Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Poslanci by mali vážiť slová

.marek Vagovič .jozef Majchrák .časopis .rozhovor

Kauza odpočúvania je podľa neho spravodajská hra ľudí, ktorým vyhovuje, že s nelegálnymi odposluchmi sa dá robiť dobrý biznis. Tvrdí, že KDH je napriek Ďurkovského kauzám a Figeľovmu bytu ešte stále čistou stranou. Minister vnútra Daniel Lipšic.

.telefonujete slobodne?
Áno.

.bolo to tak vždy?
Vždy. Nechcem podceňovať otázku odpočúvania, pretože je to citlivá záležitosť. Ale ani ju preceňovať, keďže niekedy sa táto téma dostala až do grotesknej roviny. V roku 2005, keď sme do parlamentu predkladali nový Trestný poriadok, bola najväčšia diskusia práve k odposluchom. Mnohí poslanci mali totiž pocit, že keď im šuští v telefóne, tak sú určite odpočúvaní. Dokonca sa hovorilo, že sa to dá zistiť podľa tónu, ktorý zaznel, keď ste zavolali na nejaké bizarné číslo. Bolo to absurdné.

.v minulosti sa však odposluchy zneužívali, takže sa nemožno čudovať, že poslanci sú náchylní uveriť rôznym šumom a dezinformáciám.
Je pravda, že za Ivana Lexu bol nastavený systém odpočúvania tak, že mohlo dochádzať k nelegálnym odposluchom. Aj preto sa to teraz snažíme zmodernizovať a vytvoriť dva od seba nezávislé systémy SIS a ministerstva vnútra, ktoré sa budú dať aj lepšie kontrolovať. Výsledkom  sú rôzne diskreditačné kampane, čo znamená, že sme na dobrej ceste.

.je pravda, že polícia odpočúva 40 poslancov parlamentu pre podozrenie z trestného činu sabotáže?
Na začiatku sa objavili informácie, že sú odpočúvaní pre trestný čin vlastizrady, potom, že odposluchy odsúhlasil Krajský súd v Nitre, ktorý by v tomto prípade nebol ani vecne príslušný. Som prekvapený, že aj niektorí novinári sa nechajú zneužiť na takéto spravodajské hry.

.kto a prečo hrá takéto hry?
To neviem odhadnúť. Ale začali sa vtedy, keď sme oznámili, že chceme dať systém odpočúvania na Slovensku pod väčšiu kontrolu.

.o údajnom odpočúvaní politikov sa hovorí už od decembra. Kedy ste sa o tom dozvedeli vy?
Začiatkom januára. Keď som dostal informáciu, že sa spustí takáto kampaň, dal som príslušnému policajnému útvaru pokyn, aby preveril všetky odposluchy – to znamená, či sedia čísla s menami a či existuje na každý odposluch súdny príkaz.

.čo ste zistili?
To, že všetko je v poriadku, takéto kontroly však budeme robiť pravidelne. Neprekvapilo ma, že to otvoril bývalý minister Štefanov – týždeň po tom, ako sme oznámili, že ideme obviniť konkrétnych ľudí v nástenkovom tendri. Na mieste niektorých poslancov by som však vážil slová. Robiť tlačovky len na základe kuloárnych informácií dehonestuje ich prácu.

.to, že to spustil Štefanov, je pochopiteľné. Prečo sa však pridal Smer?
Neviem. Poslanci sú však pre ľudí autority, takže je zvláštne, ak sa na verejnosti prezentujú takýmto spôsobom. Bývalý premiér a minister vnútra by nemali vystupovať ako klebetné baby, ktoré niečo počuli od susedov. To sa môžu ísť porozprávať aj na trh.  

.kto vám povedal, že sa niečo chystá?
Tú informáciu som mal aj z prostredia ministerstva vnútra.

.kontaktoval vás aj Béla Bugár?
Stretli sme sa v januári, diskutovali sme najmä o modernizácii odpočúvacieho systému.

.pýtal sa, či sú odpočúvaní politici Mostu z Nitry?
Nie.

.na Štefanova však reagovali aj koaliční poslanci – vrátane politikov Mostu, ktorí tvrdili, že o tom tiež počuli, čím tú kauzu ďalej živili.
Aj mňa prekvapili vyjadrenia niektorých koaličných poslancov, ktorí sa chytili na takéto klebety. Ministerstvo vnútra ani polícia nejdú po nikom cielene. Ideme len po tých, čo porušujú zákon, pričom je jedno, z ktorej sú politickej strany či finančnej skupiny.

.vzhľadom na to, čo všetko sa medializovalo v súvislosti s voľbou generálneho prokurátora, by však neprekvapilo, keby dal nejaký súd súhlas na legálne odpočúvanie poslancov.
Nemôžem potvrdiť ani vylúčiť, kto je odpočúvaný. Ak by však boli dôvody na odpočúvanie kohokoľvek, kto je podozrivý z trestnej činnosti, polícia má rozviazané ruky. A kontrolu nad odpočúvaním nerobí ministerstvo vnútra ani parlamentný výbor, ale nezávislé súdy.

.prečo sa v tejto súvislosti hovorí aj o špeciálnom prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi, ktorý by mal byť garantom zákonnosti?
Podľa mňa je to úplne absurdné.

.hovoríte, že žiadosti o legálne odpočúvanie kontrolujú súdy. Kde je však istota, že ich vyhodnotia správne? Aj súdy sa môžu mýliť.
Súd nemusí rozhodnúť správne ani v trestnej veci, pokiaľ ide o vinu a trest. V každej civilizovanej krajine posudzuje žiadosti o odpočúvanie súd. Lepší mechanizmus nemáme.

.kauzy odpočúvania tu boli v podstate za každej vlády, nikdy sa to však poriadne nevyšetrilo. Nie je to problém?
Niektoré prípady sa vyšetrili, ale nikto za to nebol potrestaný, čo je vážna chyba. Je totiž evidentné, že dnešný systém nie je stopercentne zabezpečený proti nelegálnym odposluchom. Preto potrebuje modernizáciu a väčšiu kontrolu, čo niekomu prekáža, takže rozohráva rôzne hry.

.od polovice 90. rokov spravovala systém odpočúvania firma Sigin, za ktorou stojí Ondrej Kamas, známy z kauzy Technopol. Keď to bude robiť niekto iný, jeho firma príde o lukratívny biznis aj vplyv na odposluchy. Idú tie hry aj z tohto prostredia?
O tom nebudem špekulovať. Hovoriť o domnienkach a hypotézach by nebolo korektné.

.je však evidentné, že keď bude systém odpočúvania pod väčšou kontrolou, niekto príde o informácie, s ktorými sa dá obchodovať.
To je pravda. Na motívy konkrétnych ľudí môžem mať svoj názor, pokiaľ však nie sú potvrdené skutkom, o ktorom viem, nebudem to komentovať.

.teraz bude spravovať systém odpočúvania firma Atemsec, za ktorou stojí bývalý riaditeľ NBÚ a člen KDH Ján Mojžiš. Je pravda, že s tým má problém predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda, ktorý kedysi Mojžiša označil za súčasť „skupinky”, ktorá škodí štátu?
Nebudem komentovať názory kolegov z vlády. Ale myslím, že verejne nikto nemá s modernizáciou systému odpočúvania problém. Som presvedčený, že nakoniec získa tento projekt podporu.

.nemá s novým systémom odpočúvania problém ani SIS, kde je riaditeľom nominant SDKÚ?
Urobím všetko pre to, aby sa polícia nedostala do akéhokoľvek konfliktu so spravodajskou službou. My máme iného nepriateľa, ktorým je organizovaný zločin. Nemáme čas, aby sme sa vybíjali medzi sebou.

.dnes má SIS prístup do systému odposluchov, ktoré robí polícia, pričom naopak to neplatí. Je pravda, že Slovensko je jediná krajina EÚ, kde jedna silová zložka takto kontrolovala druhú?
Myslím, že áno. Tento systém zriadil Ivan Lexa, aby mala SIS informácie o odposluchoch, ktoré robia iné bezpečnostné zložky. Samozrejme, čím viac zložiek vie o odpočúvaní, tým väčšie je riziko úniku informácií – aj smerom k podsvetiu.

.po novom by mali byť systémy SIS a polície oddelené. Ako však chcete zabrániť nelegálnym odposluchom?
Všetky odpočúvané čísla sa budú zaznamenávať aj na špeciálny kľúč, ktorý bude zapečatený v trezore. Ak bude podozrenie z nelegálneho odpočúvania, bude možné skontrolovať, či majú všetky čísla príkaz sudcu. Krížová kontrola bude zabezpečená tým, že SIS aj polícia budú mať spoločný prístup k modulu, ktorý bude napojený na mobilného operátora. Zároveň bude možné monitorovať aj moderné informačné technológie ako MMS správy.

.je pravda, že v SIS fungovala sekcia, prostredníctvom ktorej sa robili nelegálne odposluchy?
Nebudem sa vyjadrovať k situácii v spravodajskej službe.

.údajne to fungovalo tak, že keď chcela SIS zahladiť dôkazy, že nelegálne odpočúva, stačilo reštartovať systém. Počuli ste o tom?
Je fakt, že na Slovensku boli nelegálne odposluchy, za ktoré nikto neniesol zodpovednosť. To je základná odpoveď na vašu otázku.

.hovorí sa, že týmto spôsobom zmizla zo systému ministerstva vnútra, do ktorého mala prístup aj SIS, aj časť odposluchov bývalého starostu Rače Pavla Bielika (KDH). Súhlasíte s Pavlom Hrušovským, že Bielik, ktorý bol podozrivý z prijatia päťmiliónového úplatku, sa môže uchádzať o akúkoľvek funkciu v KDH?
Formálne áno, reálne je to však vylúčené.

.bielik chodí aj za Figeľom, dokonca mu napísal list, aby ste ho rehabilitovali. Prečo má KDH problém otvorene sa postaviť ku kauzám vlastných ľudí?
Predseda Figeľ sa s ním stretol, keď ho súd oslobodil, ale nič viac. Pokiaľ viem, pán Bielik sa chcel dostať do nejakej funkcie v KDH na úrovni okresu, ale nebol zvolený.

.navonok to však vyzerá inak, Hrušovský sa ho pred niekoľkými mesiacmi v rozhovore pre denník SME otvorene zastával.
To neviem. Veľa voličov však volí KDH preto, že máme zo všetkých parlamentných strán najčistejší štít. Aj preto si musíme dávať veľký pozor, aby sme o túto charakteristiku neprišli.

.obrazu KDH príliš neprospela ani kauza bytu Jána Figeľa. Existuje vnútri strany tlak, aby tento problém riešil?
Ján Figeľ ako jediný z politikov povedal, že tento problém rieši. Byty dostali aj mnohí ďalší politici, ktorých média nijako zvlášť nerozoberali.  Figeľ sa k tomu postavil chlapsky a povedal, že nájde spôsob, ako ten byt vrátiť. Svoj sľub určite splní v krátkom čase a bude jediným z týchto politikov, ktorý tak urobí.

.ján Figeľ sa však prezentoval ako politik s absolútne čistým štítom. Keď sa tá kauza prevalila, tak sa veľmi hneval na médiá, že mu byt ustavične pripomínajú. Zvládol to komunikačne?
Ten princíp bol aj u iných politikov rovnaký. Mali pridelený byt v čase, keď už bolo zjavné, že tie byty sa budú predávať za symbolickú cenu. Takýchto politikov bolo viac, ale médiá sa sústredili najmä na Jána Figeľa. Čiže mohol mať oprávnený pocit, že to nebolo celkom fér.

.zatiaľ to stále neurobil.
Povedal, ako to chce urobiť a dal verejný prísľub. Som presvedčený, že to v horizonte týždňov vyrieši.

.v  KDH ste presadzovali tvrdý postup voči Andrejovi Ďurkovskému. Nezazlievala vám to časť straníkov?
Práve naopak. Spätná väzba, ktorú som po tejto kauze mal, bola veľmi pozitívna. Absolútna väčšina kádehákov si myslí, že sa musíme vedieť vyrovnať s ľuďmi, ktorých konanie vyvoláva obrovské otázniky a vážne podozrenia.

.nie sú Figeľove slová, že dúfa, že Ďurkovský sa čoskoro vráti do KDH, dôkazom, že niektorí ľudia v strane majú tendenciu zastávať sa svojich ľudí za každú cenu?
Rozhodnutie predsedníctva v tejto veci bolo jednoznačné. Na niektoré výroky môžeme mať rôzne názory, ale to neznamená, že by sa KDH zastávalo človeka, ktorý sklamal dôveru. U Ďurkovského bolo tých vecí viac. Nešlo len o kauzu PKO alebo vodární, ale napríklad aj o kauzu Paláca Motešických, kde podpísal uznanie záväzku mesta deň pred skončením svojho primátorského obdobia. O čom nám, mimochodom, na predsedníctve nič nepovedal – keď sa ho kolegovia pýtali, či ešte nejaká kauza vyjde von.

.odchodom Ďurkovského a Antona Marcinčina stratil Figeľ väčšinu v predsedníctve strany. Ako tam teraz funguje rozhodovanie?
KDH je demokratická strana, nefungujú tam žiadne bloky.

.doteraz to však bolo tak, že predseda mal takmer vždy na svojej strane väčšinu predsedníctva.
Podľa toho, o akej veci sa hlasovalo. Ja považujem za obrovskú výhodu KDH, že sa stávali aj prípady, že predseda bol prehlasovaný. A rešpektoval to. Na rozdiel od iných strán, kde je slovo predsedu záväzné na večné časy.

