytuje si ho Iveta Radičová za to, že trvala na tajnej voľbe bez
akýchkoľvek poistiek, ani Mikuláš Dzurinda za to, že burcoval orgány
strany, aby ju k tomu dotlačili. Nespytujú si ho ani Ján Figeľ s Pavlom
Hrušovským za to, že sa nepridali k návrhu svojho kolegu Daniela Lipšica, aby si koaliční poslanci prevzali hlasovacie lístky, ale nehlasovali a svedomie netrápi ani Bélu Bugára, ktorý nad upozorneniami
o podnikateľských prepojeniach niektorých svojich poslancov s politikmi Smeru vždy len ľahostajne mával rukou. .čo sa zmenilo?
Ako ste isto pochopili, predchádzajúce riadky sú len fikciou. Nie však
natoľko uletenou, aby sa o niekoľko týždňov nemohli stať realitou. Stačí
si spomenúť na to, čo sa udialo pri tajnej voľbe generálneho prokurátora
v decembri minulého roku. Dobroslav Trnka v nej získal 74 hlasov
a koaličný kandidát Jozef Čentéš iba 73. Odovzdaných bolo 149 hlasov a dva
hlasovacie lístky boli neplatné. Na potvrdenie vtedajšieho šéfa prokuratúry Trnku vo funkcii chýbal jediný hlas. Stačilo, aby hlasoval neprítomný Ján Mikolaj zo SNS, a naopak, nehlasoval Peter Zajac z OKS, ktorý do parlamentu dorazil zo zahraničia na poslednú chvíľu. Z výsledkov hlasovania bolo
jasné, že Dobroslava Trnku v tajnej voľbe podporili minimálne štyria,
pravdepodobne však aj viacerí vládni poslanci. Urobili tak napriek
Radičovej hrozbe, ktorá nezvolením Trnku podmienila svoje zotrvanie vo
funkcii. Takmer okamžite po voľbe začali z radov poslancov zaznievať hlasy hovoriace o vydieraní či podplácaní.
Každý súdny politik si pred novým kolom tajnej voľby generálneho
prokurátora musí položiť otázku, či sa od decembra minulého roku niečo
zmenilo. Ak niektorý koaličný poslanec podporil Trnku napriek Radičovej
hrozbe demisiou, pretože bol úprimne presvedčený, že je lepším kandidátom,
zmenil za štyri mesiace názor? Ak ho podporil, pretože ho vydierali,
pominuli sa od decembra dôvody na vydieranie? Alebo nakoniec, ak za neho hlasoval pre peniaze, nenechá sa podplatiť opäť? Nehovoriac už o tom, že pri decembrovej voľbe viacerí koaliční poslanci za Trnku hlasovali pod prísnou kontrolou. Volili po dvojiciach, fotografovali si hlasovacie lístky, alebo ich ukazovali svojim kolegom. Všetky tieto techniky kontroly označil Ústavný súd za neústavné a poslanci na ne budú musieť zabudnúť. .jediná cesta
Použitie obštrukcie vo forme tichej dohody je jediným nástrojom, ako
zabrániť tomu, aby sa situácia z predchádzajúcej tajnej voľby nezopakovala.
Koaliční poslanci by si síce prevzali hlasovacie lístky, ale nebudú
hlasovať.
Samotný Trnka vo svojom podaní na Ústavný súd žiadal, aby sudcovia
preskúmali a skonštatovali protiústavnosť aj pri takomto spôsobe
hlasovania. Súd sa k tejto otázke nevyjadril. Ale hľadať rozpor s ústavou v tom, že sa poslanec rozhodne využiť jednu zo štyroch legitímnych možností hlasovania - hlasovať za, proti, zdržať sa, alebo nehlasovať –bude problematické. Iste, dá sa namietať, že pri takomto postupe existuje možnosť porušiť tajnosť voľby tým, že poslanci by museli ukazovať
hlasovacie lístky, a tak dokazovať, že nehlasovali. Pozrime sa však na to
realisticky. Ak nebude Dobroslav Trnka zvolený, ku kontrole tohto typu
určite nedôjde. Preukázať úmysel, že niekto takú kontrolu plánoval, bude
preto veľký problém. Ak, samozrejme, koaliční lídri neohlásia takúto dohodu
verejne na tlačovej konferencii. No v prípade, ak Dobroslav Trnka v tajnej
voľbe uspeje, určite ju na Ústavnom súde nenapadne. A to ani keby koaliční
poslanci ukazovali hlasovacie lístky priamo do televíznych kamier.
