.židovský biblista Geza Vermes spochybňuje kresťanskú verziu umučenia Krista. Upozorňuje na rozpory medzi jednotlivými evanjeliami. Aké vážne sú tieto rozdiely a o čom svedčia?
State o umučení a smrti Ježiša sú v štyroch kánonických evanjeliách (Matúš, Marek, Lukáš, Ján) najzhodnejšími pasážami o Ježišovi; dokonca aj evanjelista Ján, ktorý sa evidentne odlišuje spracovaním povahy a dĺžky verejnej činnosti Ježiša, sa práve tu pozoruhodne priblížil k trom synoptickým evanjeliám. Nepopieram aj rozdiely, tvorené z veľkej časti literárnym a teologickým zámerom evanjelistov, no v podstatných črtách sa evanjelisti na historickej úrovni vzácne zhodujú.
.evanjelisti si protirečia v tom, kedy bola Posledná večera a kto Krista vlastne zatkol, či židovská stráž, alebo rímska jednotka. Nie sú to príliš silné rozpory?
Pánova večera bola vo štvrtok pred dňom smrti a ten bol nesporne u všetkých evanjelistov v piatok pred sobotou Paschy. U evanjelistov sa líši povaha večere, u Jána je skôr rozlúčkovou večerou a smrť Ježiša sa viaže na odlišné datovanie Paschy. Pavol v Prvom liste Korinťanom aj synoptici upúšťajú z agendy Paschálnej večere a zvýrazňujú jej významné odlišnosti. Takto podané lámanie chleba a účasť na kalichu zohľadňuje už opakovanie Eucharistie u kresťanov nie iba raz do roka, ale každú nedeľu, v prvý deň týždňa. Zatknutie Ježiša sa deje cez chrámovú židovskú stráž, a ak Ján spomína najprv rímsku kohortu, spomenie hneď za tým i sluhov od veľkňazov.
.na inom mieste sa Vermes odvoláva na apokryfný text ako argument. Možno apokryfom spochybniť evanjelium?
Apokryfy sú fantazijné a často gnostické spisy s utajovaným učením, ktoré kresťanský zmysel skoro rozpoznal ako zavádzajúce. Hoci ich autori mohli pracovať aj s dejinnými údajmi kánonických evanjelií, ich teologický profil, presahujúci triezvy pohľad evanjelií na Ježiša Krista, ich diskvalifikuje v debate s evanjeliami.
.v knihe Ježišovo umučení Vermes spochybňuje, či vôbec Kristus zomrel na kríži, keďže mali byť traja z odsúdených sňatí z kríža a ošetrení lekármi, jeden z nich to mal dokonca prežiť. Autor odkazuje na moslimskú náuku, podľa ktorej bola Ježišova smrť na kríži iba zdanlivá. Akú váhu majú tieto tvrdenia?
Vermesov tón knihy nie je vedecky objektívny, v populárnom hanopise si pomáha všetkým, dokonca aj moslimskou náukou, aby to kresťanom, ktorým aj on niekedy bol, vysvetlil. Jeho kritika nie je konštruktívna. Spochybnil dokonca aj smrť na kríži, čo je najistejší údaj akceptovaný aj nepriateľmi kresťanov. Ježiš zomrel a bol pochovaný, dokonca Pilát sa čuduje skorej smrti, keď musel vydať pokyn na sňatie tela z kríža. O zdanlivej smrti na kríži hovorili už bludári dokéti na konci prvého storočia. Ježiš zomrel v tele a v tele aj vstal z hrobu, evanjeliá sú tu jasné.
State o umučení a smrti Ježiša sú v štyroch kánonických evanjeliách (Matúš, Marek, Lukáš, Ján) najzhodnejšími pasážami o Ježišovi; dokonca aj evanjelista Ján, ktorý sa evidentne odlišuje spracovaním povahy a dĺžky verejnej činnosti Ježiša, sa práve tu pozoruhodne priblížil k trom synoptickým evanjeliám. Nepopieram aj rozdiely, tvorené z veľkej časti literárnym a teologickým zámerom evanjelistov, no v podstatných črtách sa evanjelisti na historickej úrovni vzácne zhodujú.
.evanjelisti si protirečia v tom, kedy bola Posledná večera a kto Krista vlastne zatkol, či židovská stráž, alebo rímska jednotka. Nie sú to príliš silné rozpory?
Pánova večera bola vo štvrtok pred dňom smrti a ten bol nesporne u všetkých evanjelistov v piatok pred sobotou Paschy. U evanjelistov sa líši povaha večere, u Jána je skôr rozlúčkovou večerou a smrť Ježiša sa viaže na odlišné datovanie Paschy. Pavol v Prvom liste Korinťanom aj synoptici upúšťajú z agendy Paschálnej večere a zvýrazňujú jej významné odlišnosti. Takto podané lámanie chleba a účasť na kalichu zohľadňuje už opakovanie Eucharistie u kresťanov nie iba raz do roka, ale každú nedeľu, v prvý deň týždňa. Zatknutie Ježiša sa deje cez chrámovú židovskú stráž, a ak Ján spomína najprv rímsku kohortu, spomenie hneď za tým i sluhov od veľkňazov.
.na inom mieste sa Vermes odvoláva na apokryfný text ako argument. Možno apokryfom spochybniť evanjelium?
Apokryfy sú fantazijné a často gnostické spisy s utajovaným učením, ktoré kresťanský zmysel skoro rozpoznal ako zavádzajúce. Hoci ich autori mohli pracovať aj s dejinnými údajmi kánonických evanjelií, ich teologický profil, presahujúci triezvy pohľad evanjelií na Ježiša Krista, ich diskvalifikuje v debate s evanjeliami.
.v knihe Ježišovo umučení Vermes spochybňuje, či vôbec Kristus zomrel na kríži, keďže mali byť traja z odsúdených sňatí z kríža a ošetrení lekármi, jeden z nich to mal dokonca prežiť. Autor odkazuje na moslimskú náuku, podľa ktorej bola Ježišova smrť na kríži iba zdanlivá. Akú váhu majú tieto tvrdenia?
Vermesov tón knihy nie je vedecky objektívny, v populárnom hanopise si pomáha všetkým, dokonca aj moslimskou náukou, aby to kresťanom, ktorým aj on niekedy bol, vysvetlil. Jeho kritika nie je konštruktívna. Spochybnil dokonca aj smrť na kríži, čo je najistejší údaj akceptovaný aj nepriateľmi kresťanov. Ježiš zomrel a bol pochovaný, dokonca Pilát sa čuduje skorej smrti, keď musel vydať pokyn na sňatie tela z kríža. O zdanlivej smrti na kríži hovorili už bludári dokéti na konci prvého storočia. Ježiš zomrel v tele a v tele aj vstal z hrobu, evanjeliá sú tu jasné.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.