Mladšie ročníky ho majú skôr pred očami ako milého afrického exota, beduína bivakujúceho vo svojom stane, s ktorým sa objímali Silvio Berlusconi, Tony Blair či Nicolas Sarkozy.
V 70. a 80. rokoch bol však Kaddáfí jedným z hlavných sponzorov protizápadného terorizmu. Financoval napríklad skupinu Čierny september, ktorej členovia zavraždili na olympiáde v Mníchove izraelských športovcov. Z Líbye sa taktiež vyvážali zbrane pre Írsku republikánsku armádu.
V roku 1975 prepadlo šesťčlenné komando teroristov hlavné sídlo organizácie OPEC (organizácie štátov vyvážajúcich ropu) a za rukojemníkov si vzalo 62 osôb, medzi nimi 11 ministrov, ktorí mali rokovanie. Vodcom akcie bol legendárny terorista Carlos Šakal, ktorému sa spolu s komplicmi výmenou za prepustenie rukojemníkov podarilo odletieť do Líbye. O Kaddáfího spoluúčasti boli isté pochybnosti. Jeden z neskôr zadržaných členov komanda však o 25 rokov neskôr potvrdil, že útok si naozaj objednal Kaddáfí, ktorý chcel vyvolať chaos a nárast cien ropy.
V apríli roku 1986 vybuchla bomba v priestoroch západoberlínskej diskotéky La Belle, kam chodievali americkí vojaci. Zahynula jedna turecká žena, dvaja vojaci a zranených bolo vyše 200 ľudí. Už prvé indície mierili na Líbyu, napokon, jedným zo štyroch zatknutých teroristov bol líbyjský diplomat.
V roku 1988 pri prelete pravidelnej linky Londýn – New York sa nad škótskym Lockerbie vznietil Boeing 747, v ktorom našlo smrť 259 pasažierov vrátane posádky, pričom roztrhané kusy stroja usmrtili ešte 11 obyvateľov mestečka. Mimoriadne náročné vyšetrovanie viedlo k obvineniu troch páchateľov, z toho jeden bol pracovník líbyjskej tajnej služby a ďalší bol šéfom bezpečnosti líbyjských aerolínií. OSN následne uvalila na Kaddáfího krajinu sankcie.
O rok neskôr vybuchlo nad africkým Nigerom lietadlo francúzskej spoločnosti so 170 ľuďmi na palube. Súd v Paríži odsúdil šesť prominentných Líbyjčanov, tajných agentov aj diplomatov, pričom jeden z nich, Abdulláh Senussi, bol už v tom čase manželom Kaddáfího sestry. Motívom tohto teroristického útoku mala byť odplata diktátora za to, že Francúzi stáli v susedských konfliktoch na strane Čadu.
Časy sa zmenili. Po americkom 11. septembri obrátený Kaddáfí uznal zodpovednosť Líbye za berlínsku diskotéku aj letecké tragédie a zriadil fond pre príbuzných obetí. Z Muammara bol razom muž prijateľný aj pre západné salóny. Predminulý rok napísal editorial pre New York Times, v ktorom odporučil izraelským a palestínskym vodcom, aby zanechali násilie a smäd po odplate, zjednotili sa v jednom štáte, a žili tak spolu v láske a mieri.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.