.v rukách lídrov
Samozrejme, aj tento postup je do značnej miery tancovaním na tenkom ľade a má svojich kritikov. Tí namietajú, že v takomto prípade opäť hrozí riziko, že Ústavný súd voľbu opäť zruší. Toto riziko je však oveľa nižšie ako to, že pri tajnej voľbe bez akýchkoľvek poistiek bude zvolený Dobroslav Trnka, padne vláda a Milan Kočner s priateľmi si opäť potvrdia, akú veľkú moc majú v tejto krajine.
Konečné rozhodnutie o tom, ako sa postaviť k tajnej voľbe generálneho
prokurátora, je v rukách koaličných špičiek. Môžu sa, samozrejme, tváriť, že nič nehrozí a všetko sa v pohode zvládne. Nemali by však zabúdať na starý výrok z pera Karla Marxa, že história sa niekedy opakuje, no čo je po prvý raz tragédia, to sa opakuje ako fraška.
generálneho prokurátora. Kandidáti sú dvaja. Dobroslav Trnka, ktorého do
tajnej voľby vrátilo rozhodnutie Ústavného súdu a vládny kandidát Jozef
Čentéš. Keďže koaliční politici odmietli pri hlasovaní využiť obštrukciu a premiérka spojila voľbu prokurátora s demisiou, v kuloároch vládne nervózna nálada. Koaliční poslanci sa ju síce snažia prekryť žartovaním s redaktorkami televízneho spravodajstva, naoko predstierajú pohodu a do kamier sebavedomo tvrdia, že fiasko z decembrovej voľby sa nebude opakovať, v rozhovoroch medzi štyrmi očami však priznávajú, že za výsledok hlasovania by ruku do ohňa nedali. S blížiacim sa časom vyhlásenia výsledkov voľby sa
nervozita a počet cigaretových ohorkov v popolníkoch pred budovou parlamentu zvyšujú.
Ešte predtým, ako skrutátori oficiálne vyhlásia výsledky voľby, prepuká
v parlamente panika. Podľa neoficiálnych informácií získal Dobroslav Trnka 77 odovzdaných hlasov a opäť zasadne do kresla generálneho prokurátora. Vo vestibule parlamentu sa zhromažďujú poslanci zo všetkých vládnych strán a pred novinármi sa vzájomne obviňujú zo zrady. Trvá to však len krátko, keďže novinári sa už z parlamentu ponáhľajú na Úrad vlády, kde premiérka Iveta Radičová zvolala tlačovú konferenciu. S patričným pátosom v hlase na nej oznamuje, že tak ako vždy aj v tejto ťažkej chvíli dodrží dané slovo a odstupuje z funkcie. Naznačí aj niečo o svojich ďalších zámeroch. Zvažuje vystúpenie z SDKÚ, v ktorej sa sklamala a založenie novej strany.
V kancelárii Dobroslava Trnku na Generálnej prokuratúre a v centrále
Smeru na Súmračnej ulici sa začína oslavovať. Robert Fico zvoláva ešte
v noci tlačovú konferenciu, na ktorej oznamuje, že jediné čestné
a politicky štandardné východisko z tejto situácie sú predčasné voľby. Na druhý deň vychádza denník SME, ktorého komentátori predtým odrádzali
koaličných poslancov od využitia obštrukcie pri hlasovaní, s hlavným titulkom: Vláda padla. Nedalo sa tomu zabrániť?
V hektike nasledujúcich dní, počas ktorých sa intenzívne rokuje o novej
vláde, už nezostáva čas na niečo také malicherné, ako je spytovanie si svedomia.
Nespytuje si ho Iveta Radičová za to, že trvala na tajnej voľbe bez
akýchkoľvek poistiek, ani Mikuláš Dzurinda za to, že burcoval orgány
strany, aby ju k tomu dotlačili. Nespytujú si ho ani Ján Figeľ s Pavlom
Hrušovským za to, že sa nepridali k návrhu svojho kolegu Daniela Lipšica, aby si koaliční poslanci prevzali hlasovacie lístky, ale nehlasovali a svedomie netrápi ani Bélu Bugára, ktorý nad upozorneniami
o podnikateľských prepojeniach niektorých svojich poslancov s politikmi Smeru vždy len ľahostajne mával rukou. .čo sa zmenilo?
Ako ste isto pochopili, predchádzajúce riadky sú len fikciou. Nie však
natoľko uletenou, aby sa o niekoľko týždňov nemohli stať realitou. Stačí
si spomenúť na to, čo sa udialo pri tajnej voľbe generálneho prokurátora
v decembri minulého roku. Dobroslav Trnka v nej získal 74 hlasov
a koaličný kandidát Jozef Čentéš iba 73. Odovzdaných bolo 149 hlasov a dva
hlasovacie lístky boli neplatné. Na potvrdenie vtedajšieho šéfa prokuratúry Trnku vo funkcii chýbal jediný hlas. Stačilo, aby hlasoval neprítomný Ján Mikolaj zo SNS, a naopak, nehlasoval Peter Zajac z OKS, ktorý do parlamentu dorazil zo zahraničia na poslednú chvíľu. Z výsledkov hlasovania bolo
jasné, že Dobroslava Trnku v tajnej voľbe podporili minimálne štyria,
pravdepodobne však aj viacerí vládni poslanci. Urobili tak napriek
Radičovej hrozbe, ktorá nezvolením Trnku podmienila svoje zotrvanie vo
funkcii. Takmer okamžite po voľbe začali z radov poslancov zaznievať hlasy hovoriace o vydieraní či podplácaní.
Každý súdny politik si pred novým kolom tajnej voľby generálneho
prokurátora musí položiť otázku, či sa od decembra minulého roku niečo
zmenilo. Ak niektorý koaličný poslanec podporil Trnku napriek Radičovej
hrozbe demisiou, pretože bol úprimne presvedčený, že je lepším kandidátom,
zmenil za štyri mesiace názor? Ak ho podporil, pretože ho vydierali,
pominuli sa od decembra dôvody na vydieranie? Alebo nakoniec, ak za neho hlasoval pre peniaze, nenechá sa podplatiť opäť? Nehovoriac už o tom, že pri decembrovej voľbe viacerí koaliční poslanci za Trnku hlasovali pod prísnou kontrolou. Volili po dvojiciach, fotografovali si hlasovacie lístky, alebo ich ukazovali svojim kolegom. Všetky tieto techniky kontroly označil Ústavný súd za neústavné a poslanci na ne budú musieť zabudnúť. .jediná cesta
Použitie obštrukcie vo forme tichej dohody je jediným nástrojom, ako
zabrániť tomu, aby sa situácia z predchádzajúcej tajnej voľby nezopakovala.
Koaliční poslanci by si síce prevzali hlasovacie lístky, ale nebudú
hlasovať.
Samotný Trnka vo svojom podaní na Ústavný súd žiadal, aby sudcovia
preskúmali a skonštatovali protiústavnosť aj pri takomto spôsobe
hlasovania. Súd sa k tejto otázke nevyjadril. Ale hľadať rozpor s ústavou v tom, že sa poslanec rozhodne využiť jednu zo štyroch legitímnych možností hlasovania - hlasovať za, proti, zdržať sa, alebo nehlasovať –bude problematické. Iste, dá sa namietať, že pri takomto postupe existuje možnosť porušiť tajnosť voľby tým, že poslanci by museli ukazovať
hlasovacie lístky, a tak dokazovať, že nehlasovali. Pozrime sa však na to
realisticky. Ak nebude Dobroslav Trnka zvolený, ku kontrole tohto typu
určite nedôjde. Preukázať úmysel, že niekto takú kontrolu plánoval, bude
preto veľký problém. Ak, samozrejme, koaliční lídri neohlásia takúto dohodu
verejne na tlačovej konferencii. No v prípade, ak Dobroslav Trnka v tajnej
voľbe uspeje, určite ju na Ústavnom súde nenapadne. A to ani keby koaliční
poslanci ukazovali hlasovacie lístky priamo do televíznych kamier.
.v rukách lídrov
Samozrejme, aj tento postup je do značnej miery tancovaním na tenkom ľade a má svojich kritikov. Tí namietajú, že v takomto prípade opäť hrozí riziko, že Ústavný súd voľbu opäť zruší. Toto riziko je však oveľa nižšie ako to, že pri tajnej voľbe bez akýchkoľvek poistiek bude zvolený Dobroslav Trnka, padne vláda a Milan Kočner s priateľmi si opäť potvrdia, akú veľkú moc majú v tejto krajine.
Konečné rozhodnutie o tom, ako sa postaviť k tajnej voľbe generálneho
prokurátora, je v rukách koaličných špičiek. Môžu sa, samozrejme, tváriť, že nič nehrozí a všetko sa v pohode zvládne. Nemali by však zabúdať na starý výrok z pera Karla Marxa, že história sa niekedy opakuje, no čo je po prvý raz tragédia, to sa opakuje ako fraška.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.