Vytvorte silnú lokálnu burzu

.vy ste sa k investičnému bankovníctvu prepracovali cez právo. Nemajú tie dve oblasti od seba ďaleko?
Nie až tak, ako sa zdá. Venoval som sa totiž obchodnému právu a robil som veľa pre investičné banky. Jedna z nich, Merril Lynch, ma oslovila, aby som sa k nim pripojil ako bankár. Ak sa v rámci právnickej kancelárie venujete prvotným verejným ponukám akcií alebo fúziám a akvizíciám, tak jediným veľkým rozdielom oproti investičnému bankovníctvu je ohodnocovanie podnikov, ktorým sa investiční bankári zaoberajú, kým právnici nie. Takže styčné plochy sú značné.

.pre investičné banky na Wall Street bola kríza tvrdou ranou. Prehrmela už tá búrka?
Nie, myslím, že dopady krízy sú stále s nami. Banky len s ťažkosťami generujú rovnakú úroveň biznisu ako predtým. Časť ziskovosti bola vytvorená vďaka kvantitatívnemu uvoľňovaniu. Bolo lacné získavať peniaze, takže veľké firmy reštrukturalizovali svoje dlhy. Ale v zásade až teraz vidíme skutočný vzostup v oblasti fúzií a akvizícií. Pre firmy je tiež jednoduchšie robiť prvotné verejné ponuky. Ale úverovanie malých a stredných podnikov zatiaľ nie je na optimálnej úrovni.

.kvantitatívne uvoľňovanie bolo v Spojených štátoch veľmi kontroverznou témou. Ste zástancom takejto politiky?
Je to veľmi ťažká otázka, pretože deficit je zjavne mimoriadne vysoký. Ale áno, som zástancom kvantitatívneho uvoľňovania, pretože najskôr treba vyriešiť nezamestnanosť. Skutočný problém Spojených štátov spočíva v tom, že malé a stredné podniky nedostávajú od bánk dosť úverov. Lenže tie firmy majú obrovský podiel na zamestnávaní ľudí. Takže nie som jeden z tých, ktorí si myslia, že rozpočtová disciplína by mala byť dosiahnutá za každú cenu. Spojené štáty budú mať čas na konsolidáciu potom, keď sa hospodárstvo naštartuje. Súhlasím so spôsobom, akým postupuje FED.

.myslíte, že svetová ekonomika je schopná vygenerovať dostatočný rast nato, aby sa dlhová snehová guľa roztopila?
No, minimálne rozvojové krajiny v tomto zmysle odvádzajú dobrú robotu. Silný rast sa netýka len Číny, ale aj Indie a ďalších trhov. Hoci si nemyslím, že rozvojové krajiny dokážu potiahnuť svetovú ekonomiku samy, v konečnom dôsledku môžu prispieť citeľným spôsobom ako súčasť celku. Historicky tieto trhy   zaznamenávali vysoký rast, no rástli z nízkeho základu. Medzičasom je však ich podiel na svetovom HDP veľmi slušný. Určitým problémom pre nich by však mohla byť inflácia. Ameriku a Európu až tak citeľne inflácia neohrozuje, no my máme pre zmenu problém s deficitmi.

.opakovane zaznievajú obavy súvisiace s realitnou bublinou v Číne, ktorej prípadné spľasnutie by mohlo zničiť hospodárske vyhliadky tejto krajiny. Tiež sa toho obávate?
Absolútne. Vnímame to ako jedno z najväčších ohrození svetovej ekonomiky. Čínsky bankový systém má veľký problém nielen s úvermi v rámci nehnuteľností, ale vôbec s úvermi, ktoré tam vláda vo veľkom podporovala. Ak by som mal vybrať jednu vec, ktorá ma z globálneho hľadiska trápi, tak je to otázka, či Číňanov postihne spľasnutie realitnej bubliny a banková kríza. To sa nestane v priebehu nasledujúcich pár rokov, ale priebežne ide o veľký problém.

.hrozí teda Číne japonská cesta? Koniec koncov, pod úpadok Krajiny vychádzajúceho slnka sa podpísali aj zlé úvery, ktoré rozdávali na popud vlády japonské banky.
Dúfam, že sa to nestane. Veľkým rozdielom je príkazová ekonomika. Čína ňou je, kým Japonsko nie. Viem, že je to v rozpore s liberálnou trhovou teóriou, ale príkazové ekonomiky môžu dosahovať oveľa efektívnejšie výsledky...

...no, to je hlavne v rozpore s našou praktickou skúsenosťou so štyrmi dekádami socializmu.  
To je pravda. Ale kým sovietsky systém vyústil do ekonomickej stagnácie, čínsky systém je veľmi svižný, pokiaľ ide o dosahovanie rastu. Jedným z veľkých rozdielov je, že Sovieti vynakladali obrovské objemy peňazí na zbrojenie, kým Číňania žiadnu studenú vojnu vybojovať nemusia. Začiatkom 90. rokov som so spoločnosťou Merril Lynch robil v Číne biznis a túto krajinu už pozorujem dvadsať rokov. To, čo som videl, vo mne zanechalo veľkú mieru dôvery, pokiaľ ide o schopnosť čínskej vlády preplávať problémami.

.na Západe i u nás si mnohí lámu hlavu, ako zostať konkurencieschopní voči Číne a zvyšku Ázie.
V blízkej budúcnosti máme stále náskok v sofistikovaných strojových zariadeniach a vysokých technológiách. Napríklad to, čo ťahá Nemecko, je vývoz výrobných prostriedkov, ktoré Číňania zatiaľ nedokážu kopírovať. Z tých výhod by sme mali vyťažiť čo najviac, kým nás Číňania nedobehnú. A hoci nás raz dobehnú, nestane sa tak cez noc.

.čo o desať až dvadsať rokov, keď Číňania rozvinú svoje vlastné technologické kapacity?
To bude veľmi zaujímavé obdobie, pretože potom pôjde už len o efektívnosť a nákladovú stránku. Dnes majú Číňania výhodu v nízkych mzdových nákladoch. Lenže najmä v Spojených štátoch existuje pozoruhodná schopnosť dosahovať zvyšovanie produktivity mimo pracovnej sily. To bude spôsob, ktorým Západ môže čeliť lacnej ázijskej pracovnej sile, kombinovanej s technologickým dobiehaním.

.pôsobíte v krajinách stredovýchodnej Európy. Čím sú tieto ekonomiky zvláštne?
Z pohľadu globálneho investora je výhodou krajín ako Slovensko, Česko alebo Poľsko, že dosahujú slušnú úroveň rastu v porovnaní so Spojenými štátmi a západnou Európou. No hoci rastú pomalšie ako ázijské ekonomiky, sú omnoho menej rizikové.

.myslíte si, že ten vysoký rast dokážeme udržať aj v budúcnosti?
Určite áno, pretože napríklad Poľsko má veľkú výhodu vo veľkosti svojho obyvateľstva. To vytvára priestor pre rast spotreby. Týka sa to aj Českej republiky a Slovenska. Čím bude obyvateľstvo bohatšie, tým väčšia bude aj jeho kúpyschopnosť. Je to pekný príbeh. Vaše krajiny sú veľmi závislé od vývozu, no posilňovanie domácej spotreby môže udržať rast na vysokej úrovni.  

.veľa sa diskutovalo o odmenách bankárom. Panuje vo vašich radoch vedomie, že veľa ľudí to v čase krízy dráždi?
Áno, samozrejme. Bola tu kultúra, ktorá spočívala v tom, že vy vygenerujete toľko krátkodobého príjmu ako len bude možné a my vás zato kráľovsky zaplatíme. A investorská komunita to oceňovala, pretože tie banky, ktoré mali vysoké krátkodobé zisky, dosahovali vysoké zhodnotenie akcií. Je len prirodzené, že v takom prostredí ľudia podstupujú vyššie riziká. Pravidlá by mali zaručiť, aby podstúpené riziko bolo rozumné. Štruktúra odmeňovania by preto nemala byť stanovená tak, aby odmeňovala hazardovanie. Tie nové pravidlá sú dobrý štart, len je otázka, koľko bánk im unikne.  

.vy osobne sa stretávate od vypuknutia krízy  s výčitkami ľudí?
Určite áno. Ľudia bez debaty vinia bankárov z vypuknutia krízy, čo je aj pravda. Len zabúdajú, že vládne regulácie nedržali krok s tým, čo robili banky. Bankovníctvo je regulované odvetvie a regulátori nerobili svoju prácu dobre. Často totiž bankári vytvárajú sofistikované produkty, ktorým regulátori nerozumejú. Vláda by sa teda mala snažiť, aby na bankovníctvo dohliadali ľudia, ktorí lepšie rozumejú tomu, čo vlastne banky robia.

.jedným z vládnych opatrení na skrotenie bankárov má byť mimoriadne zdanenie bánk.
Zdá sa mi, že to nerieši skutočný problém. Je to spôsob, ako znižovať deficit, nie ako znížiť problém s rizikom, ktoré na seba banky berú. Nápad zdaňovať banky zrejme vzišiel okrem iného z toho, že vďaka kvantitatívnemu uvoľňovaniu zarobili ľahko nejaké peniaze. Lenže pripadá mi to ako miešanie hrušiek a jabĺk.

.očakávate, že sa takáto mimoriadna daň pretaví do vyšších poplatkov pre klientov?
Myslím, že nie, konkurencia tomu zabráni. Skôr tie náklady prerozdelia globálne. Ale bude to určitý čas trvať.

.aké je zloženie biznisu vašej spoločnosti Wood&Company tu v strednej Európe, respektíve na Slovensku?
Sústreďujeme sa najmä na trhy cenných papierov a financovanie podnikov. V Českej republike, ktorá je domovským trhom, sa venujeme akciovému trhu, fúziám a akvizíciám, ale aj primárnym emisiám cenných papierov. Slovensko je trochu odlišné, lebo nemá skutočne aktívny kapitálový trh, takže sa venujeme popri fúziách a akvizíciách najmä konzultačným službám. V Poľsku, kam sme len nedávno začali vo veľkom prenikať, je akciový trh veľmi aktívny, a tým pádom je aj veľký priestor na prvotné ponuky akcií medzi malými a strednými podnikmi.

.slovensko sa často prirovnáva k montážnej dielni, kde hospodárstvu dominujú výrobné haly veľkých zahraničných spoločností. Čo máme urobiť, aby naša ekonomika viac stála na silných domácich firmách?
Myslím, že by ste sa mali snažiť robiť u vás pre tieto veľké nadnárodné spoločnosti čo najviac subdodávateľských a servisných služieb, ako len môžete. Ide o to, aby boli závislé od vás a využívali čo najviac lokálnej kapacity.

.čo môžeme urobiť, aby sme pritiahli väčšiu pozornosť globálnych investorov?
Dnes je v centre pozornosti BRIC (Brazília, Rusko, India a Čína). Vás však od nich odlišuje skutočnosť, že vykazujete podobne vysoký rast ako rozvojové krajiny, no súčasne nízke riziko, podobné rozvinutým krajinám. To je veľmi príťažlivá kombinácia. Ak chcete na tejto prednosti stavať, mali by ste vytvoriť živý kapitálový trh. Pre Slovensko to môže predstavovať problém, pretože ste privatizovali priamo strategickým investorom, kým napríklad Poľsku pomohlo, že veľa privatizovalo prostredníctvom akciového trhu. Vďaka tomu sa Poľsko teší pozornosti investorov, lebo má na burze veľa zaujímavých titulov. Možno by ste mali zdieľať trhy a vytvoriť jednu či dve silné lokálne burzy, ktoré by sa mohli brať vážne aj z globálnej perspektívy.