Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Čo na to Izrael

.jana Shemesh .časopis .týždeň vo svete

Jedným z posledných ľudí, ktorým Husní Mubarak volal ešte ako prezident Egypta, bol izraelský politik Benjamin Ben Eliezer. Mohol s ním hovoriť po arabsky. Ben Eliezer, prezývaný Fuad, sa narodil v Iraku.

Mubarak sa Fuadovi sťažoval, ako ho opustil americký prezident Barack Obama, a povedal aj to, že po ňom prídu k moci islamisti. Signifikantné bolo, že obavy Fuada a Mubaraka sa úplne zhodovali. 
Aj v Izraeli sa boja toho, že vlna povstaní v arabskom svete nepovedie k demokratizácii regiónu, ale k jeho radikalizácii. A tiež majú pocit, že Obama sa príliš rýchlo vzdáva roky budovaných spojenectiev. V izraelských médiách po páde Mubaraka svietil titulok: Carter prišiel o Irán, Obama o Egypt. 
Okrem diplomatických, geopolitických a bezpečnostných výziev, ktoré arabské nepokoje Izraelu priniesli, má židovský štát – presnejšie, jeho vedenie – pred sebou ešte jednu nepríjemnú víziu. Je známe, že súčasná administratíva sa príliš nebratríčkuje s aktuálnym izraelským kabinetom. Čo ak Obama, ktorý podľa Izraelčanov bez mihnutia oka vyhodil Mubaraka, zanevrie aj na nich? Bez toho, aby ctil predchádzajúci status quo? 
Aby sme to nepochopili zle, Izraelčania slobodu a lepší život Arabom prajú. Len sa boja. Sociálne cítenie, ktoré bolo jedným z faktorov arabskej revolty, je rovnako silné aj v Izraeli. Aj tu sa chystá generálny štrajk, lebo ľudia pre rastúce ceny nezvládajú pokryť mesiac bez toho, aby si nenarobili dlhy.
Izraelskí komentátori sa tiež zhodujú v tom, že sloboda je univerzálna hodnota a neexistuje lepší model ako demokracia. A zdôrazňujú, že vzhľadom na židovskú históriu by mali byť Izraelčania citliví na represiu a nespravodlivosť. História však Izrael učí aj veľkej opatrnosti, pokiaľ ide o prevraty a radikálne zmeny v arabskom či moslimskom svete. 
Stačí spomenúť iránsku revolúciu v roku 1979 a z novšej histórie cédrovú revolúciu v Libanone. Izrael tiež príliš nedôveruje americkým plánom na demokratizáciu Blízkeho Východu. Veď jedným z jej výsledkov bolo aj to, že v palestínskych voľbách zvíťazil Hamas. V tých voľbách, ktoré sa Jeruzalem snažil Washingtonu vyhovoriť, alebo ho aspoň presvedčiť, aby Hamas nemohol kandidovať. 
Arabské povstania mali vplyv aj na palestínsku samosprávu. Padla vláda, dlho odkladané voľby budú v septembri, objavili sa menšie protesty. Je len vtipné, ak nie rovno trápne, že egyptský ľud podporilo aj hnutie Hamas, ktoré pritom v pásme Gazy likviduje akýkoľvek pokus o iný názor.
Aj preto je Izrael, ktorý má priamu skúsenosť s pokusmi o zavádzanie demokracie v arabskom svete, pri komentároch taký opatrný. Ale keďže je sám demokraciou, nemôže to, čím momentálne žije arabský svet, rovno odsúdiť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.jana Shemesh .časopis
.diskusia
.neprehliadnite