Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Až na prvočinitele

.peter Schutz .časopis

Keď sa povie sčítanie ľudu, navodzuje to až antické a biblické asociácie, eventuálne výjavy z čias Márie Terézie. Aj keď my sme už „ľud“ digitálneho veku, tomuto úkonu sa raz za dekádu stále podrobujeme a málokomu napadne otázka, na čo je to vlastne potrebné.

Na kritiku, či Slovensko nevie užitočnejšie minúť desiatky miliónov eur, než na májový „cenzus“, štandardná odpoveď znie, že je to rozhodnutie EÚ.  Takže je povinné pre všetky členské štáty. Bodka. Sčítava sa však celý svet, napríklad v Indii – čo teda ozaj nie je maličkosť – na to dokázali (v r. 2010) minúť miliardu (!) eur. Na úrovni EÚ sa iste zrodili aj  absurdnejšie rozhodnutia, ale už fakt, že sa sčítava aj v končinách s inou kultúrou vzťahov medzi štátom a občanom, trebárs v USA, je ozaj na zamyslenie. Príklad krajiny, kde nepoznajú ani občianske preukazy, svedčí najskôr o tom, že na inštitúcie (nielen v zmysle budovy, organizácie, ale aj úkony), ktoré podporujú moc a vplyv byrokracie, zub času nepôsobí. Diskusie na motívy, že pre základné údaje, na ktoré sa pýtajú formuláre,  majú štáty 21. storočia viacnásobné evidencie obyvateľstva, katastrálne registre, databázy poisťovní (a pod.), sú už banálne. Na argument, že na Slovensku nie sú tieto záznamy prepojené, sa vnucuje paradoxná replika, že našťastie (zneužitie osobných údajov).  Logické pokračovanie, že ako sa teda využili tie desiatky miliárd (korún), ktoré slovenské rezorty vrazili do informačných technológií, nechajme ležať.  To je iná téma. Podstatné je, že to, čo je pre štát ozaj nevyhnutné vedieť, má pod rukami aj bez sčítania. A zamestnáva akurát dosť úradníkov, aby si informácie poskladal aj bez šikanácie obyvateľstva. Pretože do vecí, ako napríklad vzťah medzi členmi domácnosti, podlahová (obytná) plocha bytu,  vybavenosť domácnosti (internet, záchod, atď.),  počítačová znalosť,  (a pod., a pod.) štátu nie je nič. Alebo, v lepšom prípade, sú to informácie úplne zbytočné. Darmo o chvíľu nastúpi do médií roj  štatistikov, a budú presviedčať, že napríklad údaj o tom, či sa do práce premiestňujete pešo, koňmo, trolejbusom alebo vlakom je dôležitý pre dopravnú politiku štátu. (Áno: O tom, kade povedie cesta, nerozhodujú  na SR stavebné firmy a na ne napojení lobisti a politici,  ale sčítanie ľudu....Lepší vtip ani nie je.) Alebo vysvetľovať, že materiál nosnej konštrukcie domu musia poznať hasiči, keď prídu, keby ste náhodou horeli.... Každý, kto má oči a vidí, ako tento štát funguje, veľmi správne tuší, že sú to blufy, ktorých význam nie je iný, než dodať akcii akýsi expertný punc. Tichý odkaz sčítania, ktorý sa veľmi nevníma, je, že štát má nielen právo vynucovať od občanov informácie hlboko privátneho charakteru, ale aj poslanie a schopnosť vytvárať na ich základe verejné politiky, ako napríklad stavanie jaslí, domovov dôchodcov či grafikonov verejnej dopravy. To je hlúposť, každý vie, že o distribúcii zdrojov rozhodujú iné faktory. A aj keby to tak nebolo, na zistenie, že z Kapušian je do Košíc zlé spojenie, nepotrebujete domorodcov  rozpočítať na prvočinitele. Alebo sa niekto domnieva, že aby EÚ správne pridelila financie a počet miest v EP pre Slovensko, je nutné sčítanie? Pretože aj tento argument sa vyskytol.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.peter Schutz .časopis
.diskusia
.neprehliadnite