.aká bola situácia Chorvátov v Republike Srbská Krajina?
V prvom rade išlo o takzvanú Republiku Srbská Krajina, ktorá nebola medzinárodne uznaná. Poviem vám to jednoducho – my kninskí františkáni sme tu už celé stáročia, máme tu svoj kláštor i Kostol sv. Antona. O Knine sa symbolicky hovorí, že je to mesto sv. Antona, a mnohí veriaci si ho uctievajú. Druhá vec, Knin je mesto Zvonimira, chorvátskeho kráľa z konca 11. storočia. Už dávno mali svoj štát, svojho kráľa. Okrem toho sme hrdí na Knin ako na mesto Panny Márie veľkého chorvátskeho krstného sľubu, ktorým sa kráľ Zvonimir zaviazal k vernosti pápežovi Gregorovi VII. .kedy do Kninu prišli Srbi?
Až v 16. storočí. Aj z toho, čo som povedal, je zrejmé, že tunajší Chorváti neprišli do oblasti Kninu iba počas vojny začiatkom 90. rokov, ale že sme mali kráľa a štát už v stredoveku. Sme tu kontinuálne od 7. storočia. .ako sa stal Knin v decembri 1991 hlavným mestom Republiky Srbská Krajina?
V roku 1970 postihlo Knin zemetrasenie. Potom bola vybudovaná nová časť mesta, do ktorej nasťahovali nových obyvateľov – Srbov. A tí sa stali väčšinou. Bola tu továreň, poľnohospodárska výroba, železnica; nové pracovné miesta najmä pre nich. .zmena etnickej skladby bola politikou Belehradu?
Neviem, spomínam iba fakty – bez špekulácií. Vtedy Chorváti nedostávali zamestnanie. Mnohí odišli, ako sa u nás hovorí, „bruchom za chlebom“. Časť Chorvátov tu však ostala, podobne ako my františkáni, a zastihla nás tu vlastenecká vojna. .čo sa tu dialo počas nej?
Kostol sv. Antona bol vypálený, ďalší kostol podmínovaný, Kostol Panny Márie v Biskupiji zničený, vyrabovaný – ukradli odtiaľ aj sochu Panny Márie od slávneho chorvátskeho sochára Ivana Meštrovića. Zničené boli aj fresky od Joza Kljakovića, znázorňujúce kráľa Zvonimira. V našom kláštore žili počas okupácie Kninu srbskí utečenci, sídlila tu dokonca zvláštna jednotka ministerstva vnútra tzv. Republiky Srbská Krajina. Zachoval sa dokument z roku 1994, z ktorého vyplýva, že ich tzv. vláda na svojom zasadnutí rozhodla, že nám františkánom odoberú kláštor a urobia z neho sídlo ministerstva kultúry a náboženstiev: najskôr však bolo potrebné vysťahovať zvláštnu jednotku ministerstva vnútra. Chceli z kláštora vysťahovať aj utečencov. Tento plán sa nerealizoval, pretože v lete 1995 prišla operácia Búrka. .ako a kde ste žili počas vojny?
Nebohý šibenický biskup Srečko Badurina ma poprosil, aby som zorganizoval duchovnú starosť o chorvátskych utečencov v hoteli Solaris v Šibeniku. V roku 1991 som tam vytvoril pastoračné centrum pre vyhnancov. Kardinál Franjo Kuharić vtedy povedal: Ak ti niekto podpáli dom, ty mu dom nepodpaľuj. Ak niekto zabije tvojho otca a matku, nerob mu to isté. To bolo prorocké posolstvo. .čo si myslíte o generáloch, ktorých teraz v Haagu odsúdili?
Celý národ je v šoku. Nečakali sme takýto rozsudok, je však iba prvostupňový. .v okolí Kninu je od vojny množstvo prázdnych domov. Mali by sa do nich Srbi vrátiť?
Nepochybne, každý človek má právo na svoj domov. Vediem tu v Knine Caritas, som tu kňazom aj gvardiánom, čiže predstaveným kláštora. Do našej vývarovne prichádzajú chudobní – okrem Chorvátov aj Srbi. My tu jednoducho živíme chudobných ľudí, ktorých je v Knine asi 2 500, bez rozdielu národnosti či viery.
V prvom rade išlo o takzvanú Republiku Srbská Krajina, ktorá nebola medzinárodne uznaná. Poviem vám to jednoducho – my kninskí františkáni sme tu už celé stáročia, máme tu svoj kláštor i Kostol sv. Antona. O Knine sa symbolicky hovorí, že je to mesto sv. Antona, a mnohí veriaci si ho uctievajú. Druhá vec, Knin je mesto Zvonimira, chorvátskeho kráľa z konca 11. storočia. Už dávno mali svoj štát, svojho kráľa. Okrem toho sme hrdí na Knin ako na mesto Panny Márie veľkého chorvátskeho krstného sľubu, ktorým sa kráľ Zvonimir zaviazal k vernosti pápežovi Gregorovi VII. .kedy do Kninu prišli Srbi?
Až v 16. storočí. Aj z toho, čo som povedal, je zrejmé, že tunajší Chorváti neprišli do oblasti Kninu iba počas vojny začiatkom 90. rokov, ale že sme mali kráľa a štát už v stredoveku. Sme tu kontinuálne od 7. storočia. .ako sa stal Knin v decembri 1991 hlavným mestom Republiky Srbská Krajina?
V roku 1970 postihlo Knin zemetrasenie. Potom bola vybudovaná nová časť mesta, do ktorej nasťahovali nových obyvateľov – Srbov. A tí sa stali väčšinou. Bola tu továreň, poľnohospodárska výroba, železnica; nové pracovné miesta najmä pre nich. .zmena etnickej skladby bola politikou Belehradu?
Neviem, spomínam iba fakty – bez špekulácií. Vtedy Chorváti nedostávali zamestnanie. Mnohí odišli, ako sa u nás hovorí, „bruchom za chlebom“. Časť Chorvátov tu však ostala, podobne ako my františkáni, a zastihla nás tu vlastenecká vojna. .čo sa tu dialo počas nej?
Kostol sv. Antona bol vypálený, ďalší kostol podmínovaný, Kostol Panny Márie v Biskupiji zničený, vyrabovaný – ukradli odtiaľ aj sochu Panny Márie od slávneho chorvátskeho sochára Ivana Meštrovića. Zničené boli aj fresky od Joza Kljakovića, znázorňujúce kráľa Zvonimira. V našom kláštore žili počas okupácie Kninu srbskí utečenci, sídlila tu dokonca zvláštna jednotka ministerstva vnútra tzv. Republiky Srbská Krajina. Zachoval sa dokument z roku 1994, z ktorého vyplýva, že ich tzv. vláda na svojom zasadnutí rozhodla, že nám františkánom odoberú kláštor a urobia z neho sídlo ministerstva kultúry a náboženstiev: najskôr však bolo potrebné vysťahovať zvláštnu jednotku ministerstva vnútra. Chceli z kláštora vysťahovať aj utečencov. Tento plán sa nerealizoval, pretože v lete 1995 prišla operácia Búrka. .ako a kde ste žili počas vojny?
Nebohý šibenický biskup Srečko Badurina ma poprosil, aby som zorganizoval duchovnú starosť o chorvátskych utečencov v hoteli Solaris v Šibeniku. V roku 1991 som tam vytvoril pastoračné centrum pre vyhnancov. Kardinál Franjo Kuharić vtedy povedal: Ak ti niekto podpáli dom, ty mu dom nepodpaľuj. Ak niekto zabije tvojho otca a matku, nerob mu to isté. To bolo prorocké posolstvo. .čo si myslíte o generáloch, ktorých teraz v Haagu odsúdili?
Celý národ je v šoku. Nečakali sme takýto rozsudok, je však iba prvostupňový. .v okolí Kninu je od vojny množstvo prázdnych domov. Mali by sa do nich Srbi vrátiť?
Nepochybne, každý človek má právo na svoj domov. Vediem tu v Knine Caritas, som tu kňazom aj gvardiánom, čiže predstaveným kláštora. Do našej vývarovne prichádzajú chudobní – okrem Chorvátov aj Srbi. My tu jednoducho živíme chudobných ľudí, ktorých je v Knine asi 2 500, bez rozdielu národnosti či viery.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.