Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako Masahiko nad hrobom Janka Matušku hymnu zanôtil

.miroslava Kernová .časopis .médiá

Japonec Masahiko, ktorý už niekoľko rokov žije na Slovensku, dal na rady svojej manželky a a vybral sa spoznávať slovenské mestá, aby zistil „čo sú tí Slováci zač.“ To je hlavná dejová línia nového dokumentu Slovenskej televízie Z mesta do mesta od tímu autorov, medzi ktorými je aj Peter Kerekes, autor úspešného dokumentárneho filmu Ako sa varia dejiny.

Vo štvrtok sa vybral slovakizovaný Japonec do Dolného Kubína po stopách Pavla Országha Hviezdoslava. Zamieril si to rovno do mestského kultúrneho strediska na námestí a šiel si zasúťažiť na Hviezdoslavov Kubín. Kto sa v mladosti zúčastnil na tejto súťaži, zažil pri obrazovke déjà vu – socialistická tmavá kinosála, z tmy v hľadisku vyčnievajúca trojčlenná unudená porota a na javisku pateticky recitujúce  dieťa. Recitoval aj Masahiko. A potrápil sa rovno s úryvkom z Hájnikovej ženy: „Pozdravujem vás, lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás! Čo mrcha svet v nás skvári, zmorí, zrak urknul jeho..."
Natrafiť na obrazovke STV na dokument o mestách, ktorý nepadne do klišé o pamätihodnostiach a kráse prírody, nie je také jednoduché. Dokument Kerekesa do tejto kategórie nepatrí. Je netradične vtipný, ale aj nenápadne poučný. Základná dejová línia sa odvíja od stretnutí Japonca s bežnými ľuďmi z Kubína.  
Dokument nechce byť poučný, ale nie je ani urážlivý. Cez mierne naivné otázky Masahika odkrýva mentalitu Oravcov a dostáva dosť neobvyklé informácie. Napríklad pracovníčka múzea prekvapí svojím naozaj neskrývaným nadšením pre Hviezdoslava, nevie sa zmierniť s tým, že Hviezdoslavovi sa nedostáva adekvátnej pocty a myslí si, že ak by žil v inom štáte, určite by mal sochu v každej dedine. V daždi sprevádza Masahika aj k hrobu autora textu slovenskej hymny. „Takže tu leží Janko Matúška, v tesnej blízosti Hviezdoslava. To je vlastne potvrdením známeho dobrého faktu, že 80 významných Slovákov v 18. a 19. storočí pochádzalo z Oravy,“ hovorí pracovníčka múzea. Masahiko zaspieva slovenskú hymnu a pani mu dojato daruje nad hrobom v igelitke zabalenú Hviezdoslavovu Hájnikovu ženu.
Podobné epizódy sa odohrajú v krčme či na návšteve postaršieho oravského bezdomovca – fanúšika matelovej hudby, ktorý mu veľmi dôkladne vysvetľuje význam slova čučo – že liter a pol sa dá kúpiť za 85 centov, a že keď sa vypije nalačno, spôsobuje ... kadečo.
V dokumente vôbec neprekážajú rýchle strihy ani časté preplietanie dejových línií. S dynamickým hudobným motívom to navodzuje motív behu, v ktorom Japonec spoznáva krajinu. „Naučil som sa zaplietať korbáčiky a pokúšal sa rozpliesť Hviezdoslavove verše... Pochopil som jedno: v krajine, kde je stále pekné počasie, nevzniká taká citlivá poézia ako na upršanej Orave. Dobré a zlé, pekné a škaredé, vždy idú ruka v ruke a nikto s tým nemá problém, je to všade vo svete. Aj tu v  Kubíne, bol som v Dolnom Kubíne,“ zakončuje oravskú púť Masahiko, ktorý bude vo štvrtok v Martine.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite