Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Revolučné Grécko

.martin Vlachynský .časopis .týždeň v ekonomike

Nie je to tak dávno, čo sa nám s Gréckom spájali najmä pláže a dórske stĺpy. Dnes sú to slová ako bankrot alebo štrajk. Aktuálne ekonomické problémy len obnažili polstoročný sociálny konflikt v Grécku.

Sociálny konflikt v tejto krajine je svojou intenzitou v Európe výnimočný. Stačí prejsť zopár metrov, prekročiť rušné aténske námestie Omonia a zanechať aj historické uličky Plaky, plnej turistov, snažiacich sa vtesnať do záberu Akropolu aj manželku.
Ak opustíte turistickú časť a vstúpite napríklad do Exarchie, štvrte plnej kaviarní, malinkých kníhkupectiev a sobotných trhov, rýchlo zistíte, že na osamotenú policajnú hliadku tu vôbec nenarazíte, zato zápach slzného plynu či zhorený vrak auta tu nie je ničím výnimočný. Je to anarchistické srdce Grécka, kde je historický, politický, ekonomický a sociálny konflikt spoločnosti priam ukážkovo vydestilovaný. Destiloval sa tu desiatky rokov.

.história – nie antická
Grécko sa vymanilo spod tureckej nadvlády začiatkom 19. storočia, ale vážne konflikty s bývalými okupantmi, ako aj Bulharskom či Albánskom pretrvávali. Najťažším obdobím bola okupácia nacistickým Nemeckom počas druhej svetovej vojny, ktorá mala na svedomí tisíce životov, hladomor, ale aj vznik silných partizánskych skupín. Tie už počas nacistickej okupácie medzi sebou bojovali o vedúcu úlohu v odboji a po odchode Nemcov konflikt prerástol do otvorenej občianskej vojny. Na jednej strane stáli vládne sily podporované Britmi a neskôr aj Američanmi, na druhej strane ozbrojené krídlo Gréckej komunistickej strany (KKE). Aj vďaka zahraničnej pomoci sa skončila vojna v roku 1949 víťazstvom prozápadných síl. No spoločenský konflikt ostal.
Bezpečnostné zložky si zachovali silný protikomunistický sentiment, čo sa naplno prejavilo v roku 1967. Keď hrozilo, že Enosi Kentrou, centristická strana Georgiosa Papandrea (starého otca dnešného premiéra) sa kvôli vládnutiu spojí s ľavicou, bezpečnostné kruhy to okamžite využili na puč a nastolili sedemročnú vládu vojenskej junty, takzvaný „režim plukovníkov".
Západní spojenci ticho tolerovali tvrdú vládu v tejto vratkej, ale dôležitej súčasti NATO, čo im mnohí Gréci  dodnes nevedia zabudnúť. Voči junte bol doma silný odpor, ktorý mal svoje centrá najmä na univerzitách. Zlomovým okamihom sa stal útok armády na Polytechnickú univerzitu v Aténach a nasledujúce boje, ktoré si vyžiadali niekoľko mladých životov. Stalo sa tak 17. novembra 1973.
Junta sa do roka zrútila a slobodné voľby vyhrala stredopravá Nová demokracia Konstantina Karamanlisa. O osem rokov ho vystriedal ľavicový PASOK, na čele s otcom dnešného premiéra Andreasom Papandreom. Tieto dve strany a dva rodinné klany sa striedajú vo vládach podnes.

.čo sa za mladi naučíš
Verejný sektor je v Grécku veľký, pažravý, skorumpovaný a rodinkársky. Politické strany sú veľmi aktívne už na univerzitách, kde si vytvárajú mládežnícke odnože. Rozdiel oproti našim mládežníckym stranám je markantný. Každoročne prebiehajú voľby študentských zástupcov, ktoré si v ničom nezadajú s parlamentnými voľbami. Školy sú plné transparentov, agitujúcich študentov, volebných tímov a ich sľubov, ale aj hlasovacích podvodov a nečistého súperenia.
Nie je to len hra – univerzitní študenti majú v Grécku veľký vplyv. Tí najúspešnejší mladí agitátori si takto zabezpečujú budúcu kariéru straníckeho nominanta na niektorom zo štátnych úradov, ale aj obyčajní študenti majú značnú moc. Pamiatka povstania študentov na Polytechnike dala univerzitám status nedotknuteľnosti.  Grécky študent má právo na obedy zdarma, knihy zdarma a je len veľmi málo možností, ako škola môže študenta vyhodiť zo štúdia. Na chodbách univerzít vidno mládež, ktorej často ťahá na tridsiatku.
Časť študentov si občas zmyslí vyhlásiť okupáciu – z takého či onakého dôvodu. Do školy si prinesú spacie vaky a zamknú sa. Okupácie môžu trvať pár dní, ale aj pár mesiacov, čomu sa ostatní študenti a učiteľský zbor môžu len prizerať. Univerzitnú pôdu chráni azyl – polícia na ňu nemôže vstúpiť bez predchádzajúceho povolenia študentských zástupcov. Uniformy a univerzity sa nemajú rady, takže toto povolenie dostáva polícia len výnimočne. Aj pri vyšetrovaní závažných prípadov, akým je smrť na univerzitnej pôde, musí polícia čeliť násilnému odporu časti študentov.
Najradikálnejší sú tradične mladí ľavičiari a anarchisti, viac alebo menej združení pod KKE alebo pod koalíciou extrémnej ľavice SYRIZA. Obe tieto strany sú v parlamente a majú spolu okolo 12 percent hlasov. Zatiaľ čo u nás sa predstava komunistu 21. storočia spája s nostalgickým dôchodcom alebo s pomýlenou hŕstkou mladíkov zo SZM, v Grécku majú komunisti veľkú podporu mladých. Trojmetrový červený transparent s kladivom a kosákom, permanentne zavesený nad vstupom na ekonomickú fakultu? Aj to tu nájdete.
Miestni komunisti nie sú pritom žiadni katedroví marxisti s okuliarmi a vyťahanými svetrami. Univerzitné auly sú posprejované protikapitalistickými heslami, steny polepené plagátmi vyzývajúcimi na obesenie politikov a na demonštrácie chodia stovky mladých, pripravených pobiť sa s políciou, alebo rozbiť čokoľvek aspoň vzdialene pripomínajúce kapitalizmus. Samotná KKE sa bez hanby hlási k Stalinovým myšlienkam a násilnej revolúcii.

