Na tomto albume sú piesne zo všetkých zajtrajších párty – aj tie slávne kúsky, ktoré Nico nahrala s Velvet Underground, aj tie neskoršie sólové. Skôr ako o pop music tu ide o typ akéhosi rituálu, o iniciácie štruktúr vnímania. Nico pôsobí skôr ako kňažka než ako speváčka, svojím hlasom viac zarieka ako spieva. Bola najnovším objavom Andyho Warhola, Nemka zo Sladkého života, tá čo nevie všetko o Šialenom vrátnikovi. Hoci neviem, či je to v pravom slova zmysle „nadčasový album", počúvam ho dodnes. Isté je, že stále nebezpečne zasahuje – ako, nakoniec, všetko, čo má hĺbku. Myslím si, že tento album nejakým zásadným spôsobom neovplyvnil moju tvorbu, skôr sa mi zdá, že mi pesničky Nico otvorili dvere z druhej strany. Neskôr som, samozrejme, objavil aj ďalšie platne tejto zvláštnej speváčky. Najradšej mám asi jej album Chelsea Girls. Sú na ňom songy The Fairest of the Seasons alebo These Days – zložil ich Jackson Browne a mne sa veľmi páčia, hoci Nico ich neskôr údajne nemala rada. Magnetická je aj verzia Dylanovej piesne I'll Keep It With Mine.
Ján Boleslav Kladivo je hudobný skladateľ a pesničkár, vydal niekoľko albumov, zatiaľ posledný má názov Rozhľadňa, vyšiel v roku 2008 a získal Cenu kritikov Radio Head Awards. Jeho staršia pieseň Mariena v podaní kapely Noisecut patrí medzi hity slovenskej alternatívnej scény roku 2010.
Ján Boleslav Kladivo je hudobný skladateľ a pesničkár, vydal niekoľko albumov, zatiaľ posledný má názov Rozhľadňa, vyšiel v roku 2008 a získal Cenu kritikov Radio Head Awards. Jeho staršia pieseň Mariena v podaní kapely Noisecut patrí medzi hity slovenskej alternatívnej scény roku 2010.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.