.niekedy sa zdá, že ak si premiérka dovolí byť voči niekomu  razantná, tak sú to zväčša ministri Figeľ a Uhliarik. Nie je postavenie KDH v tejto koalícii slabšie ako v Dzurindových vládach?
Nemyslím si to. KDH má veľmi ťažké rezorty. Ministerstvo, ktoré riadi Ján Fígeľ, a ktoré bolo posilnené o ďalšie kompetencie, je naozaj rozsiahle. Agenda ako revitalizácia železníc, letiska či výstavba diaľnic prináša mnohé problémy. Najmä, keď sa ešte neskončila ekonomická kríza.

.neprerastá mu to cez hlavu?
Nechcem hodnotiť iné rezorty, ale myslím si, že napriek problémom, ktoré tam sú, to bude úspešný rezort.

.čo sa bude považovať za úspech? Viac odovzdaných kilometrov diaľnic ako v predchádzajúcom volebnom období?
Určite to budú diaľnice, ale napríklad aj veľká rekonštrukcia ciest prvej triedy, revitalizácia železníc, vstup strategického investora do letiska, nový stavebný zákon.

.táto vláda pôsobí trochu rozhárane. Mnoho vecí sa okázalo ohlasuje a potom sa v priamom prenose korigujú. Neškodí to jej obrazu?
Súhlasím. Mediálny obraz vlády je výrazne horší ako realita. Súvisí to s tým, že niektoré veci komunikujeme príliš skoro, zverejňujeme spory. Treba sa najskôr dohodnúť, a potom ísť s nejakým návrhom von.

.prečo to takto nefunguje?
Možno preto, lebo niektorí kolegovia majú pocit, že zverejniť treba hneď všetko a byť čo najčastejšie v médiách. To potom škodí všetkým. Poviem to na príklade: po voľbe generálneho prokurátora mali niektorí kolegovia tlačovky o tom, aká je nedôvera v koalícii. Takýmito verejnými vystúpeniami znechucujeme svojich voličov. Náš volič, keď si zapne televíziu a vidí, ako k sebe strácame dôveru, si jednoducho povie: prestaňte nás otravovať vlastnými spormi, zbaľte sa a choďte preč. Tu je obrovský priestor na zlepšenie.

.nie je problém v slabej premiérke?
Určite nie. Premiérka robí maximum preto, aby tá komunikácia bola lepšia. Naši voliči však potrebujú väčšiu istotu a to musíme zmeniť.

.vy ste boli ministrom aj v druhej Dzurindovej vláde, ktorá bola tiež koaličná, ale nepôsobila až tak rozhárane. V čom to bolo iné ako teraz?
To je trochu spomienkový optimizmus. Veď rok po vzniku Dzurindovej vlády reálne hrozilo, že sa pre interrupčný zákon rozpadne koalícia. Boli tu aj problémy s nelegálnymi odposluchmi a podobne. Pamätáme si dobré veci, ako daňovú, dôchodkovú či justičnú reformu, a naopak, nepamätáme si všetky tie spory. Veď tá vláda po roku stratila väčšinu, keď z SDKÚ odišiel Ivan Šimko a Zuzana Martináková. Nedramatizoval by som to, čo však neznamená, že v  komunikácii nemáme rezervy.

.rozmýšľate o kandidatúre na post predsedu KDH?
Posledný snem sme mali pred tromi mesiacmi a ďalší bude o tri a pol roka. Takže je to absolútne neaktuálna otázka.

.objavujú sa totiž hlasy, že Figeľ je slabý a váhavý predseda, ktorý sa bojí ťažkých rozhodnutí.
Každý má iný štýl rozhodovania, a nie vždy sa dá celkom dobre posúdiť, ktorý je dobrý a ktorý je zlý. Ján Fígeľ bol zvolený v decembri absolútnou väčšinou a ďalší snem bude veľmi pravdepodobne až po voľbách. Zamýšľať sa nad tým, čo bude o tri a pol roka, je v tomto okamihu zbytočné.

Daniel Lipšic/
Narodil sa v roku 1973. Študoval na Právnickej fakulte UK a neskôr postgraduálne na Harvard Law School v Cambridge v USA. Pracoval ako advokát a v roku 1998 sa stal vedúcim úradu Ministerstva spravodlivosti SR. V druhej vláde Mikuláša Dzurindu bol ministrom spravodlivosti. Po voľbách v roku 2010 sa stal ministrom vnútra. Je tiež podpredsedom KDH.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite