Ak odhodíme všetky oficiálne autority, dôsledkom bude, že nezískame slobodu, ale upadneme do závislosti od iných neznámych autorít, ktoré s nami budú manipulovať. Rozhodnutia potom síce robíme presvedčení o vlastnej nezávislosti, ale v skutočnosti sú nám buď podsúvané, alebo nanútené cez takzvané anonymné autority. A pod nimi Fromm myslel najmä na väčšinové názory.
To, o akú silnú autoritu ide, potvrdil ešte v 40. rokoch 20. storočia známy experiment Salomona Ascha na jednej z amerických univerzít. Ôsmich tajne vybraných účastníkov experimentu požiadal, aby v prítomnosti deviateho (predtým nezasväteného účastníka) tvrdili, že dlhá úsečka je krátka a naopak. Keď prišiel rad na deviateho študenta, podobne ako ôsmi pred ním, aj on považoval dlhú úsečku za krátku. Takýmto spôsobom odpovedalo v Aschovom výskume až 35 percent študentov. Teda nie nejakých provinčných analfabetov, ale budúcich spoločenských elít. Jasný dôkaz, aká je moc konformizmu.
Tento mechanizmus nakoniec dokonale opísal aj Hans Christian Andersen v rozprávke o cisárových nových šatách.
Veľa ľudí sa bojí byť v menšine. Obávajú sa pritom skompromitovania a zosmiešňovania, preto radšej predstierajú názor väčšiny, dokonca aj keď to znamená postaviť si hlavu na tom, že čierna je biela a biela je čierna.
Aschov experiment zopakovali v októbri roku 2007 aj poľskí študenti prvého ročníka psychológie na univerzite v Gdansku. Ukázalo sa, že tých, ktorí hovorili o dlhom ako krátkom a krátkom ako dlhom bolo až 71 percent. Tento výskum sa, zhodou okolností, konal v rovnakom čase, keď sa v Poľsku konali posledné parlamentné voľby, v ktorých vyhrala Občianska platforma. Od pádu komunizmu to boli prvé voľby, v ktorých o víťazstve nerozhodlo obyvateľstvo dedín a malých mestečiek, ale veľké mestá a vysoká účasť mládeže. Médiá sa rozplývali nad zrelosťou a nonkonformizmom mladých ľudí. Mládež pritom zväčša formuje svoje politické názory v kontakte s elektronickými médiami. Väčšina týchto médií rozhodne podporovala Platformu a kritizovala Právo a spravodlivosť. Dodnes rozmýšľam, či taký výsledok svedčil o nezávislosti myslenia mladých, alebo skôr o vplyve anonymných autorít.
To, o akú silnú autoritu ide, potvrdil ešte v 40. rokoch 20. storočia známy experiment Salomona Ascha na jednej z amerických univerzít. Ôsmich tajne vybraných účastníkov experimentu požiadal, aby v prítomnosti deviateho (predtým nezasväteného účastníka) tvrdili, že dlhá úsečka je krátka a naopak. Keď prišiel rad na deviateho študenta, podobne ako ôsmi pred ním, aj on považoval dlhú úsečku za krátku. Takýmto spôsobom odpovedalo v Aschovom výskume až 35 percent študentov. Teda nie nejakých provinčných analfabetov, ale budúcich spoločenských elít. Jasný dôkaz, aká je moc konformizmu.
Tento mechanizmus nakoniec dokonale opísal aj Hans Christian Andersen v rozprávke o cisárových nových šatách.
Veľa ľudí sa bojí byť v menšine. Obávajú sa pritom skompromitovania a zosmiešňovania, preto radšej predstierajú názor väčšiny, dokonca aj keď to znamená postaviť si hlavu na tom, že čierna je biela a biela je čierna.
Aschov experiment zopakovali v októbri roku 2007 aj poľskí študenti prvého ročníka psychológie na univerzite v Gdansku. Ukázalo sa, že tých, ktorí hovorili o dlhom ako krátkom a krátkom ako dlhom bolo až 71 percent. Tento výskum sa, zhodou okolností, konal v rovnakom čase, keď sa v Poľsku konali posledné parlamentné voľby, v ktorých vyhrala Občianska platforma. Od pádu komunizmu to boli prvé voľby, v ktorých o víťazstve nerozhodlo obyvateľstvo dedín a malých mestečiek, ale veľké mestá a vysoká účasť mládeže. Médiá sa rozplývali nad zrelosťou a nonkonformizmom mladých ľudí. Mládež pritom zväčša formuje svoje politické názory v kontakte s elektronickými médiami. Väčšina týchto médií rozhodne podporovala Platformu a kritizovala Právo a spravodlivosť. Dodnes rozmýšľam, či taký výsledok svedčil o nezávislosti myslenia mladých, alebo skôr o vplyve anonymných autorít.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.