.exarchia
Starý kampus Polytechnickej univerzity (dnes fakulta architektúry) leží v aténskej štvrti Exarchia. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa jej ulice zmenili na baštu ľavicových anarchistov. Policajnú hliadku tu neuvidíte, muži v zelenom stoja v plnej zbroji so štítmi a samopalmi na okrajoch. Pri dôležitých budovách, ako sú banky alebo kancelárie politických strán, stoja nepretržite obrnené policajné autobusy. Fotiť nervóznych príslušníkov sa príliš neodporúča, po predminuloročnej smrti mladého Alexa Grigoropoulosa, ktorého zabila policajná guľka, sa policajné autobusy stali niekoľkokrát terčom streľby.
Demonštrácie vznikajú veľmi spontánne a často len bleskový zásah poriadkových jednotiek zabráni vypuknutiu väčších násilností. Tie majú niekedy až jánošíkovský charakter – pár metrov od bývalej Polytechniky stojí vypálený obchod s počítačmi, ktorý miestni anarchisti jedného dňa zobrali útokom a ukradnuté počítače jednoducho porozdávali.
Náhodná návšteva zblúdilého turistu pritom nie je príliš nebezpečná, ako sa môže na prvý pohľad zdať, a to ani v noci. Atmosféra odporu voči zriadeniu je však neprehliadnuteľná. Každý kúsok steny, každý stĺp alebo kontajner sú polepené plagátmi KKE, SYRIZA, alebo niektorej z množstva ultraľavicových frakcií a združení. Hitom je aj nešťastný martýr Alex, ktorého smrť plagáty pripomínajú na každom rohu, a výročie tejto udalosti sa stalo neoficiálnym sviatkom.
Protest tu nemá len podobu demonštrácií. Príkladom je Parking Park, nelegálny park, ktorý obyvatelia jednoducho vybudovali na jednom z miestnych parkovísk, alebo kaviareň uvádzajúca na tabuli, že jej ceny sú v súlade s požiadavkami MMF. Centrálne námestie v štvrti je neustále plné mladých ľudí, ktorí sedia v kaviarňach a diskutujú, zatiaľ čo hrá hudba a noc osvetľujú vatry. Drogy sú neprehliadnuteľné, napriek tomu typická piatkovo-sobotná večerná agresia, ako ju poznáme z našich nočných ulíc, je tu zriedkavá. Tu sa nebojuje proti bratovi, ale proti establišmentu.
Exarchia susedí, paradoxne, s Kolonaki, najluxusnejšou aténskou štvrťou, adresou významných právnikov či architektov, plnou štýlových barov a prvotriednych butikov.

.cesta nikam
Gréci vedeli vždy prežiť, pretože napriek mýtu o ich lenivosti sú veľmi podnikaví. Aj keď založiť firmu v Grécku znamená čosi ako podstúpiť 12 Heraklových skúšok (v obťažnosti založenia podnikania je Grécko na 149. mieste zo 183 krajín), aténske ulice lemujú tisíce drobných živností – od opravy dáždnikov až po viazanie kníh.  Mladí Gréci sú však čoraz viac unavení zo spoločenskej situácie a neistej budúcnosti.
Rozsiahly verejný sektor prihliada v prvom rade na stranícku alebo rodinnú príslušnosť, zatiaľ čo recesia utlmila tvorbu pracovných miest v súkromnom sektore. Štúdium brzdia časté okupácie škôl a bežný život neustále ochromujú štrajky, pre ktoré raz nefungujú prístavy, o týždeň metro alebo letisko, a niekedy všetko naraz.
Politické klany PASOK aj ND svojím dielom prispeli k ekonomickému úpadku a oba sú zaťažené korupčnými škandálmi, pri ktorých sa naše národniarske nástenky zdajú len detskými hrami. Vytvorili zbyrokratizovaný moloch pseudosociálneho štátu, ktorý priviedol Grécko na hranicu kolapsu. Obyvateľstvu to vyhovovalo, až kým sa neodhrnul závoj pred realitou.
Momentálne sa žiadna alternatíva pre mladých Grékov nečrtá, majú na výber zlých alebo horších politikov. Tí šťastnejší odchádzajú študovať, neskôr aj pracovať do zahraničia. Niektorí mladí, naopak, hľadajú alternatívu a východisko z chaosu v radoch čoraz aktívnejšej KKE alebo priamo v ľavicovom anarchizme. V duchu romantizovaného revolucionarizmu dlhovlasí mladíci a dievčatá Exarchie plánujú demonštrácie, blokády, pripravujú Molotovove kokteily a výbušniny. A s prihliadnutím na súčasný vývoj ich bude ešte viac, pretože radikáli vždy radi privítajú nových záujemcov.

Autor pracuje ako online marketingový špecialista a tvorí blog EcoNoir.sk.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite